Na istom
spoločenskom podujatí vystúpil známy odborník s prejavom. Niektorí túto
skutočnosť privítali, iní popod fúzy
hundrali a kládli si otázku, na ktorú im nedal odpoveď: Zase tento? Čo nám
už len tento môže ešte povedať? Už vopred vieme, čo bude rozprávať.“ Usúdili,
že dotyčný pán je už opotrebovaný, opočúvaný. Zrejme už dal svojim poslucháčom
všetko a už ďalšie tromfy nevlastnil.
Znovu slávime
Narodenie Pána Ježiša. Boh sa nám tato každý rok prihovára. Prečo slávime
Ježišovo narodenie každý rok? Nepovedal nám snáď Boh všetko? Neopotrebúva sa
Boh tým, že nám pravidelne pripomína narodenie svojho Syna? Týmto otázkam akoby
rozumel sv. Ján z Kríža. Píše: „Keď nám dal (Boh) svojho Syna, ktorý je
jeho jediným a definitívnym Slovom, razom nám týmto svojim jediným Slovom
povedal a zjavil všetko, takže už nemá čo povedať.“ (LH I, s. 82) Boh
zďaleka nevyčerpal svoje tajomstvo, viac však neznesieme. On nám povedal
všetko, čo je potrebné na spásu našich duší. Ostatné nám odhalí vo večnosti. Čo
nám teda hovorí každé Vianoce?
1.) Hovorí nám, že ho máme neustále hľadať.
Naznačuje to aj pohľad do provizórnych
jasieľ v každom kostole. Soška
betlehemského
neviniatka akoby sa v nich strácala a schovávala kdesi v slame.
Odkaz jaslí je tento: „Hľadajte ma, celý život ma hľadajte!“
My, ľudia, sme naučení hľadať. Vždy, keď
sa fyzicky stratí človek, hľadajú ho príslušníci polície, rodina, príbuzní a priatelia.
Ťažko sa zmierujú s tým, že ho niet. Hľadajú ho aj v istej atmosfére morálnosti,
ak sa stratila v ich prostredí. Znova získať a znova vybudovať sa ju
podarí svedectvom takého štýlu života, po akom túžime. Inokedy sa hľadá človek,
ktorý zblúdil a zišiel z dobrej cesty. Hovoríme na jeho adresu, že sa
hľadá. Ale aj iní ho hľadajú, t. j. snažia sa ho získať pre návrat na dobrú
cestu. A taký človek sa hľadá modlitbami, obetami a slzami. Hľadanie
človeka je hľadaním Boha. Deje sa to celý život.
2.) Vianoce nám nechávajú odkaz, že novonarodený Mesiáš má byť centrom nášho
života.
On sám je centrom záujmu aj napriek
tomu, že je v betlehemskej maštali. Sú pri ňom a adorujú pred ním
Mária s Jozefom. Prichádzajú aj pastieri, ale aj mudrci od východu. Už od svojho príchodu
na zem je Ježiš v centre záujmu.
Niektorých mestách už nie je možné
dostať sa autom do centra. Pri istej príležitosti hútala istá skupina ľudí, ako
dostať auto do centra a tam, v sídle istej inštitúcie, vyložiť nejaký
náklad.
Sú chvíle, keď sa pýtame, čo je
potrebné urobiť, aby sme dostali vieru v Ježiša ako Božieho Syna, z periférie
do centra života. Žijeme v dobe, ktorá odsúva Boha z centra života
ľudí. Cesta naspäť je ťažká, ale nie nemožná. Ježiš má byť takým centrom, ktoré
život formuje a stvárňuje. Bez Boha by náš život nemal tvár. Takú tvár,
ktorá hľadí na všetko v perspektíve večnosti. Preto máme v prvom rade
hľadať Ježišovu tvár, ktorá na nás hľadí z jasieľ, ale aj z kríža.
3.) Vianoce poukazujú na to, že tí, ktorí sú podriadení, majú potenciál,
ktorý presahuje rámec tohto sveta.
Slovenský spevák, Pavol Hammel (75),
má pieseň, v ktorej spieva o chlapcovi, ktorý: „Prerástol všetky
čiarky na dverách.“
Ježiš nebol fyzicky odlišný od
svojich rovesníkov, ale ľudia raz-dva zistili, že ostatných
prerástol potenciálom múdrosti a poslania, ktoré sa nedá stotožniť s ničím
pozemským.
Naši mladí hokejisti do 20 rokov sa
pripravujú na majstrovstvá sveta. Čítal som o nich, že „s takým
potenciálom kvality musia pomýšľať na popredné miesta.“
S takým potenciálom ako je krst,
musíme mať ambíciu zabojovať o popredné miesta. Také miesta, ktoré sú
ďaleko vzdialené od pozemských stupňov víťazov. Naše ciele vôbec nie sú
minimalistické a prízemné. Viera nás robí ašpirantmi na večný život. Malý
Ježiš v jasliach je náš Vykupiteľ. Prináša nám večnosť. Náš „malý“
pozemský život je cestou k Vykupiteľovi. Táto cesta nech je putovaním s nádejou,
že bude ocenená triumfom hodným nasledovníka Ježiša, Božieho Syna.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára