V živote občas stojíme pred niečím alebo niekým dôležitým. Napríklad pred rozhodnutím, ktoré môže mať podstatný vplyv na život. Občas stojíme, obrazne povedané, pred nejakou komisiou, ktorá rozhoduje väčšinou v intenciách:áno alebo nie. Nezriedka stoja ľudia pred tribunálom, ktorý má kompetencie rozhodovať o vine, či nevine./samozvaných tribunálov je neúrekom!/ Nezabudnime na to, že skoro všetci denne stojíme pred zrkadlom, lebo sa zaujímame o zovňajšok. Niektorí si však dávajú záležať na tom, aby sa postavili pred zrkadlo svojho svedomia a urobili hlbkovu sebareflexiu.
Pre adventný čas nám Božie slovo odporúča aby sme sa "postavili pred Syna človeka" /Lk 21,36/. Raz príde čas, keď tak urobíme všetci ako definitívu pre svoju večnosť. Ale v adventnom období tak môžeme urobiť akoby medzizastávku, medzihru na našej životnej púti. Koho máme pred sebou, keď sa postavíme pred Boha?
1.,Boh-štedrý Otec. Jedna z modlitieb Ranných chvál obsahuje takúto myšlienku:"Nech ťa /Pane/ chvália na ústa i srdce, lebo všetko, čo sme, je od teba". Je čas uvedomiť si štedrosť Boha, ktorý ju chce aplikovať na všetkých ľudí. Ako ťažko je však o tom presvedčiť tých ľudí, ktorí trpia tragickým nedostatkom potravy, alebo prežívajú hrôzy vojny..Človek môže vrhnúť zlé svetlo na túžbu Boha nasýtiť všetkých pokrmom a pokojom. Človek sa môže vzpriečiť Božej iniciatíve a zdevastovať to, čo Boh zasieva. Preto mnohí nezažívajú slasť sýtosti a pokoja. Božiu dobrotu , však, môžu cítiť v tých, ktorí sa usilujú ich biedu zmierniť. Je možné, že pri dôkladnom hľadaní, objavíme možnosti pomoci aj v adventnom čase, ktorý pred nami otvára svoje dvere možností a pre iných hojnosti /našim pričinením/.
2., Pred Boha sa postavme ako pred Sudcu. Nie, nepostaví sa pred nás s gilotínou alebo železnými reťazami, ktoré by si pre nás pripravil na mieru. V tichu sústredenia on a, posúdi najlepšie to, či sa náš život uberá správnym smerom a podá nám o tom správu. Ďalej on b,rozsúdi naše vnútorné zápasy a nepokoje, ktoré zatiaľ nemajú víťaza. My sme bezradní, on sa nikdy nemýli a pomaly rozpletá naše zatúlané a komplikované myšlienky a vzťahy. Je pravda aj to, že on c, nás neodsúdi, ak konáme "zmierovacie" iniciatívy voči nemu a našim prípadným hnevníkom. Takýto Sudca je pre nás dôležitý z hľadiska spásy. Takéhoto Sudcu hľadajme, kým máme čas.
3.,Neobávajme sa s Bohom stretnúť ako so svojim priateľom. Neobávajme sa, že tento krok bude pre nás rizikový. On sám nás nazval priateľmi / Jn 15,14/. Charakteristickým znakom priateľa je obetavosť. Obetavosť až do krajnosti. Slovo priateľ používajme s tým najčistejším úmyslom, bez nánosu , ktorý nám dnes servíruje v súvislosti s týmto pojmom, doba plná žiadostivosti. Vrcholným prejavom Ježiša-nášho priateľa voči nám je jeho obeta na Kalvárii. Koľkých ľudí nám odhalí večnosť ako našich priateľov, lebo sa za nás obetovali a pritom upadli /žiaľ/ v našom živote do zabudnutia ? A koľkí budú odhalení pred Bohom ako falošní priatelia a my sme ich považovali /mylne/ za opory nášho života? V adventnom čase nájdime odvahu niekomu poslúžiť tak, aby ak nie súčasnosť, tak večnosť, ukázala naše priateľské zmýšľanie konanie, v najčistejšom slova zmysle.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára