Všetci sme
šťastní, keď veci do seba zapadajú. Predstavme si situáciu, ktorá sa týka
cestovania. Máme pred sebou cestu, ktorá predpokladá viaceré kombinované
vlakové a autobusové spojenia. Po návrate domov konštatujeme, že všetko
dobre dopadlo. Spojenia nemeškali, cestovanie bolo pohodlné a všetky veci
sa nám podarilo vybaviť. Možno pre niektorých ide o sci-fi, ale z času
– na čas máme takéto šťastie. Vtedy povieme, že veci do seba zapadli.
Vinica z evanjelia
má jedinú povinnosť – pravidelne prinášať úrodu. Aby sa tak stalo, musia veci
do seba zapadnúť. Dôležité sú tu minimálne 3 skutočnosti: Pán vinice, samotná
vinica, pracovníci.
Každý prvok je
niečím výnimočný a nezastupiteľný. Ako sa to prejavuje?
1.)Majiteľ vinice
Ide o človeka, ktorý šíri dobré meno svojej vinice. Šíri
ho v okolí, propaguje ovocie a konkrétne produkty, ktoré sú na
vysokej úrovni. Snaží sa dôstojne reprezentovať svoju produkciu.
Niektoré športové
kluby majú svojho ombudsmana. Jeho úlohou je komunikovať s vonkajším svetom,
najmä so sponzormi. Udržiava dobré vzťahy s rôznymi partnermi klubu.
Kresťan je
človek, ktorý má šíriť dobré meno Ježiša Krista, lebo len v Ježišovi je
spása. Kresťan robí prijateľným Kristovo meno pre svet. Dostáva ho do pozície v tom
zmysle, že svet jeho prijatím získava vyššiu dimenziu, zdokonaľuje sa a nadobúda
Božie črty. Tak ako dieťa rastie, nadobúda črty niekoho zo svojej rodiny. Kresťan
rastie vtedy, keď nadobúda Kristove črty v duchu evanjelia.
2.)Samotná vinica
Nachádza sa na vrchole plodnosti. Má
skvelú pozíciu. Rozdáva plody plným priehrštím. Je nositeľkou výstavnej
dokonalosti. Sústavne dokazuje, že jej patrí primát, že niečo skvostnejšie by
sme márne hľadali. Svojou existenciou spôsobuje, že mnohí nadobudli zmysel
života a dôvod na radosť. Toto všetko je obrazom viery.
V období
nastupujúceho nacizmu v Európe vytvorila propaganda projekt Hindenburg.
Išlo o vzducholoď, ktorá bola výstavnou skriňou nastupujúceho nacizmu.
Vzducholoď sa dostala do cieľa svojho putovania, ale skôr, ako by sa ju
podarilo ukotviť na zemi, vybuchla. Stalo sa tak 6. mája 1937 na letisku
Lakehurst v New Jersey. Jej trosky boli rozmetané po celom okolí. Zhorela
do tla. Samozrejme, že pohltila aj časť posádky a cestujúcich.
Vinica
viery je dnes vystavená riziku, že rovnako zhorí do tla, ak nebude mať ambíciu
stať sa evanjeliovou vinicou. Takou, ktorá sa sýti Božím slovom a modlitbou.
Život človeka doslova zhorí, ak nebude mať podobu bohatej a plodnej viery.
Súčasnosť dokazuje, že ten, kto nemá vieru zakorenenú, veľmi ľahko o ňu prichádza.
3.)Pracovníci vo vinici
Zaujali správnym postojom, lebo sa dali najať. Dohodli sa s majiteľom,
boli ochotní znášať horúčosť dňa. Mysleli na obživu svojich rodín, no na druhej
strane boli schopní vzpriečiť sa. Premohla ich závisť, aj chamtivosť. Napriek
tomu vinici zostali verní. Majiteľ dokázal, že sa o vinicu postará, aj keď
nezamestnával výlučne elitu.
Ježiš si poslúži aj našou biedou a slabosťou.
Istý zamestnávateľ robil nábor a prijímal nových pracovníkov. Ktosi z kolegov
poznamenal: „S týmto materiálom veľa vody nepokročíš.“ Ktovie, aká bola
nakoniec realita. Pravda je taká, že bez Boha veľa vody nenamútime, bez neho
zostávame bezradní a v chaose. On stále prijíma nových a nových pracovníkov
do svojej vinice. Sme to my všetci. Nie sme žiadnou elitou. Predstavujeme mix
dobrého i horšieho. Iba Boh všetko zmanažuje tak, aby naše dielo poslúžilo
Božiemu kráľovstvu. Iba s jeho pomocou zladíme ľudí okolo seba tak, aby
ich dielo bolo požehnané.
Koľkokrát sa stáva, že skúšame kľúčom
otvoriť dvere. Väčšina nosí celý zväzok kľúčov. Niekedy sa stane, že ich
skúšame po tme. Nesprávny kľúč do zámku nezapadne. Dvere sa neotvoria, lebo
kľúč musí zapadnúť, aby sme vošli dnu. Kľúčom poznania je Ježiš Kristus a jeho
evanjelium. Bez neho nezapadneme do scenára plodnej sily Pánovej vinice.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára