Juraj
Weincziller bol známy horolezec a kameraman.
Pred niekoľkými dňami som videl jeho dokument, v ktorom zachytil výstup
československej výpravy do Himalájí. Bolo to v 80-tych rokoch minulého
storočia. Zmapoval aj psychológiu horolezca, ktorý svoj cieľ nedosiahne a musí
sa pre rôzne nepriaznivé okolnosti vrátiť domov s tým, že vrchol
nedosiahol. Z tohto materiálu vzišlo pre mňa veľa podnetov do adventného
obdobia.
Ono totiž
znamená akýsi výstup z vlastnej biedy do výšok komunikácie s Bohom.
Ten, kto komunikuje s Bohom, naberá určitú výšku života a pracuje na
svojej dokonalosti. Advent je v našom podaní nespočetným pokusom striasť
zo seba plytký život a vystúpiť vyššie.
1.)Človek v horách váži myšlienky
Každá jedna myšlienka navyše je príťažou. Zostávajú iba tie
najdôležitejšie. Hory učia človeka rozmýšľať úsporne a venovať sa iba
tomu, čo je potrebné. To sa netýka iba pobytu v horách. Aj v Advente vážme
myšlienky, nech nám myseľ neblúdi po
zbytočnostiach. Všetky tie myšlienky, ktoré sú „navyše“, znamenajú záťaž na
ceste za Kristom, ktorý je našou spásou.
Naučme sa vážiť
aj slová. Niekedy sa ľudia napomínajú takto: „Váž slová!“ Zbytočné a prázdne
slová môžu popudzovať a znechucovať naše okolie. Platí zásada – Zváž, čo
povieš! Ak máš túžbu hovoriť, zver sa Bohu!.
Sú ľudia, ktorí
si vážia stravu a skonzumujú iba to, čo je zdravé. Prijímajme zo sveta i z médií
iba to, čo nám nepoškodí. Odvážme si všetko na váhach evanjelia a prijímajme
iba to, čo nám umožní rásť v blízkosti Boha.
2.)Výpravy do hôr bývali organizované so všetkým materiálnym i ľudským zázemím.
Tí mladí však chceli improvizovať, chceli sa riadiť
intuíciou, nie plánom. Radšej chceli zažiť diskomfort a ísť do určitého
rizika, ako keby im niekto podal všetko do ruky. Vytvorme si v Advente primeraný
nedostatok niečoho materiálneho. Netrvajme na tom, aby nám všetko podali do
ruky. Risknime kvôli Ježišovi aj chvíle relatívneho a krátkodobého nedostatku,
aby sme si vystačili s menšou porciou pozemských lákadiel. To preto, aby
sme zosilneli
vo svojom vnútri.
3.)Juraj Weincziller hovorí, že v horách si nikto nestihne nasadiť
masku.
Tento výraz znamená, že každý človek má tendenciu nasadiť si
masku lepšieho a dokonalejšieho „ja“, ako je v skutočnosti. V živote
je to možné, v horách nie. Nebezpečenstvo a riziko nedovoľujú, aby sa
niekto v horách štylizoval do neprirodzenej polohy.
Boh nám zosiela
kríže a ťažkosti, aby sme netúžili po karikatúre, ale po podobe s Kristom.
On nám nechce dovoliť, aby sme si o sebe mysleli príliš veľa Chce naše
srdce pokoriť krížom, aby sme čisto, prirodzene a účinne Ježiša
nasledovali. Ježiš nech je jedinou podobou, ktorú chceme na seba vziať. Je to
Ježiš, ktorý zavrhuje hriech a prináša život naplnený nádejou večného
života.
4.)V horách sa môžu naraz pohybovať viaceré expedície.
Keď jedna zbadá v tme blikavé svetlo, hneď vie, že
potrebujú pomoc. Vtedy každý necháva
všetko bokom a ide ratovať človeka.
Advent nás chce
urobiť vnímavejšími na potreby človeka. V tme ľudskej biedy blikajú dnes
svetlá na Ukrajine a v Gaze, kde hynie veľa ľudí. Koľkí hynú
duchovne, vo svojich hriechoch, lebo odmietajú vyslať signál, že potrebujú
navigáciu spásy. Boh čaká, že mu takýto vyšleme aj my, lebo bez neho sa
nemôžeme dostať vpred.
Advent je dobou
nášho priznania pred Bohom, že nie všetko v živote zvládame. Rôzne
pozemské vrchol zostávajú pre nás nedobytné. Chceme sa učiť, že vrchol, o ktorý
sa oplatí bojovať, je: Byť ochotný viac komunikovať s Bohom. Bez tohto
vrcholu by náš život stratil hĺbku. Znova sa ju pokúsme objaviť!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára