Formácia na púšti

 

         V Božom slove sa objavuje (najmä v Advente) slovo „púšť“. Čo nám, ľuďom dneška, hovorí toto slovo?

1.) Je to exotika spojená s dovolenkou s možnosťou navštíviť krátkodobo atmosféru púšte.

2.) Automobilové preteky Paríž – Dakar.

3.) Pojem „púšť“ sa nám spája s literatúrou, ktorá čerpá svoj dobrodružný motív práve z púšte.

4.) Safari – pre milovníkov lovu.

Evanjelium hovorí, že Ján Krstiteľ verejne účinkoval na púšti. (Mk 8, 1 – 8; Jn 1, 6 – 8, 19 - 28) Ľudia prichádzali za ním s rôznymi požiadavkami, lebo Ján bol pre nich nevídanou autoritou. Existujú tri neoficiálne, pomyselné pásma púšte, ktoré súvisia so životom Pána Ježiša. Ktoré sú to?

1.)„Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.“ (Mk 1, 35)

Nešiel veľmi ďaleko od apoštolov, lebo netrvalo dlho a našli ho. Voľne povedané – bol iba na skok vzdialený. My, ľudia, označujeme krátkodobé vybavovanie istej veci za „odbehnutie na skok“.

         V prípade Pána Ježiša to tak nebolo. Nebol síce veľmi hlboko v púšti, ale jeho kroky nie je možné označiť „za odbehnutie“. On odišiel od silného k silnejšiemu. Katechéza pre zástupy bola preňho silným, t. j. podstatným prvkom jeho spásnosného poslania. Keď katechézu dokončil, išiel na púšť, aby sa modlil k Nebeskému Otcovi. Preto hovoríme, že odišiel od silného k silnejšiemu.

         Modlitbu máme tendenciu podceňovať a považovať za záležitosť slabých alebo za stratu času. Myslíme si, že od našich celodenných prác a činností neexistuje nič silnejšie. Toto si myslia najmä tí ľudia, ktorí sú na vrchole svojich síl. Mnohí ignorujú pravdu, že od silného sa dá prejsť k silnejšiemu, lebo Boh je najsilnejší. Keď sa obraciame s dôverou k najsilnejšiemu Bohu, vraciame sa potom posilnení Pánovou milosťou k svojim silným povinnostiam. Púšť modlitby sa môže pre nás stať zdrojom života.

 

2.)Ježiš a jeho trojdňová duchovná obnova pre zástupy. (Mt 15, 29 – 37)

Pán Ježiš: „... už tri dni sa zdržiavajú pri mne...“ A učeníci na to: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba...“ Z týchto slov vyplýva, že boli pomerne hlboko v púšti. Určite ďalej, ako keď ho našli modliť sa neďaleko od nich. Z tejto scény vyplývajú pre nás minimálne tri skutočnosti:

1.    Boh dokáže fascinovať človeka tak, že on zabudne, ako plynie čas. Viera v Boha sa stáva vrcholom a centrom života. Nie však iba krátkodobo, ale aj v ďalekej perspektíve na ceste do večnosti.

2.    Boh sa môže zmocniť srdca človeka do hĺbky. V tom prípade sa môže človek meniť k lepšiemu. Viera udržiavaná na povrchu, bez úmyslu zostúpiť nižšie, po čase chabne, až sa úplne vytratí.

3.    Ak viera dosiahne určitú hĺbku, človek potom ľahšie odráža rôzne príkoria a skúšky. Vtedy cítime, že Boh sa o nás stará, že za nás bojuje, že sanuje, čo treba, napráva, dopĺňa, vynahradzuje. Ak sa presvedčíme, že Boh nás zahŕňa dobrodeniami, nebude pre nás problém zniesť skúposť a útlak tohto sveta.

 

3.)Najťažšie pásmo púšte v súvislosti s Ježišom. Jeho 40-dňový pôst na púšti. (Mk 1, 12 – 15) „Ježiš bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.“

Tu hovoríme o najnáročnejšej úrovni života na púšti Ide o epicentrum púšte, v ktorom môže bežný človek zažiť hrôzu. Tu zažívame najmä v súvislosti s faktormi a javmi v púštnych podmienkach. O čo ide?

1.    V noci je tma bez svetiel, ktoré v modernej dobe poznáme. Tma je aj tam, kde sa stáva život krutou púšťou, lebo hriech sa sal normou života. Hriech vytvára púšť, lebo v duši človeka je temnota bez Božej milosti.

2.    Nočný chlad – najcitlivejší sme na chlad vo vzťahoch. Tam,  kde vládne takýto chlad, je málo radosti, málo spontánnosti, málo motivácie do práce a služby. Človek uviazne v akomsi medzistave, ktorý sa prejavuje tak, že sa síce snažíme konať dobro, ale naše úsilie nám neprináša radosť a ľahkosť na duši.

3.    Samota na púšti – najhorší scenár pre človeka dnešnej doby. A pritom je dnes veľa ľudí v našom okolí s podobným osudom! Všimnime si takých s ponukou pomoci, lebo nevieme, ako dopadneme my.

4.    Divá zver – nevyhol sa jej ani Ježiš, ako vieme z evanjelia.

Aj naša doba sa vyznačuje divokosťou a dravosťou v zmysle dostať sa vyššie. Ide o divokosť v honbe za materiálnymi hodnotami a za mocou. Tieto skutočnosti sú vždy lákadlom a budú až do konca sveta.

 

Málokto z nás túži po trvalom spoločenstve púšte. Ale púšť môže byť nezvanou skutočnosťou takmer denne. Takto môžeme vnímať rozpory doby. Vložme do nej semienka vegetácie obety, prajnosti a lásky. Za takých podmienok sa môže stať, že rozkvitne aj púšť.