V minulosti, ešte ako žiak ZŠ, som po návrate zo školy, našiel na papieri odkaz. Rodičia mi napísali, čo musím doma urobiť dovtedy, kým sa vrátia z práce. Obyčajne tam bolo zopár bodov rovnakej dôležitosti. Len ťažko by som vysvetľoval, keby sa mi niektorý z týchto bodov nepodarilo splniť. Úlohy, čo sa týka náročnosti, boli primerané veku a iným ukazovateľom. Vždy som vedel, že to a to sa musí urobiť bez výhrad. Úlohy boli dané bez možnosti spochybňovania.
V evanjeliu nachádzame pri príležitosti zázračného premenenia vody na víno v Káne, odkaz Panny Márie. Je určený nielen pre personál svadobnej hostiny, ale pre všetky generácie poslucháčov. Znie takto:"Urobte všetko, čo vám povie". /Jn 2,5/. Mária ho zanecháva bez možnosti diskusie o jeho správnosti. Ona je presvedčená, že je vždy platný a požehnaný. Náročnosť tohto odkazu je primeraná možnostiam každého človeka, ktorý chce nasledovať spolu s ňou Božieho Syna. Nadviazala tak na slová Izaiáša, ktorý píše:"V ten deň bude človek pozorne počúvať svojho Stvoriteľa a jeho oči budú hľadieť na Svätého Izraela"/ LH I, s.46 /. Prečo je to dôležité?
1.,Božie Slovo sýti poslucháča do hĺbky. V bežnej praxi života počujeme občas takéto vyjadrenie:"Daj si niečo poriadne, lebo z toho sa nenaješ!". Myslíme tým na určitý druh telesného pokrmu. Aj duša má svoje potreby. Aj tu platí, že pozemský svet dušu človeka nenasýti k jeho spokojnosti. Božie slovo áno. Presviedča nás o tom svätý opát Bernard takto:" Teda...zachovávaj Božie slovo, lebo blahoslavení sú tí, čo ho zachovávajú. Nechaj ho preniknúť do hlbín svojej duše , nech prejde do tvojich citov a do tvojho života. Jedz dobroty a tvoja duša sa bude kochať v jedlách vyberaných . Nezabúdaj jesť svoj chlieb, aby ti srdce neschradlo , nech sa sýti tvoja duša sťa na bohatej hostine" /LH I. s. 40/. Cirkev považuje za prioritu pripraviť stôl Slova tak, aby bol účinok zaručený. Nemôže ho však nanútiť takým, ktorí sú nenásytní voči pozemským dobrám a ich vnútro je pokazené prejedením sa z telesných radovánok, plných rozmanitej žiadostivosti. Najprv treba zachovať spravodlivý pôst a pripraviť očistu, ktorá upriamy človeka na pokrm duchovný. Máme pocítiť hlad a túžbu po pokrme večného života. Adventné obdobie je nanajvýš vhodné na takúto aktivitu
2.,Božie slovo je dané ľuďom zrozumiteľným spôsobom. Cirkev ju tlmočí a odovzdáva tak, aby poslucháč rozumel. Každý človek ovláda vo svojom odbore primeranú terminológiu. Svoje výrazy majú lekári, technici, učitelia atď. Mnohým výrazom by sme ani neporozumeli. Keď sa chceme viacerí porozprávať, musíme upustiť od týchto výrazov a nájsť spoločnú a pritom jednoduchú reč. Boh k nám prehovoril najzrozumiteľnejšou rečou. Urobil to tak, že poslal na svet svojho Syna. Ten prišiel a narodil sa do ľudského spoločenstva ako človek. Boh naznačil, že jeho posolstvo má síce božský pôvod, ale aj ľudskú podobu. Božie slovo sa akoby "aklimatizovalo" v podmienkach pozemského života, ale nestratilo nič zo svojej účinnosti, lebo je to slovo samotného Tvorcu. Kiežby sa udomácnilo v ľudských srdciach do takej miery, žeby nás priviedlo k zmene života a k zmýšľaniu podľa Krista aj v podmienkach pozemských skutočností, ktoré doliehajú na človeka veľmi silno.
3.,Božie slovo je nemenné. Je to slovo spásy. V ľudskom spoločenstve prebieha o mnohých veciach diskusia. Vždy niekto niečo predkladá, vždy niekto s niečim nesúhlasí. Ak má uzrieť svetlo sveta nejaký oficiálny text, sú potrebné kompromisy. Niekto uberie zo svojho a akceptuje tézu iného. A opačne. Boh takto nepostupuje. Nedohaduje sa s človekom. Spása je iba jedna a už vôbec nie je výsledkom nejakého kompromisu. Iba Boh vie, čo je pre človeka osožné nielen pre tento svet, ale hlavne v otázke večného života. Preto v scéne zvestovania Pána prijíma Mária Božiu ponuku a hovorí anjelovi bez výhrad:"Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova "/Lk 1,38/. Dnes máločo dokážeme prijať bez výhrad. Niekedy oprávnene pochybujeme o pravdivosti slov pozemských autorít. No, dopúšťame sa omylu, ak vnášame mentalitu spochybňovania aj do tajomstva Božieho slova. Pre nás je primeraná otázka z evanjelia:"Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" /Mk 10, 17-22/. Nenájdeme takého učiteľa, ktorý by nám podal náuku o spáse, okrem Pána, ktorého slovo stvárnilo svety. Ak stvorilo a zároveň stvárňuje svet, dokáže aj naše tvrdé srdce priviesť na cestu večného pokoja. Aj teraz v čase adventu hľadajme cestu k Ježišovmu srdcu, lebo ono je plné múdrosti a poznania. On pozná cestu každého z nás až na úroveň prijatia do Božieho príbytku. Nielen pozná, ale nás na nej aj sprevádza.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára