Vplyv prostredia

 

         Na život človeka vplývajú rôzne faktory. Mladý človek sa dostane na zcestie, dopustí sa niekoľkých porušení zákona. Keď sa všetko prevalí, všetci zainteresovaní začnú skúmať pozadie udalostí a zaoberať sa aj tým, z akého prostredia vzišiel. Pýtajú sa, aký vplyv na jeho konanie mala rodina, škola, kamaráti a pod. Následne situáciu vyhodnotia a určia, kto sa najviac podpísal pod jeho správanie. 

         Evanjelium hovorí o rozsievačovi. Pán Ježiš rozpovedá podobenstvo, aby zvýraznil myšlienku, podľa ktorej má zrno rado dobrú pôdu. Je málo pravdepodobné, že vzíde v pôde skalnatej. Vplyv prostredia je tiež nemalý. (Mt 13, 1 – 23) Starý zákon spomína patriarchu Jakuba. Ten sa počas svojho putovania dostal do oblasti Charran, kde zaspal a vo sne sa mu zjavil Pán. (Gn 28, 10 – 22) Svoj zážitok s Bohom opísal trojfázovo:

a) Aké hrozné je toto miesto!

b) Pán je na tomto mieste, a ja som o tom nevedel.                                       

c) Toto je naozaj dom Boží a brána do neba!

Vidíme, že Jakubova skúsenosť obsahuje istý vývoj a gradáciu. Opíšeme ju:

1.) „Aké hrozné je toto miesto!“

Vplyv prostredia s Bohom bol najprv hrôzostrašný. Nič podobné ešte nezažil. Nemyslel si, že by Boh mohol naháňať hrôzu. Mnohí takto opisujú svoje počiatočné kontakty s Bohom a vierou. Dostali hrôzu z toho, že by mali zanechať starý spôsob života. Neskoršie, keď sa s ním viac a dokonalejšie zjednotili, všetko sa im zmenilo opačne. Svet bez Boha im začal naháňať hrôzu.

         Pred niekoľkými dňami vysielala RTVS medailón o vynikajúcom českom hercovi, Jánovi Werichovi. Pamätníci okrem iného spomínajú, že bol viackrát hospitalizovaný, lebo trpel viacerými zdravotnými ťažkosťami. Tesne pred smrťou ležal na ÁRO, na tele mal rôzne hadičky, blížil sa jeho koniec. Naraz sa prebral a keď videl známe tváre svojich blízkych, ešte stihol s humorom poznamenať: „Keď sa najbližšie preberiem, chcem vidieť už inú tvár, nie vašu.“ Túžil už zomrieť a predstúpiť pred Božiu tvár. Svet mimo večnosti objavovať netúžil. Život bez večnosti už nemal pre neho zmysel. Možno si vtedy povedal: „Aké hrozné je toto miesto!“ Životné prostredie bez Božej blízkosti, bez viery, sa mnohým javí tak, ako Jakubovi – ako miesto, ktoré vyvoláva chvenie a strach. Často si kladieme otázku: „Až kam môžu voviesť ľudia svet bez Boha?“

2.) Jakub vo vyššom štádiu poznania Boha hovorí: „Pán je na tomto mieste, a ja som o tom nevedel.“

Tieto slová svedčia o tom, že už sa zbavil strachu a že s Bohom začína sympatizovať. Boh bol totiž hlboko. Jeho prvý postreh vyznel tak, že Boha niet, že nie je prítomný. Boh tam však bol, ale hlboko. Sv. Pavol napísal myšlienku, ktorá všetko vysvetľuje: „Hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu.“ Nik z kniežat tohto veku ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy.“ (1Kor 2, 7 – 8) A zasa v evanjeliu čítame: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“ (Mt 11, 25)

         Hĺbka môže vyvolávať v človekovi obavy. Napríklad hlbočina vo vode alebo hlboká noc alebo hlboký les či hlboký vesmír. Existuje však hĺbka, ktorá môže znamenať život. Ide o hĺbku, v ktorej postavíme základ, lebo ak sú dostatočne hlboké základy, stavba obstojí. Ak postavíme svoju vieru na základe, ktorý je v hĺbke, naša viera prežije. Ak je základ plytký, viera sa rozplynie. Dnes sa mnohým nechce zostupovať do hĺbky vzťahu s Bohom. Viac im vyhovuje plytkosť, iba platonický kontakt s Ježišom. Bez modlitby, pokánia a obetavosti túto hĺbku nedosiahneme. Ak touto cestou pôjdeme, budeme môcť zvolať so žalmistom: „Z hlbín volám k tebe, Pane; Pane, počuj môj hlas.“ (Ž 130)

 

 

 

 

3.) V závere svojho zážitku s Bohom Jakub vystúpil vysoko.

Plný hrdosti a nadšenia zvolal: „Toto je naozaj dom Boží a brána do neba!“ Ide o určitý vrchol poznania, ktorému sa Jakubovi dostalo: dom Boží je bránou do neba.

         Rodičia musia v určitej chvíli svoje deti „odovzdať svetu“. Tie odchádzajú za štúdiom, prácou a poznávaním mimo domova. Nie jeden rodič povie: „A nezabudni si nájsť svoj kostol!“ Veria, že kostol ich ochráni, že vytvorí prajnú atmosféru pre dušu. Hlas niektorých rodičov nepadne na úrodnú pôdu, ale v niektorých prípadoch áno. Mnohým ľuďom, nielen mladým, by mal zaznieť tento hlas aj teraz. Mnohí ho vymazali z plánu svojho života. GPS ich života tento termín neobsahuje a nikto ho neaktualizuje a neprehodnocuje... Kto zostane verný kostolu, má otvorenú Božiu náruč a bránu do Božieho kráľovstva.

         Človek, ktorý si objednáva tovar formou e-shopu, má možnosť si ho prevziať na jednom z viacerých kontaktných miest, ktoré sú v ponuke organizácie. V Božej ponuke sú kontaktné miesta určené na stretnutie s Pánom. Človek však musí dospieť do bodu, v ktorom bude pre neho chrám a sviatostný dej v ňom vrcholným momentom pozemského života. Nájsť svoj kostol neznamená iba zistenie adresy, ale nájdenie oporného bodu, od ktorého sa bude jeho život odvíjať a k nemu smerovať.

 

         Vieme, že v súdnom procese figurujú obžalovaní a svedkovia. Sú situácie, kedy nechajú obžalovaného vo väzbe – hoci ešte nie je odsúdený. Robia tak preto, aby neovplyvňoval svedkov a nemaril vyšetrovanie.

         Je veľa vecí, ktoré ovplyvňujú svedkov evanjelia, aby zmarili Boží plán spásy. Pán Ježiš však trvá na našom statuse svedka: „...ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami...až po samý kraj zeme.“ (Sk 1, 8) On vie, aké je dôležité to, aby sme boli pod vplyvom jeho milosti, a nie hriechu, Pripravuje pre nás úrodnú a dobre pripravenú pôdu, ktorá je zárukou toho, že naše zrno vyrastie do rozmeru Božieho kráľovstva.