ZÍSKAŤ ŽIVOT

 

         Nedávno ktosi konštatoval: „To, čo žijeme teraz, nemožno nazvať životom.“ Týmto výrokom reagoval na určité problémy, ktoré sa vyskytli v jeho živote a zároveň ním vyjadroval svoj postoj voči spoločenskej situácii všeobecne.

         Existujú situácie, ktoré nás doženú do stavu podobného vyjadrenia. Obyčajne sa však rýchlo otrasieme a ideme v živote ďalej.

         Evanjelium nás o. i. vovádza do atmosféry dvoch protipólov: „Kto nájde svoj život....kto stratí svoj život.“ (Mt 10, 37 – 42) Zaujímavo na túto problematiku reaguje sv. Pavol. V Liste Galaťanom píše: „S Kristom som pribitý na kríž...Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ (Gal 2, 19 – 20)

         Pavol nemá jednoduchý život, ale je vďačný Bohu, že našiel zmysel života v Kristovi. To, čo žije teraz, považuje za plnohodnotný život a nič na tom nezmenia ani jeho životné kríže. Ako nadobudnúť prístup k takémuto životu?

1.)Ľudia, ktorí si radi pozrú dobrý film alebo prečítajú pútavú knihu, pochvalne konštatujú: „To je zo života, taký je život.“

Prípadne použijú zaužívaný slogan: „To je život, to nevymyslíš.“ Tieto výroky svedčia o tom, že život je nám blízky.

Skupina vedcov robila výskum správania sa obyvateľstva na Slovensku od r. 1990. Podľa výsledkov vysvitlo, že Slováci nemajú svoju tvár, že bezhlavo idú tam, kam idú tí najsilnejší. Výsledky hovoria, že ako národ nemáme nijakú víziu a že nie sme schopní obetovať sa pre to, aby sme nejakú víziu našli.

Možno bude na tom čosi pravdy, ale my máme k dispozícii skutočnosť, ktorá sa volá viera. A to nevymyslíš, to je Život. Teda nie hocijaký, lebo tým Životom je sám Ježiš Kristus. Vďakabohu, je veľa ľudí, ktorí u nás za týmto ideálom kráčajú a sú ochotní kvôli  viere v Boha priniesť aj najväčšie obety. Je správne, aby sme hľadali aj pozemské vízie, ale tie nebudú mať význam, ak nebudeme mať na zreteli ambíciu večného života v spoločenstve s Ježišom Kristom.

2.)Dať niečo zo života

Všetci s úctou spomíname na tých ľudí, ktorí nám niečo do života dali: vzdelanie, skúsenosti, zručnosti alebo morálne zásady správania.

V Skutkoch apoštolov čítame o tom, ako Peter a Ján vstupovali do chrámu na modlitbu. Bol tam človek, ktorý bol od narodenia chromý. Apoštolov nepoznal a prosil od nich nejakú almužnu. Peter vtedy prehlásil: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: v mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ (Sk 3, 1 – 10) Písmo hovorí, že mu hneď spevneli nohy a začal chodiť a vyskakovať.

Človek niekedy ani nevie, čo potrebuje do života. Mylne predpokladá, že keď bude materiálne nasýtený, jeho život bude prekypovať spokojnosťou. Je dôležité, aby nám spevneli nohy, aby sme pevnejšie stáli na vratkej pôde tohto sveta. Čo má človek z toho, že kalkuluje s vysokou materiálnou úrovňou života, keď mu chýbajú stabilné morálne postoje? Niektorí ľudia sa uspokoja s menším podielom materiálnych dobier, ale v srdci majú jasné zásady evanjelia, ktoré by neopustili za žiadnu cenu. Pokúsme sa s Božou pomocou vyvíjať také úsilie, aby sme mohli niekomu pomôcť vstať, a to nielen z materiálnej, ale aj celkovej biedy. Peter a Ján v tom vynikali. Môžu byť pre nás v tejto činnosti vítanými patrónmi a pomocníkmi.

 

3.)Už vyše 100 rokov (1912) odpočíva na dne oceánu Titanic.

Svojho času išlo o pýchu lodného priemyslu. Tam dolu, na dne, je jeho vrak. Obalený je hrubou vrstvou hrdze a podmorských živočíchov. Pred niekoľkými dňami tam zostúpil v ponorke tím výskumníkov a dobrodruhov. Ponorka explodovala, členovia tímu zahynuli. Ísť do hĺbky neznamená vždy dosiahnuť život. Titanic je mŕtvy. Už ho nikto nevzkriesi, hoci vedcov a dobrodruhov bude lákať vždy.

Do hĺbok života sa ponárame preto, aby sme našli skutočný život. Treba nám oživiť a znovu objaviť výraz „zahĺbiť sa“. Kto z nás môže povedať, že sa dokáže zahĺbiť do modlitby? Kto číta Sv. písmo tak, že ho nepreletí, ale zahĺbi sa v rozjímaní do jeho čítania. Tá istá otázka platí aj vo vzťahu k prežívaniu sv. omše. Kto sa kedy dokonalo zahĺbi do života tak, aby skúmal, čo Boh od neho chce? Takýmto spôsobom máme skúmať hĺbku svojho vzťahu k Bohu a blížnemu. Ak sa dokážeme zahĺbiť, tak potom prehĺbime život do takej miery, aby sme zopakovali so sv. Pavlom: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal 2, 19 – 20)

Život, ktorý nám Boh dáva, je nastavený tak, aby sme mohli skúmať jeho hĺbku. V nej objavíme pokoj duše a istotu nášho životného smerovania.

 

My, starší, občas používame frázu: „život ťa naučí“. Robíme tak vtedy, keď si nevieme rady s mladšími. Určite je v tom kus ľudskej skúsenosti, ale nezabúdajme, že život je aj Život. Život = Ježiš Kristus ťa naučí, čo je potrebné na spásu. Počúvajme a hlavne nasledujme tento Život, lebo v nikom inom spásu nenájdeme.