Rýchlosť a rovnosť.

 Počas života strávime dosť času pri vybavovaní rôznych úradných záležitostí. Vždy ide o dobrodružstvo. Nevieme,ako a čo a či vôbec niečo vybavíme. Každopádne,najviac si ceníme dve skutočnosti:rýchlosť vybavovania,plynulosť a určitú rovnosť,kde sa nikto neuprednostňuje. Aj s tým máme skúsenosti,nie vždy pozitívne. Rýchlosť. Pred nedávnom som viedol rozhovor s mladým inžinierom. Spomínal,kde bol do teraz zamestnaný. Vravel,že na predchádzajúcom pracovisku došlo k zmene vedenia. Do firmy prišiel nový šéf. Zaviedol zvláštnu prax. Nazval to-päťminútovka. Rád prepúšťal zamestnancov,pričom do päť minút museli opustiť pracovisko za "asistencie" esbeeskára. Bez udania dôvodu vyzval ľudí,aby opustili pracovisko,lebo s nimi rozviazal pracovný pomer. K niektorým bol zhovievavejší a dal im hodinu...Nezaujímalo ho,že dotyčný má rodinu,že je jej živiteľom...Tieto kritéria ho nezaujímali. Bol rýchly. Nazvali ho-päťminutovkár. Rovnosť. Pred niekoľkými dňami uviedli v správach,že na území mesta Pompeje/20 000 obyv./,kde sa v r.79 po Kristovi vylial Vezuv,našli ďalšie dve telá. Tak,ako predchádzajúce aj tieto zasypal horúci popol/hrúbka popola-4-6m!/ a v momente ich usmrtil. Mŕtve telá vytvorili akoby formu,lebo ich našli v takej polohe,v akej sa nachádzali tesne pred smrťou. Odborníci zistili,že jedno telo patrilo bohatému a vysokopostavenému človeku a druhé jeho otrokovi,lebo kosti boli poznačené tvrdou prácou. Nakoniec ležali mŕtvi,jeden vedľa druhého. Spoločenské postavenie pri prechode do večnosti,nebolo vôbec určujúce a nehralo nijakú rolu. To,čo nás zaujíma pri druhom Ježišovom príchode,je o.i. rýchlosť a rovnosť. V evanjeliu čítame:"Dávajte si pozor,aby  vaše srdcia neoťaželi obžerstvom,opilstvom a starosťami o tento život,aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých,čo bývajú na povrchu celej zeme"/Lk 21,34/. Z týchto slov sa dá vydedukovať,že príchod Sudcu bude rýchly/nebude pozorovateľný voľným okom ani ďalekohľadom,na spôsob  dlhodobého vedeckého monitorovania/. Bude sa vyznačovať aj rovnosťou/nijaké vedľajšie,či špeciálne vchody pre prominentov/. S tým sa naozaj nedá nič nerobiť,všetko je v réžii Sudcu. Ale veľa môžeme urobiť pre to,aby naše srdcia neboli zaťažené zbytočnosťami a škodlivými aktivitami...Vstúpme do adventného obdobia s týmito myšlienkami.

Strach spojený s nádejou.

 Môže sa zhodovať strach s nádejou? Na prvý pohľad by sme povedali,že nie. Zdá sa nám to nereálne,ale keď danú skutočnosť premeníme na drobné,dopracujeme sa k zaujímavému zisteniu. Strach a nádej môžu žiť v akejsi symbióze. Predstavme si človeka,ktorému oznámia,že musí isť na operáciu. Povedia mu,že operačný zákrok je nutný na prežitie. Človek cíti strach/ako každý pred operáciou/,ale zároveň preňho svitla nádej,že sa potom vráti do normálneho života. Možno toto prirovnanie nám pomôže,aby sme si ľahšie predstavili okolnosti druhého príchodu Božieho Syna na konci vekov. Sväté Písmo nám najprv naženie strach:"Budú znamenia na slnku a  mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho,čo príde na svet,lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť"/Lk 21,20-28/. Túto skutočnosť si ani len nevieme predstaviť bez vnútornej úzkosti a ťažoby. Jednoducho povedané:z týchto slov ide strach. Vzápätí,však,Ježiš dopĺňa:"Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou". Týmto myšlienkam nechýba nádej. Ide o nádej,ktorá je balzamom pre dušu veriaceho človeka. Máme sa báť alebo radovať sa v nádeji? Nenahovárajme si:žijeme v strachu a obavách. Trápi nás pandémia,obavy zo straty zamestnania,možnosť politických nepokojov,ktoré bežne vo svete vyúsťujú do vojnových konfliktov atď. Pridružme k strachu nádej. Nech je to však nádej evanjelia. Nie taká,ktorá dúfa v raj na zemi,ale taká,ktorú zrealizuje Sudca pri svojom druhom príchode. V atmosfére pozemských dôvodov strachu,žime radostnú nádej,krorú môže priniesť iba Ten,ktorý nás definitívne zbaví akejkoľvek zloby a ťažoby.

Od obleku k teplákom.

 Pred niekoľkými dňami som sledoval v televízii program z prostredia textilnej továrne kdesi v Taliansku. Vyrábajú tam pánske vlnené obleky. Jeden z manažérov vyhlásil,že v poslednom čase,výroba oblekov poklesla. Dôvodom je to,že dnes ,v období koronakrízy,veľké množstvo ľudí pracuje v režime home office,teda doma. A doma málokto sedí v obleku a kravate. Ľudia si radšej dajú domáce oblečenie alebo tepláky. Z tohto dôvodu názov reportáže bol: Od obleku k teplákom. Ktosi z mojich známych spomenul nedávnu osobnú skúsenosť. V rámci home office vybehol len tak,v teplákoch do obchodu. Stretol sa s priateľmi,ktorým sa musel prihovoriť,lebo doteraz ho vídavali stále v obleku. Domáce,ležérne oblečenie ich zmiatlo. Preto konštatovali: Ani si nevieme spomenúť,kedy sme ťa takto,v teplákoch,videli. Po prechode krízy,dúfajme sa všetko zmení. Aj keď je nosiť domáce oblečenie príjemné,v rámci konsolidácie pomerov,budeme registrovať opačný trend:od teplákov k obleku. Evanjelium nám prináša začudovanú otázku,ktorú položia na konci čias niektorí ľudia Sudcovi :"Pane,kedy sme ťa videli...?"/Mt 25,31-46/. Táto otázka je nadčasová,môžeme si ju položiť aj každý deň. 1,Pane,kedy sme ťa videli...?" Otázka smeruje k tomu,či sme svoj životný priestor a vymedzený čas na pozemský život využili ako ideálnu príležitosť stretnúť sa s Bohom. Lebo v tom je zmysel života. Aký by to bol život,keby sa človek neusiloval o stretnutie s Bohom,so svojim Stvoriteľom a Vykupiteľom? On predsa dáva o sebe vedieť. Včera večer v správach priniesli informáciu o tom,že odborníci zkonštruovali satelit s názvom Poseidon. Má za úlohu monitorovať oceány. Keďže sa hladina oceánu každý rok zvyšuje o niekoľko milimetrov,čo je vyrovný signál,prístroj bude roky merať aktivity oceánu a tieto výsledky vyhodnocovať. Boh nám dal zmysel,aby sme postrehli aktivity Boha a tieto potom vyhodnocovali,lebo on nás svojim dielom dvíha nad úroveň pozemského života. Začudovanie v otázke:Pane,kedy sme ťa videli?,nemá teda  opodstatnenie. 2,Pane,kedy sme ťa videli hladného a smädného?" Akoby sa pýtali,kedy sme ťa stretli za bežných tzv. normálnych podmienok života. Lebo každý je niekedy hladný alebo smädný. Na tom nie je nič výnimočné. No,na druhej strane,tzv. bežné okolnosti života vedú človeka k priemernosti až ľahostajnosti. Človeka môžu uspať na jeho ceste viery. Každému z nás treba precitnúťa vzbudiť v sebe  postoj vďačnosti za všetky dobrodenia a prosiť o schopnosť žasnúť nad tvorivou Božou mocou. 3,Pane,kedy sme ťa videli nahého,vo väzení alebo chorého?" Táto rozšírená otázka smeruje hlbšie do ľudského vnútra. Nezostáva v rovine bežného života,ale ide viac do hĺbky a do extrémnych situácií. Aj tie môžu spôsobiť duchovné ochrnutie na ceste k Bohu. Práve vtedy,keď je nám ťažko,máme sa učiť intenzívne prežívať s Kristom také situácie,lebo on ich dôverne pozná. Výnimkou je iba hriech,ale on vie pochopiť a podchytiť hriešnika,aby sa vrátil na správnu cestu. On hriech nikdy nespáchal,ale židovská vrchnosť z neho urobila hriešnika exemplárneho. Ťažisko hodnotenia nášho života pre večnosť spočíva v tom,či sa dokážeme ujať ľudí v rôznych krajnostiach života. Sú ľudia,ktorí potrebujú pri výkone svojich povinností oblek. Potrebujú byť oblečení na úrovni. Podstatnejšie je to,aby sme svoje vnútro udržali na úrovni človeka hľadajúceho  a milujúceho Boha. Smerujeme k adventu-nech aj naše myšlienky smerujú k tomu,aby sme išli nielen od teplákov k k obleku,ale hlavne od hriechu k milosti.t.j.aby sme vyzliekli starého človeka a obliekli si nového t.j. takého,ktorý uveril v novosť evanjelia.

Obeta,ako trvalá súčasť života.

 Vzťahy medzi ľuďmi sa zvyknú vyvíjať. Nachádzame tam viaceré stupne,ktoré sú výrazom miery komunikácie medzi ľuďmi. Na prvom mieste sa objaví obdiv. Jeden druhého obdivujeme pre  schopnosti a nadanie. Neskoršie sa môže stupeň obdivu zmeniť na pozíciu známosti.V živote môžeme mať veľa známych. Na jednej strane nie sú to úplne neznámi ľudia,no zároveň ešte to nemusia byť nositelia dôvernosti. Vrcholom vzťahov môže byť priateľstvo. Ide o vzťah,ktoré je už preverený skúškami a rôznymi otrasmi. Ak vzťah medzi mužom a ženou dospeje do manželského zväzku,môže sa ešte posúvať ďalej? Medzi najdokonalejšie výzvy v manželstve patrí obeta. Prečo je to tak? 1,Obeta je najdokonalejšia forma sebadarovania. Pravým znakom obety je to,že je nezlučiteľná s vypočítavosťou. Vypočítavosť obetu znehodnocuje. Ak má obeta udržiavať svoju fazónu a kondíciu,musí čerpať z čistej obety,ktorá sa odohrala na Kalvárii a my ju nekrvavým spôsobom slávime na oltároch Cirkvi. 2,Obeta zbavuje človeka sebectva. Už samotné rozdelenie slova sebectvo,niečo pripomína. Je tam prvá časť s významom -sebe,všetko iba pre seba,vidím iba seba...Pravá obeta nás zo sebectva vymaňuje,oslobodzuje. Svätý pápež Ján Pavol II., keď rozjíma nad biblickým príbehom Ábela a Kaina,hovorí,že Kain na svoju obhajobu použil zlý argument. Stalo sa to vtedy,keď odpovedal Bohu:"Vari,som ja strážcom svojho brata?..."Ľudia sa majú stávať strážcami života svojho blížneho. Majú strážiť život toho,kto im je zverený. Platí to najmä o manželstve. Tam má jeden druhého strážiť pred akýmkoľvek zlom a nebezpečenstvom. 3,Obeta spôsobuje,že život vo sviatostnom manželstve sa stáva živnou pôdou pre milosti. Obeta manželského života predstavuje najvýhodnejšie podmienky,aby sa milosti rozmnožovali. V dnešnej dobe sme svedkami situácie,kedy sa zvykne za lepšími podmienkami /materiálnymi/vycestovať. Obetu,ako základ pre nadobudnutie Božej milosti,máme naporúdzi vždy. Život v manželstve ponúka dostatok príležitostí,ako prakticky realizovať obetu. Obeta je výkladnou skriňou medzi hodnotami manželského spolunažívania.

.

Cesty k Bohu.

Jeden z mojich rodinných príslušníkov ma nedávno pozdravil a hrdo,až slávnostne mi oznámil:"Konečne som to našiel,konečne som sa k tomu preklikal"! Táto veta vyplynula z nedávneho nášho rozhovoru,pri ktorom sľúbil,že sa pokúsi získať nejakú informáciu. Dlho sa mi neozýval,až teraz...K informácii sa preklikal t.j. urobil dosť náročných krokov na internete,aby sa k nej prepracoval. Takto,v prenesenom slova zmysle,sa môžeme dopracovať k istej hodnote. Keď to nejde ľahko,tak povieme,že sme sa k nej preklikali. Evanjelium hovorí,že slepec,ktorý žobral pri ceste do Jericha sa "preklikal" k Bohu a k uzdraveniu/Lk 18,35-43/. Najprv musel vystihnúť blížiaci sa Ježišov sprievod,potom sa musel zaujímať,prečo je všade taký rozruch a nakoniec sa k Ježišovi musel prekričať. Musel sa preklikať a pritom prekričať. Nebolo to ľahké,lebo vicerí ho odrádzali s tým,aby mlčal. Vieme si predstaviť aj jednoduchšie a možno aj romantickejšie cesty v ústrety Bohu. Slepec od Jericha zlegalizoval túto:cez vytrvalosť,cez krik,cez neustále domáhanie sa pozornosti Boha. Možno si z nej vziať  svoju časť. Pôjde o ten náš "klik",ktorý nám môže pomôcť na ceste spásy.

Talenty v rukách človeka.

 Svet križujú ľudia rôznych profesii. Patria tam aj vyhľadávači talentov. Pracujú v rôznych odvetviach,napríklad v športe. Svet je plný talentov,len sú často prekryté akousi zvláštnou fóliou neviditeľnosti. Vyhľadávači talentov ju dokážu strhnúť a ponúknuť nadanému adeptovi dobre zabezpečenú budúcnosť. Chodia po školách,organizujú rôzne podujatia a tam spoznávajú skutočné talenty. V evanjeliu je reč o talentoch/Mt 25,14-30/. Nejde v nich o najaké špeciálne nadanie,ale o rozmanité dary,ktoré sa majú rozvíjať v ľudskom spoločenstve. Ten,kto ich,na základe podobenstva rozdáva,nie je vyhľadávač,ale tvorca talentov. Tvorca vie,kde sa nachádzajú,vyhľadávač ich musí objavovať. Boh je ten,kto tvorí hodnoty a zároveň ich aj niekomu zveruje do opatery. 1,Aký je kľúč prerozdelenia talentov? Podľa evanjeliovej matematiky sa použila schéma: 5-2-1.Podľa čoho? Ježiš odpovedá stroho:podľa schopností. Slovu schopnosť rozumieme. Na každom kroku totiž schopného človeka potrebujeme. Týka sa to politiky.ale aj oblasti remesla,prípadne tam,kde je dôležitý kontakt s ľuďmi. Evanjelium nám pripomína,že dielo spásy potrebuje ľudí schopných-schopných milovať. Milovať Boha i blížneho. Inzeráty na pracovné miesta tieto kritéria väčšinou neobsahujú. Ak áno,tak možno nepriamo. V plnom rozsahu to však patrí do agendy Božieho kráľovstva/BK/. Tam je kritérium schopnosti milovať považované za podmienku:sine qua non. BK len získa,ak sa nájdu ľudia,ktorí sú schopní ako profesionáli a ak k tomu dokážu priradiť aj schopnosť milovať podľa vzoru Pána Ježiša. 2,Sluhovia z podobenstva si boli vedomí,že dostali talenty. Nikto z nich tento fakt nespochybnil/Pane,päť talentov si mi odovzdal.../. Sluhovia vedeli aj presne pomenovať,o aké talenty ide. V získaných talentoch spoznali majetok svojho pána. Spoznávame v ľuďoch,vzťahoch a materiálnych dobrách Boží majetok? Sme si vedomí toho,že dobrodenia dostávame od Darcu? Máme záujem mu za ne ďakovať? Aby sme sa o tejto pravde uistili,prečítajme si modlitbu dňa 33. cezročnej nedele/A/. Nájdeme tam zmienku o Bohu,že on je:"...pôvodca všetkého dobra...". 3,Podobenstvo o talentoch nás nabáda,aby sme sa usilovali talenty zhodnotiť,zúročiť. Niektorým sa to aj podarilo/5+5 a 2+2/,s výnimkou jedného,ktorý prišiel aj o ten jediný,ktorý mu bol zverený. Evanjelium nás povzbudzuje,aby sme pracovali na tom,že chceme mať viac/nielen materiálne/. Trocha tento výraz pozmeňme-na viac. Máme na viac. Vďaka tomu,že sme uverili v Krista a jeho evanjelium,môžeme povedať,že máme na viac,ako je mravná plytkosť a priemernosť tohto sveta. Mnohí ľudia môžu potvrdiť,že sa od dna svojej životnej biedy odrazili vtedy,keď si položili otázku:na viac nemáš?"/márnotratný syn/. To isté môže urobiť každý z nás. Z evanjelia vyplýva,že sme pozvaní,aby sme svoj život pozdvihli vyššie. Možno aj takým spôsobom,že budeme musieť pozdvihnúť vyššie svoj kríž,aby v našom živote viac vynikla Ježišova prítomnosť ako naša. Je isté,že nás Boh vyhľadáva. Prečo? O.i. aj preto,aby nám rozdal talenty. On nechce nikoho obísť. Talenty sú na to,aby sa rozdávali a my sme tu nato,aby sme ich múdro a spásonosne využili.

Čo je zbytočné a čo osožné?

 Kdesi za dedinou zbĺkla stará šopa. Roky slúžila na uloženie sena,teraz už dlhodobejšie bola nevyužitá. Zbĺkla raz-dva.Ktosi ju podpálil. Ľudia sa ju pokúšali zachrániť a začali nosiť vodu,na zavolanie hasičov nepomysleli. Keď ich po čase,predsa len ktosi zavolal,bolo už neskoro. Šopa zhorela do tla. Keď prichádzali hasiči,domáci im vraveli:už ani nechoďte,je neskoro,je to zbytočné. Koľkokrát v živote sa s týmto javom stretneme? Niečo chceme robiť a zrazu zistíme,že už to nemá zmysel,že je to zbytočné...Za čias Pána Ježiša sa mnohí zaujímali o príchod Božieho kráľovstva/BK/. Pán ich upozornil,aj nás,že keď sa ono priblíži,keď sa naplní,mnohé veci a činnosti sa ukážu ako zbytočné.Aj také,na ktoré sme boli roky zvyknutí. Uvádza aj konkrétne príklady:"Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome,nech nezostupuje vziať si ich.."/Lk 17,26-37/. Myslím si,že všetci by sme robili opačne. Sme predsa,zvyknutí chrániť si svoj majetok a to za každú cenu. Všetci by sme mali  ambíciu zostúpiť z tej strechy a zobrať k sebe to najvzácnejšie. Ježiš hovorí,že v čase príchodu Sudcu,toto bude zbytočné. Ježiš ďalej pokračuje:"...kto bude na poli,nech sa takisto nevracia nazad". Ako by sme zachovali my? Predpokladám,že rovnako. V situácii rozmanitého nebezpečenstva by sme všetci utekali domov,ku svojim. Ježiš naznačuje,že v okamihu naplnenia BK,by bolo hľadať pozemský príbytok  a  domov kontraproduktívne. Relevantný by sa ukázal jediný príbytok-nebeský. Zmechanizované a zaužívané aktivity,vo svetle  blízkosti BK,strácajú svoju hodnotu a význam. Nečakajme,kým sa tento čas naplní.  Začnime už teraz,aby sme sa odbremenili od zbytočností. Už teraz eliminujme také aktivity,ktoré sú v nesúlade s BK. Zamerajme sa radšej na to,čo nám zabezpečí premostenie a vyústenie pozemského života do večnosti.

Kde je momentálne Božie kráľovstvo?

 Mnohí si cez internet objednávame rôzne veci. Na našu emailovú adresu príde správa,že objednávku firma zaevidovala. Niektoré firmy ponúkajú službu,podľa ktorej môžete elektronocky zistiť,kde sa momentálne tovar nachádza. Ide o graf,na ktorom vidno,že objednaný tovar je napr. ešte v sklade. Na druhý deň sa jeho status zmení a dostaneme správu,že už ho má prepravca. V deň dodania dostaneme správu,že o tej a o tej hodine máme čakať kuriéra,ktorý balík doručí. Čo by sme dali za to,keby sme mali podobný graf,so zameraním na Božie kráľovstvo/ďalej BK/? Pravidelne by sme mohli sledovať,ako sa mení jeho status a kde sa nachádza. Nič také však neexistuje. Upozorňuje nás na to Pán Ježiš:"A povedia vám:,Hľa,tu je! ,Hľa,tamto je! Nechoďte nikde,nebežte za nimi"/Lk 17,20-25/. BK nemá podobu zásielky,ktorá sa dá odsledovať na internete. Žijeme v pandemickej dobe. Vedci hovoria,že nás vyslobodí iba vakcína. Renomovaní odborníci už na nej mesiace pracujú. Hovorí sa,že bude k dispozícii na budúci rok. Ona už je tu,ale ešte nie je tu. Už je tu,lebo sa nachádza v istej forme v laboratóriách,ale ešte tu nie je,lebo ju nemáme k dispozícii vizuálne. A človek si rád potvrdí veci vizuálnym kontaktom. Pán nám síce nekáže slepo dôverovať vakcínam,najmä,ak nie sú dostatočne overené,ale o Božom kráľovstve hovorí,že "je medzi vami" a je dostatočne overené. Hovorí to napriek tomu,že akúsi pomyselnú krivku BK ešte nikto nezverejnil a ani to neurobí. Na akom princípe,teda,pracuje BK ? Ono si človeka pomaňuje. Nie nadarmo používame výrazy:podmanivá sila prírody. Príroda si môže človeka ľahko podmaniť. Prečo by to nemohlo dosiahnuť BK ? Ak poznáme ľudí,ktorí konajú dobro,vyhýbajú sa hriechu,modlia sa,zmierujú rozhnevané strany,zmierňujú akúkoľvek biedu,odpúšťajú atď,nepochybujme,že BK je medzi nami. Ešte nie v plnosti,ale čiastočne a pritom dokonale áno. BK si už podmanilo mnohých.

Ocitnúť sa v koži blížneho.

 Raz mi istý človek veľmi emotívnym spôsobom líčil situáciu,v ktorej sa ocitol nepripravený. Celé dianie opisoval dramatickým spôsobom a na záver dodal:"Viete,neprial by som vám,aby ste boli v mojej koži". Tým naznačil,že situácia bola naozaj vážna a že každý nemusí pochopiť,čím si v živote prešiel. Pán Ježiš nám v evanjeliu zanecháva správu o tom,že bol neraz v našej koži,t.j.že dôverne pozná úskalia pozemského života. Vyjadril to takto:"..bol som hladný...bol som smädný...bol som pocestný...bol som nahý,chorý..bol som vo väzení..."/Mt 25,31-40/. V žiadnum prípade mu nemôžeme adresovať výčitku:nebol si v našej koži! A to nie je všetko,lebo neskoršie vystúpil na drevo kríža,skonal na ňom a v agónii poslal všetkým neverbálnu výzvu:nebol si,človeče,v mojej koži. Tým naznačil,že podstúpil takéto extrémne mučenie preto,aby nám daroval život. Zároveň nám nechal vzor,aby sme vedeli,že ho máme nasledovať,že máme poriadnu dávku rezervy v snahe o dokonalosť,že sme zďaleka neprekročili svoje limity. Keď vidíme hĺbku Ježišovej obety,nemôžeme zostať chladnými. Uvedomíme si,že nemôžeme byť vo svojej koži,kým neurobíme krok k jeho nasledovaniu.

Cez smrť k životu.

 Nedávno som sledoval dokumentárny film,ktorý hovoril o vylodení spojencov v Normandii. Súčasťou tohto boja boli krvavé bitky,ktoré zanechávali po sebe množstvo mŕtvych. Jeden z veliteľov povedal,že prejsť na druhú stranu bojiska sa dalo iba tak,že si musel stúpať po mŕtvych telách. Zem nebolo vôbec vidieť,nebolo možné stúpiť na pôdu,musel si kráčať po mŕtvych telách. Tento smutný obraz z vojny priniesol na zamyslenie určitú zákonitosť-na druhý breh,na druhú stranu do života,sa dá prejsť jedine cez smrť,inde sa stúpiť nedá. Túto zákonitosť nám Boh často pripomína. 1,Sú situácie,kedy hovoríme,že "v nás niečo zomrelo". Pre dosiahnutie tohto pocitu stačí zažiť niečo ťažké,niečo,čo ochromí naše vnútro. Človek síce navonok žije normálnym životom,ale má pocit,že jeho vnútro už odumrelo pre všetky radosti tohto sveta. Z toho môže vyplynúť aspoň jedna pozitívna myšlienka: máme sa usilovať, aby sme takto vnútorne zomreli túžbe niekomu ublížiť. Navonok môžeme žiť životom človeka,ktorý využíva mnohé dobrá tohto sveta,ale nestotožňuje sa so zlobou v akejkoľvek podobe. 2,Boh chce,aby sme tomuto svetu pomaly odumierali. A pritom nám to vôbec neuľahčuje. Ponúka nám jeho mnohé dobrá, krásy a úžitky,až máme dojem,akoby práve toto bolo meradlom našej úplnej spokojnosti. Mnohí sa tomuto klamu oddajú úplne. Na druhej strane nám servíruje také skutočnosti,ktoré naše presvedčenie o absolútnych dobrách tohto sveta,rozrieďujú a spochybňujú. Robí to preto,aby nás navigoval iným smerom. Dáva nám zažiť v hojnosti mnohé sklamania a ťarchy,ktoré svedčia predsa len o nedostatočnosti tohto sveta. Chce nás presvedčiť,že Boh,ktorý je tvorcom dobier tohto sveta,je aj autorom nehynúcej spokojnosti a slávy,ktorú nám môže dať jedine večnosť. Máme pochopiť,že dobrá tohto sveta sú len odvarom dobier,ktoré pre nás pripravil vo svojom kráľovstve. 3,V živote človeka nie sú zriedkavosťou zvolania: myslím to smrteľne vážne! Takto chceme zdôrazniť fakt,že to,čo hovoríme,je našim hlbokým presvedčením a že si za tým stojíme za každých okolností. Smrť je vážnou,serióznou skutočnosťou. Je málo udalostí v živote,na ktoré by sme sa pripravovali tak,ako keď sa chystáme niekomu na pohreb. Zoberieme si v práci voľno,vytiahneme slávnostné tmavé oblečenie,kúpime veniec,či kyticu,všetko osobné prispôsobíme tejto udalosti. Čím  viac sa blížime k smrti,čím viac nám odchádzajú sily,čím viac  nás opúšťa mladosť a fyzická krása,tým viac máme vnímať Pánov hlas,ktorý nás upozorňuje na to,že  na nás čaká. Postupne pouzatvárame všetky pozemské kapitoly. Niekedy sa aj podobne vyjadríme:túto kapitolu života som už uzavrel! A nasledujú postupne,jedna za druhou. Akurát nevieme,ktorá bude tou poslednou. Snažme sa ich zatvárať dôstojne,s úctou a vďakou voči Božej dobrote. Keď ich všetky zatvoríme,zostane iba záver. Ten nám pripraví Boh vo svojej réžii. Ak budeme žiť tu na zemi nábožne,nábožným bude aj odchod z tohto sveta. 

Testy.

 V každom dobrom americkom filme z lekárskeho prostredia musí byť prítomná táto replika:"musíme ešte urobiť zopár testov". Samozrejme ide o vyjadrenie zdravotníka ohľadom pacienta. Posledné obdobie nám ponúka možnosť zúčastniť sa rôzneho testovania. Prvé kolo toho na Covid 19 už máme za sebou. Ale sú ešte iné testy,nie z nemocničného prostredia,ktorými prechádzame na ceste svätosti. Dokumentoval by som ich na posledných udalostiach z Francúzska. Na území tejto krajiny sa pohybujú islamskí bojovníci,ktorí sú označení ako osamelí vlci. Pohybujú sa medzi tamojším obyvateľstvom a využívajú každú možnosť,aby vraždili. Prečo to robia? Preto,lebo niektorí ľudia si robia karikatúry z proroka Mohameda. Najvyšší politickí predstavitelia Francúzska hovoria,že sa treba mať na pozore pred tzv.islamofašizmom. Na toto reagoval istý dagestánsky bojovník MMA,majster sveta,ktorý odkázal prezidentovi Macronovi,žeby bol najradšej,keby mu "Všemohúci znetvoril tvár na nepoznanie". Je potrebné,aby sme sa pristavili pri niektorých excesoch doby,ktoré by mohol niekto mylne považovať,ako cestu posväcovania. 1,Francúzsky prezident sa vyjadril,že bude obhajovať slobodu prejavu. Teda súhlasil aj s tým,aby sa v jeho krajine verejne zosmiešňovalo akékoľvek náboženstvo. Neprekáža mu,ak sa na stránkach niektorých časopisov objavujú karikatúry Mohameda,čo neskutočne dráždi militantných moslimov a popudzuje ich to k násilným činom. Sloboda neznamená,že môžem hovoriť a konať,čo sa mi zapáči. Sloboda nespočíva v tom,že budem hanobiť iné náboženstvo a vystavím ho na verejný výsmech. Máme sa učiť prijímať iných,aj keď s ich náukou nesúhlasíme. Sloboda nespočíva v bezuzdnosti a nerešpektovaní svedomia inovercov. 2,Militantní islamisti reagujú na urážky po svojom-násilnými a brutálnymi činmi. Ako ďaleko je táto prax od Ježišovho evanjelia?! Viete si predstaviť,žeby Cirkev po tom,akoby niekto urazil a zosmiešnil Ježiša,poslala nejakých zabijakov,aby vyrovnali skóre?Pán bol proti akémukoľvek prejavu pomsty. On svojich nasledovníkov napomína,aby si nezvolili ako pomôcku pomstychtivé zmýšľanie. A vôbec,zavrhuje akékoľvek vybavovanie si účtov militantnou cestou,ktorá k pokoju nevedie a iba rozdúchava vášne. 3, Vyzývať Boha,aby niekoho zohavil,len preto,že inak rozmýšľa,prípadne nerozmýšľa vôbec,je neprípustné pre Ježišových nasledovníkov. Hnev,nenávisť,brutalita sa,žiaľ,dnes znova dostávajú na scénu. Kresťanstvo nemôže tieto prostriedky používať na získanie rešpektu alebo na získanie nasledovníkov evanjelia. Cesta dokonalosti a svätosti je kdesi inde. Aj spupná Európa by sa mala učiť pokore a naučiť sa úcte voči tým,ktorí vyznávajú iné náboženstvo,ako to,ktorého pozostatky ešte predsa len v Európe nachádzame,ako odkaz Ježišovho pôsobenia. Výsledky týchto testov z pohľadu evanjelia nie sú veľmi povzbudivé. Treba sa nám vrátiť ku Kristovi a od neho sa učiť úcte,pokore a zdravému sebavedomiu pri vyznávaní kresťanských princípov.