Sú situácie, v ktorých je dôležité, aby bol človek pripútaný k niečomu. Každý, kto cestoval lietadlom, vie, že pred letom zaznie povel:Pripútajte sa! To isté sa potom zopakuje pred pristávacím manévrom na konci cesty. Táto forma pripútanosti je dôležitá najmä v záujme bezpečnosti. Sú aj iné pripútanosti, ktoré môžu byť škodlivé. Napr. extrémna pripútanosť k určitej veci alebo činnosti. Táto pripútanosť môže urobiť z človeka neslobodného tvora.
Všimnime si evanjelium. Hovorí o človekovi, ktorý bol pripútaný k lôžku, lebo bol ochrnutý /Mt 9,1-8/. On svoju situáciu nemohol ovplyvniť nijak. Bol odsúdený na pripútanosť do konca života. Jediný, kto mu mohol pomôcť bol Ježiš. Ten sa ho ujal a oslobodil ho od hriechu, ale aj od pripútanosti na lôžko.Povedal mu, aby si vzal lôžko a išiel domov. Boh raz každého oslobodí od pripútanosti k tomuto svetu. Oslobodí ho tak dokonale, že si so sebou nevezme nič, a už vôbec nie lôžko. Ako nás Boh oslobodzuje od pozemských istôt?
1.,Ponúka nám dar viery. Načo? Viera je prostriedok, ktorý spôsobuje, že odchod z tohto sveta nie je tak bolestivý a otvorenosť pre nový život je vrúcnejšia. Viera je tým darom, ktorý premostí život časný s atmosférou večnosti. Pretrhnutie väzieb s pozemským svetom je potom dôstojnejšie a prijatie novej dimenzie života túžobnejšie.
Počas Vianoc ľudia dostávajú dary od výmyslu sveta. Niektoré z nich sú neuvážené a ľudia ich môžu niekde odložiť a podarovať iným a tak ich potešiť. Nevymieňajme dar viery za nič na svete. Ani ho nikam neodkladajme, keď sa nám zdá, že je na nič. Príde čas, keďsa stane pre nás jediným účinným prostriedkom na zdolanie náročného prechodu od pozemských radostí a závislostí k blahu duše, ktoré nikto z nás nedokáže opísať.
2.,Predstavme si takúto situáciu. Raz som bol svedkom, ako dieťa zobralo do rúk ostrý predmet, lebo ho považovalo za hračku. Matka zbadala nebezpečenstvo, opatrne mu predmet zobrala a rýchlo mu podala hračku inú, ktorá bola bezpečná. Dieťa tak ani nestačilo prejaviť plačom ľútosť, že o niečo prišlo, lebo nová hračka mu spôsobila radosť a vykompenzovala stratu.
Niekedy si človek myslí, že život je hračka. Najmä vtedy, keď je mladý, plný energie, keď má všetko a nič mu nechýba ani zdravie a nevidí dôvod, aby videl na živote niečo nebezpečné. Po rokoch sa situácia môže zmeniť. Vyššie spomínané istoty sa začnú vytrácať a zrazu aj ten život môže byť nebezpečný. Boh nám hračku, ktorú nazývame pozemský život, berie z rúk, lebo nám môže ublížiť a miesto neho ponúka inú skutočnosť. Takú, ktorá bude nepominuteľná, ktorá nespôsobuje ujmu a bolesť, ktorá nepozná atmosféru strachu, ktorá dá zabudnúť na dobrá fyzické a disponuje dušu tak, aby sa naplnila až po okraj Božou dobrotou.
3.,Pred istým časom vystúpil v TV starý pán, vo veku cca 90 rokov. Dostal slovo, lebo bol pamätníkom istých udalostí. O.i. povedal, že sa cíti osamotený. S mladými sa nedokáže porozprávať, lebo ich štýlu života nerozumie a oni sa s ním tiež nemajú o čom rozprávať. Zdôraznil:všetci moji vrstovníci už sú na druhej strane, všetci tam ideme. Všetci ideme na večnosť. Koľkých z rodiny, z blízkych a zo známych sme vyprevadili na večnosť? Boh nás takto motivuje:všetci tam idú, nikto tu neostávame navždy. Spoločenstvo oslávených duší nás pozýva a očakáva, že sa k nim postupne pridáme. Strácame motiváciu pre tento život a získavame ju pre plnohodnotný život s Bohom.
Aké nám zostane riešenie? Pripútajme sa k Bohu. Postupne sa zbavujme prílišnej závislosti na dobrách pozemského sveta. Otvárajme myseľ a srdce pre hodnoty večné. Kristus sa k nám už skrze kríž pripútal. A nikdy sa tom nič nezmení. Zmeňme samých seba a pripútavajme sa viac a viac k Bohu, lebo k nemu smerujú aj tak naše životné kroky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára