Koho hľadáme?

 

       V roku 2005 vyšla publikácia s názvom: Ježiš zďaleka a zblízka. Jej autorom je bývalý nitriansky biskup, kardinál Ján Chryzostom Korec. Obsahuje základné skutočnosti, ktoré by mal ovládať každý kresťan-katolík.

       Ježiš sa po svojom zmŕtvychvstaní stretol s viacerými ľuďmi. Každý z nich vyjadroval nejaký vzťah k Ježišovi. Tento vzťah bol aj veľmi blízky, aj dosť vzdialený podľa toho, kto akého Ježiša hľadal. Uvedieme zopár biblických príkladov.

1.)         Ježiš v Getsemanskej záhrade

Podľa svedectva evanjelia sa tam uchýlil s niektorými zo svojich učeníkov a vyzval ich, aby s ním bdeli a modlili sa. Po čase k nim prišli ozbrojenci, ktorých vyslali veľkňazi. Zo strany Ježiša zaznela otázka: „Koho hľadáte?“ Odpoveď znela: „Ježiša Nazaretského.“ (Jn 18, 7 – 8) Pri tejto odpovedi cítime, že je suchá a strohá. Celá scéna nám pripomína úsek z nejakého detektívneho filmu. Prichádza polícia a zatýka podozrivého, lebo má proti nemu dôkazy. Záujem o Ježiša bol v tomto prípade oficiálny, úradnícky, vojensko-politický. Nevyjadroval ani najmenšiu ambíciu spoznať v skutočnosti Ježiša z Nazareta.

       S takýmto postojom viery sa stretávame aj dnes. Mnohí hovoria, že v Ježiša veria, ale vyhovuje im postoj z diaľky. Nie postoj zblízka, ale z diaľky. Uverili v neho, ale nechcú, aby mal voči nim nejaké požiadavky alebo nároky. Ani oni od neho nič nečakajú. Ide skôr o postoj oficiálnej, úradníckej viery. Akoby sa oba tábory stretali na neutrálnej pôde, na ktorej sa má každý správať neutrálne. Tento odstup viery voči Ježišovi prevláda v srdciach mnohých veriacich. Nikdy neznamenal nič hlbšie a nepredstavuje ani najmenšiu ambíciu pochopiť a prijať Ježiša zblízka.

2.)         Mária Magdaléna, anjeli a Ježiš (Jn 20, 13)

Po Ježišovom ukrižovaní a pochovaní sa ako prvá dostala k hrobu Mária Magdaléna. Zostala prekvapená, keď videla dvoch anjelov v prázdnom Ježišovom hrobe. Opýtali sa jej: „Žena, prečo plačeš?“ Vzápätí sa k nim priblížil sám Ježiš s otázkou: „Koho hľadáš?“ Mária Magdaléna bez rozmýšľania odpovedá: „Odniesli môjho Pána...“

Všimnime si tento rozdiel. Židovské ozbrojené zložky si žiadali Ježiša Nazaretského, no Mária Magdaléna chce naspäť „svojho Pána“. Ježiš z Nazareta nie je pre ňu iba akýmsi vzdialeným objektom viery. On sa zapísal do jej života veľmi výrazným spôsobom. Písmo hovorí, že z nej vyhnal 7 zlých duchov. Cesty Márie Magdalény a Ježiša, Učiteľa, nemali byť prerušené ani Ježišovou smrťou na kríži. V počínaní Márie Magdalény je veľa emotívneho a sugestívneho. Viera človeka má obsahovať aj prvok emócie. Čím viac sa Ježiš zapisuje do nášho života, tým úprimnejší vzťah si s ním budujeme. Mnohí ľudia sa ho stránia, obávajú sa takého zväzku s Ježišom, lebo nevedia, kam ich to zavedie. Obávajú sa, že Boh bude od nich žiadať náročné, ale hlavne záväzné veci. Dnešný človek sa záväzkov vzpiera. Zabúda na to, že pravú slobodu získa iba na základe svojho vzťahu s Ježišom. Iba tak sa stane slobodným človekom.

 

 

3.)         Ježiš a Tomáš (Jn 20, 19 – 41)

Ježiš sa po svojom zmŕtvychvstaní stretáva so svojimi učeníkmi. Ako vieme, sú zhromaždení na jednom mieste a sú plní obáv a strachu. Apoštol Tomáš na prvom stretnutí chýba, ale druhé si už nenechal ujsť. Dostal výnimočnú milosť – dotkol sa Ježišových rán. Pri tom povedal pamätnú vetu: „Pán môj a Boh môj!“ Táto veta hovorí o vyváženosti postoja voči Bohu. Je v nej aj niečo oficiálne – Pán a Boh, ale aj niečo hlboko osobné, lebo sa dotkol priamo Ježišovho tela. Tomášovmu vyznaniu nechýbalo, že sa prvého stretnutia nezúčastnil. Reparát zložil na výbornú. Predviedol vyvážený postoj viery.

       Porotcovia, ktorí hodnotia súťaže v oblasti gastronómie a kulinárstva často kladú dôraz na tzv. vyváženosť chutí. No – sme rôzni ľudia. Pre niektorých takáto vyváženosť nie je dôležitá. Sú radšej, keď je výraznejším spôsobom zastúpená napríklad sladkosť alebo pikantnosť určitého jedla. Viac im to vyhovuje.

       Svedectvo viery dnešného človeka by malo byť tiež vyvážené tým, že človek pozná základy svojej viery a zároveň má aj osobnú skúsenosť s komunikáciou s Bohom. Občas sa môže dostaviť aj zvýšený akcent na niektorý prvok viery. Niekomu viac „sadne“ teória, v ktorej sa našiel, iný radšej zvýrazňuje konkrétne skutky podľa evanjelia. Toto všetko je v poriadku, len aby neprevyšovala chuť hriechu. Keď hriech prevyšuje všetko ostatné, o vyváženosti viery hovoriť nemôžeme. Kresťan má neustále hľadať súlad medzi teóriou, katechézou a praxou viery.

       Koho vlastne v živote hľadáme? Podľa katechizmu Ježiša Nazaretského. Podľa osobného prežívania svojho Pána a v duchu zdravej vyváženosti Pána a Boha, ktorému zverujeme celý svoj život a k nemu putujeme do večnosti. Nech už ide o ktorýkoľvek z týchto aspektov alebo aj nejaký iný, podstatná je cesta neustáleho hľadania. Kým budeme žiť na tomto svete, neustaňme na ceste hľadania, lebo v hľadaní čo najvernejšieho sledovania Krista nachádzame zmysel svojho života.