Azda najťažšie cyklistické preteky na svete sú preteky okolo Francúzska. Dokonale preveria pretekárov po všetkých stránkach. Celkom zaujímavá je však posledná etapa. O víťazovi je už rozhodnuté, lebo má v tejto fáze už veľký náskok a tak cyklisti celú trasu prejdú pokojne, relatívne pomaly. Rozprávajú sa medzi sebou, žartujú, komunikujú s vonkajším prostredím i medzi sebou navzájom. Dovtedy zvádzali na cestách urputné zápasy, no teraz si vychutnávajú posledné dejstvo a tešia sa z toho, že vôbec prišli do cieľa. Takto, alebo podobne by sme predstavovali odchod z tohto sveta. Už žiadne zápasy, len pokojná a bezbolestná komunikácia s týmto svetom a najbližším okolím a plynulý prechod do večnosti.
Nie vždy je to tak. To finále býva niekedy najťažšie. Práve vtedy ešte len prichádza previerka síl a viery. Skúška utrpenia a kríž býva vyvrcholením života. Prečo je to tak?
1.,Boh chce, aby sme zdvihli myseľ i srdce k nemu. Istý človek pravidelne navštevoval nejakú inštitúciu. Zvykol si, že musí pár minút počkať, kým ho prijmú. Zrazu zbadal na stene nový obraz, či mozaiku. Vedľa si robila svoje povinnosti upratovačka. Prihovoril sa jej slovami:"Ani som nevedel, že máte nový obraz". Ona sa zdvihla a pozrela sa na umelecký výtvor. Odpovedala:"Ani ja som si to nevšimla. Viete, viac si všímam vo svojej práci to, čo je dole, na podlahe, ako to, čo je na stenách".
Utrpením chce Boh dosiahnúť, aby sme upreli zrak na neho. Väčšinou sme zahlbení do svojich každodenných pozemských povinností a radostí. Aby sme nestratili zmysel pre Božie veci, sme nútení cez utrpenie uprieť pohľad na toho, ktorý je Pánom života a smrti. Boh chce byť dominantný aj v našom živote a chce, aby sme si uvedomili, že aj uprostred pozemského zaneprázdnenia a rutiny máme pohľadom i srdcom viac hľadať to, čo je nadprirodzené.
2., Preto, aby nám nechýbali vzory čností. Pápež Pius X. pri blahorečení košických mučeníkov zdôrazňuje, že Boh dopúšťa rôzne utrpenia, aby veriam nechýbali príklady vernosti v každej dobe. Sám Kristus sa identifikuje s trpiacim človekom a chce povedať:"Takto, ba viac som trpel ja". Chce nás naučiť, že cesta utrpenia sa stala cestou vykúpenia. Chce povedať, že kríž je legitímnou cestou k večnému životu. Naznačuje to aj dnešný sviatok Povýšenia sv. kríža. V utrpení človeka je znova a znova povýšený Ježišov kríž, ktorý sa stal cenou našej spásy.
3.,Utrpenie a kríž sú trvalou súčasťou výbavy našej spásy. Pred nedávnom som sledoval duchovnú reláciu, ktorá sa zaoberala životom a pôsobením vladyku Milana Ľacha, ktorý spravuje v Amerike gréckokatolícku diecézu. Okrem iného odpovedal na otázku:Čo je pre vás Cirkev? Hovoril:"Cirkev to nie sú iba múry a budovy a to, čo sa za nimi deje. Cirkev to sú najmä ľudia". Sakrálne stavby sú pre Cirkev vzácne, najmä to, čo sa tam vysluhuje-sviatosti. Ale to nie všetko. Dôležitý je človek, ktorému chceme posolstvo spásy ohlasovať. Sme zvyknutí na to, že naša viera sa organizuje a realizuje najmä v sakrálnych priestoroch. Ale Boh nám chce cez utrpenie ukázať, že tam patrí aj ochota znášať kríž, že človek, ktorý nesie na svojich pleciach kríž, je veľmi blízko tajomstva trpiaceho Ježiša. Je blízko vtedy, keď ho prijíma v eucharistii, ale nie je ďaleko ani vtedy, keď trpí v spojení s ním. V utrpení sa naplňajú slová modlitby sviatku Povýšenia sv. kríža:"...daj, /Pane/ aby sme na zemi stále lepšie poznávali tajomstvo jeho vykupiteľskej smrti a dosiahli účasť na jeho sláve v nebi".
Odchod z tohto sveta je niekedy doprevádzaný bolesťami. Je dôležité a užitočné, aby to lôžko utrpenia bolo sprevádzané spoločenstvom modliacich sa. Ide o posilu pre trpiaceho, ktorý z tohto sveta odchádza. Utrpenie človeka nemôže nechať ľahostajným nikoho. Každý má na toto tajomstvo primerane reagovať. Najmä zmenou života, najmä tým, že bude vnútornejšie prežívať svoj dar viery.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára