Zákonitosti obrátenia

 

            Nedávno sa konal vo farskom kostole – v Kostole sv. Jozefa, robotníka, vo Svite, organový koncert. Ako predel medzi jednotlivými skladbami si mohli účastníci vypočuť duchovné slovo. Spomínala sa tu aj myšlienka o rybolove. Rybári, ktorí používajú plachetnice, uveria v Ježiša Krista viac a rýchlejšie ako tí, ktorí brázdia vodné plochy v rýchlych motorových člnoch. Prečo? Tí na plachetniciach si môžu vychutnať dlhodobejšie pôžitky rybolovu a prítomnosť Boha, ale aj rôzne ťažké chvíle intenzívnejšie. Tí na rýchlych člnoch všetko sledujú v rýchlosti, pričom rýchla jazda je ich jediným pôžitkom.

            Mnohí prežili cestu pokánia dôkladne vo všetkých aspektoch. Tak ako rybári na plachetnici. Len tak sa mohli presvedčiť a uistiť, že s nimi je Boh ako milosrdný otec. Z evanjelia vyplýva, že márnotratný syn prežil svoje obrátenie so všetkými zákonitosťami, do dôsledku. Nie ako pasažier rýchleho člna. (Lk 15, 1 – 32) Ako sa to prejavilo?

1.)  Mladý muž vstúpil do seba.

Romantická literatúra alebo film prinášajú obraz hrdinu, ktorý náhle vstúpil na scénu. Nie hocijako, ale odvážne, sebavedomo, razantne. Hneď si získal obdiv a priazeň okolia. Všetci vidia, že na scénu vstúpila populárna, žiadaná a medializovaná autorita.

Sú však ľudia, ktorí nevstúpia do oslnivého lesku popularity, ale na scénu cesty spásy. Dokážu to tým, že vstúpia do seba. Ich cieľom nie je to, aby vstúpili na scénu, ktorá je prchavá a labilná, ale na scénu, ktorá znamená obrátenie a stálu cestu k Bohu. Stávajú sa tak nasledovaniahodnými autoritami, po ktorých zostáva hodnotný životný príbeh. Oni ukazujú, aké je dôležité nebyť otrokom neistých scén popularity, ale ako sa stať služobníkom zverenej cesty pokánia.

2.)  Evanjelium nám pripomína, že márnotratný syn hynul od hladu.

Človek môže hynúť z rôznych dôvodov, nielen od hladu. Hynúť znamená proces, pri ktorom niekto pomaly postupne stráca chuť a zmysel pre Božie veci. Keď nerobíme Božie veci, hynieme.

Prednedávnom skončila svoju úspešnú činnosť známa hudobná skupina Van Halem. Preslávila sa najmä hitom s názvom Jump – skok. Autor textu sa priznal, že jeho prvotným úmyslom bolo povzbudiť tých, ktorí otáľajú so sebevražedným skokom, aby neváhali a skočili. Neskoršie pod ťarchou rozhorčenej verejnosti svoju interpretáciu zmenil. Začal hovoriť, že jeho text povzbudzuje ľudí k tomu, aby sa nebáli a skočili do vzťahu. Ktovie, koľkých ľudí dovtedy priviedol svojimi textami na tú najhoršiu cestu.

Márnotratný syn by bol možno zahynul, keby neabsolvoval skok do vzťahu: Boh a otec. Pri svojom návrate povedal: „ Zhrešil som proti nebu i proti tebe...“ Vrátil sa k Bohu a obnovil pokrvné vzťahy s rodinou. Nech by sme pociťovali akúkoľvek formu hynutia, zachráni nás skok k Bohu a k priateľom, ktorí pre nás znamenajú pokoj a istotu. Niekedy to inak nejde. Zívajúcu priepasť nášho hynutia zdoláme iba odvážnym skokom do atmosféry Božej milosti.

3.)  Stálosť v dobrom a v pokání treba overiť a potvrdiť.

Presvedčil sa o tom aj márnotratný syn, o ktorom hovorí evanjelium, že v tejto fáze: „...bol ešte ďaleko.“ Bol stále ďaleko, aj keď ho medzitým už otec na obzore zbadal. Každý kajúcnik či obrátenec má svoj úmysel očistiť sa, dlhodobo overovať a potvrdzovať.

V bežnej praxi života od nás žiadajú rôzne úrady a inštitúcie potvrdenia. Niekto musí našu vec zaevidovať, dať jej správnu pečiatku s podpisom. Niekedy tomu (ne)správne byrokracia.

Od úmyslu zmeniť sa je ešte ďaleko do reality, aj keď už sú na obzore viditeľné kontúry úprimnej snahy. Obrátenie nie je byrokraciou, lebo tam pôsobí Božia milosť. Ľudia z okolia musia pri tom potvrdiť, že v danom človeku sa odohral konflikt s hriechom, a ten vyústil do úprimnej snahy zmeniť svoj život. Možno si niekedy myslíme, že sme už „za vodou“. V skutočnosti sme ešte stále ďaleko od stabilizovania sa v dobrom. Nech je nám vzorom obrátenia sv. Pavol, ktorý o sebe napísal: „Ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma uznal za verného a zveril mi službu, hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník. No dosiahol som milosrdenstvo, lebo som to robil z nevedomosti v nevere. Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Kristovi Ježišovi.“ (1Tim 1, 12 – 13)

Je isté, že k pokániu človek nedospeje rýchlosťou dnešného životného štýlu. Ten pripomína divokú jazdu na motorovom člne. Mali by sme zvoliť cestu plachetnice, ktorá nám ponúka dôkladné prežitie každého styku s priazňou alebo nepriazňou životných okolností. Boh je ten, ktorý nás povedie tak, aby naša plachetnica pokánia objavila istý ostrov Božej prítomnosti, ktorý sa stane pre nás trvalým miestom.