Bohu sa to páči

 

         Pri istej príležitosti ktosi poznamenal na adresu iného človeka: „Robí si, čo sa mu zapáči.“ Tým vyjadril určitú nespokojnosť s konaním svojho blížneho. Sú situácie, v ktorých si môžeme robiť, čo sa nám páči. Napr. pri zariaďovaní bytu alebo pri starostlivosti o záhradu. Sú však iné situácie, pri ktorých sa musíme prispôsobovať, ba až obmedzovať a v žiadnom prípade nemôžeme robiť, čo sa nám zapáči.

         Sv. písmo hovorí aj o tom, čo sa páči Bohu: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.“ (Mt 11, 25)

         Keď sa Bohu niečo páči, treba to prijať ako Božiu vôľu a tá sa nemá spochybňovať. Čo sa vlastne Bohu páči? Bohu sa páčia aj také skutočnosti, ktoré človeka vovedú do úžasu.

1.) Ježišovi sa páčilo udržať si odstup od tohto sveta (Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.) a zároveň odmietnuť jeho pocty (Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil.)

Dnes sa stalo už akýmsi folklórom, že niekto upozorňuje iného, aby odstúpil, napr. z funkcie či úradu. Túto prax poznáme najmä z politiky  a tá sa prenáša aj do iných oblastí života. Často sa zneužíva a používa nekriticky. Každopádne, kandidátom na odstúpenie má byť ten, kto si neudrží odstup od takých lákadiel, ako sú peniaze a moc. Ak si nevypestujeme odstup voči svetu, stávame sa tak otrokmi, ktorí sa sami odovzdávajú do zajatia prchavým skutočnostiam. Z pozície svedka viery nie je možné odstúpiť, lebo každý pokrstený dostáva milosť, aby o Kristovi svedčil. Sila jeho svedectva je o toľko väčšia, o koľko si zachováva odstup od materiálnych vecí tak, aby neotročil hriechu. Sv. Cyril Jeruzalemský píše: „Ak je tu niekto otrokom hriechu, nech sa s vierou pripraví na znovuzrodenie slobody adoptívneho synovstva. A keď zhodí zo seba najhoršie otroctvo hriechu a dosiahne najšťastnejšie otroctvo Pánovi, možno ho považovať za hodného, aby obsiahol dedičstvo nebeského kráľovstva.“ (LH III, zo dňa 8. júla)

2.) Ježiša bolo často vidno medzi zástupom.

Išlo o dôležitú zložku jeho pôsobenia. On sám zástupy vyhľadával, aby mohol katechizovať, inokedy išli ľudia za ním. (Všetci ťa hľadajú!) Inokedy sa stalo, že zástupy mu poskytli azyl. Išlo o udalosť, podľa ktorej sa Ježiša 

  chceli zmocniť a zabiť ho. No on prešiel pomedzi zástup a unikol. Paradoxne, zástup sa mu stal osudným, lebo vyvíjal na Piláta nátlak, keď vykrikoval: „Ukrižuj ho!“

         Napriek rizikovému faktoru zvanému zástup, nepotreboval Ježiš nijaký zástup. Svoju úlohu dokončil až do maximálnej miery sám. Sú situácie, kedy potrebujeme zástup, napríklad v práci, lebo sme indisponovaní. Niekto z kolegov nás zastúpi na istý čas. Ježišova úloha bola nezastupiteľná. Nikto iný nemohol pôsobiť medzi zástupmi, iba on a nikto nemohol zadosťučiniť za hriechy sveta tak, ako on.

         Naše poslanie v tomto svete je akoby poslaním medzi zástupmi. Niekedy je svedectvo viery od nás prijaté, inokedy nám dobre padne, keď splynieme so zástupom a staneme sa neviditeľnými. Inokedy pocítime tvrdosť lakťov. Boh s nami počíta, s každým jedným z nás. Naše poslanie medzi zástupom nepozná zástup. Naša úloha je originálna a každý sa má usilovať o to, aby ju splnil podľa Božej vôle.

3.) Výstup s Ježišom

Každý, kto sa zdržiava pri Ježišovi, môže potvrdiť, že s ním je možné vystúpiť vysoko. Ale všetci túto možnosť nevyužili. (Tvrdá je to reč!) Niektorí boli neistí (Dovoľ mi najprv pochovať si otca.), iní sú plní horlivosti (neuváženej) (Pôjdem za tebou, kamkoľvek pôjdeš.).

         Aby sa niekto neľakal, o čo tu ide, naším najlepším výstupom s Ježišom je vystúpenie z tieňa a priemernosti života. Najväčším výstupom hore je zbavenie sa strachu z toho, že svet nás identifikuje tak, ako to urobil s Petrom (Aj ty si z jeho učeníkov!). Svet Petra spoznal a vytiahol ho z tmy, v ktorej sa schovával ako nepoznaný. V tme by Peter nebol platný, vo svetle už áno. Zrejme išlo o jeden z najdôležitejších výstupov Petra v jeho živote. A tak to je aj v našom prípade. Koľkokrát sme ešte stále v tme a hľadáme silu a motiváciu na to, aby sme splnili poslanie
pred Bohom – vystúpiť z tieňa na svetlo? (Lampu nepostavia pod posteľ, ale na stôl.)

         Pri niektorých vodných tokoch sú značky, ktoré naznačujú, až kam vystúpila historická voda. Voda krstu, ktorým sme poznačení, naznačuje, že sa máme usilovať vystúpiť vysoko. Stačí, aby sme zavrhli hriech a usilovali sa žiť v milosti. Takýto výstup je plnohodnotný preto, aby sme získali dobré svedectvo viery.

         To, čo sa zapáčilo Bohu, má sa zapáčiť aj nám. Vtedy oprávnene povieme, že plníme Božiu vôľu. Sv. Pavol píše na túto tému: „...Bohu, ktorý si ma v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi...“ (Gal 1, 15 – 16)

         Bohu sa zapáčilo, aby sme v neho uverili a zvestovali ho. Nech sa táto misia zapáči aj nám, aby sme boli v súlade s Bohom a s jeho plánom spásy.