Istý človek, ktorý prvýkrát v živote cestoval lietadlom, povedal:"Dotýkali sme sa nebies". Ide o obrazné vyjadrenie, ktoré vyplynulo z eufórie. Svojme nadšenie nedokázal vyjadriť inak, a tak použil tento básnický výraz-dotýkať sa nebies.
Človek má tendenciu stúpať v živote vyššie, nielen fyzicky, spoločensky, ale aj smerom k Bohu. Všetci sme nastavení Stvoriteľom tak, aby sme stúpali vo viere a v poznaní Boha vyššie. Chceme stúpať dovtedy, kým sa ho nedotkneme. Tak to robili aj ľudia za Ježišových čias. Evanjelia hovoria, že sa ho chceli aspoň dotknúť. Výnimkou nie je ani apoštol Tomáš /Jn 20, 24-29/. Ten dostal zvláštnu milosť dotýkať sa Ježišových rán. Určite mal pritom pocit, akoby sa dotýkal nebies. My máme ambíciu nielen dotýkať sa nebies, ale chceme nebesia preniknúť, uvidieť Boha a navždy pri ňom zostať. Pretože ten, kto uvidí Boha v plnej nádhere, už nemôže mať iné požiadavky, ani túžby, lebo Boh ho naplní v absolútnej miere. Takúto skvelú budúcnosť vyprosujeme všetkým, ktorí nás opúšťajú na večnosť. Vyprevádzame ich s myšlienkou, že ten ich dotyk s Bohom nebude len krátkodobý, ako u Tomáša v spoločenstve apoštolov, ale že bude trvalý a dokonalý v spoločenstve všetkých oslávených. My sa chceme dotýkať Boha už počas pozemského života. Aké máme možnosti?
1.,Tým, že sa kontaktujeme s Ježišom, neznamená to, že budeme mať automaticky zaručené výhody sveta a otvorené všetky dvere do srdc našich blížnych. Raz prišiel ktosi za Ježišom a povedal:"Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš"/Mt 8,18-22/. Pán ho vzápätí usmernil a uzemnil:"...Syn človeka nemá kde hlavu skloniť".
Záujmom o Ježiša sa dostávame na cestu spásy. To je najdôležitejšia výsada človeka, ktorý našiel Boha. Priateľstvo s Bohom neznamená, že veriaceho obídu ťažkosti a kríže každodenného života. Dostáva sa mu však veľkej pomoci, aby všetko zdolal. Nikto iný nám nedá toľkú priazeň , silu a pochopenie, ako Ježiš, v ktorého sme uverili. Priazeň, sila a pochopenie sú zo strany človeka nestále. My, ľudia nie sme v tom dostatočne vytrvalí. Božia intervencia do nášho života neklesá. Boha nikdy neomrzí to, ako nás podporuje. Priateľstvo s Ježišom tu na zemi je na nezaplatenie.
2.,Boh je schopný utíšiť búrky a nepokoje v našom živote. Svedčí o tom udalosť, podľa ktorej Ježiš utíšil hroznú búrku, keď sa s apoštolmi plavil na loďke. /Mt 8, 23-27/. Apoštoli boli s Ježišom na jednej lodi.
Tento výraz sa bežne používa. Niekto chce vyjadriť spoluúčasť s blížnym uprostred jeho problémov, tak povie:sme na jednej lodi. Žiaľ, nie raz sme svedkami sklamania, lebo ten, ktorý chcel byť s nami na jednej lodi, po čase posádku opúšťa. Takúto situáciu poznáme azda všetci. Ježiš však zostáva. Nenecháva nás opustených, aby sme trnuli, čo bude s nami. Kým sme s ním na jednej lodi, máme zmysel života a istotu, že kormidlo má v rukách stále on. Neberme mu ho z rúk, ale cvičme sa v dôvere, že jeho kormidelnícke schopnosti neprekoná nikto. Život na zemi je pre nás skúškou, aby sme dôverovali Bohu pri nesení každodenných krížov.
3.,Koľkokrát reagujeme na niektoré životné situácie slovami:"Chcel by som mať už konečne pokoj!" Pokoj od istých ľudí, od určitých situácií, prípadne nejakých činností. To všetko sú určite dôležité veci, ale najvyššiu formu pokoja počas života pre nás predstavuje pokoj od hriechu. Pokoj, ktorý sa usídli v duši po tom, čo človek oľutuje previnenia. Sám Ježiš nás k tomu povzbudzuje takto:"Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy" /Mt 9,1/. Niet na zemi nič dokonalejšie v otázke nastolenie pokoja v duši, ako je Ježišova odpúšťajúca láska. V tejto otázke, by sme mali Ježiša vyhľadávať často. Kým budeme navždy v pokoji vo večnosti, dovtedy budeme musieť zápasiť o pokoj v duši. Intenzívnejšie ho môžeme prežívaťpri slávení sv. omše. Kňaz sa modlí za pokoj slovami:Pokoj Pánov nech je vždy s vami!. A dostáva sa mu primeranej odpovede:I s duchom tvojim. Snažme sa viac vhlbiť do týchto modlitieb a pestujme ich aj kedykoľvek v priebehu dňa, aby naša túžba po pokoji v Kristovi, nikdy nevyhasla.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára