Nedeľa Božieho slova

 

3. nedeľa v období cez rok má titul: Nedeľa Božieho slova. Pri tejto príležitosti sme dostali emailovou poštou do farnosti návrh rodinnej pobožnosti s názvom: Intronizácia Božieho slova. Intronizácia znamená uvedenie na trón v striktnom slova zmysle. Má však aj význam, ktorý spočíva v tom, že znovu sa odhodlávame povýšiť hodnotu Božieho slova nad všetko ostatné. Zdôrazňujeme, že miesto Božieho slova na ceste spásy je nezastupiteľné. Cirkev využíva oficiálne i neoficiálne príležitosti na to, aby ho ohlasovala tým, ktorí kráčajú v ústrety Božiemu kráľovstvu. Zaoberáme sa teda myšlienkou Božieho slova. V súvislosti s tým rozoberieme niekoľko aspektov na tému: Božie slovo.

1.) Situácia, keď chýba slovo

         V ľudskom vnímaní je dôležité, aby existovala medzi ľuďmi komunikácia. V slovenčine hovorievame: Slovo dalo slovo. Znamená to, že si ľudia porozumeli a na niečom sa dohodli. Slovo potrebujeme, lebo môže prinášať úctu, uznanie a povzbudenie. Ak ho niet, tak potom nám chýba dôležité slovo.

         Ešte ťažšia situácia nastáva vtedy, keď musíme konštatovať, že nám chýba Božie slovo. Mnohí ľudia sa takto s ľútosťou vyjadrovali v čase zúrenia covidu. Nemali prístup k Božiemu slovu vo vlastnom kostole. V Starom zákone čítame: „Mohli by sme premnoho hovoriť, no chýba nám slovo.“ (Sir 43, 29) To isté konštatujeme v bežnej praxi života. Chýba nám žité Božie slovo. Napríklad u človeka, u ktorého predpokladáme, že sa sýti Božím slovom a nevidíme u neho dosah na praktický život.

Sv. Ignác Antiochijský píše v Liste Efezanom: „Strom možno poznať po ovocí. Tak aj tých, čo vyznávajú, že patria Kristovi, poznať podľa ich skutkov. Lebo teraz nejde o to, či niekto vyzná vieru slovom, ale či vytrvá v činnej viere až do konca. Je lepšie mlčať a byť, ako hovoriť a nebyť. Je dobré učiť, ak ten, čo hovorí, aj koná.“ (LH III, s. 47)

2.) Slovo je u Boha

         Sv. Ján evanjelista píše na úvod svojho evanjelia: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ (Jn 1, 1) Bežne sa stáva, že potrebujeme od niekoho nejakú informáciu. Takú, ktorá je pre nás dôležitá. Niekto povie: „Choď k tomu človeku a on ti povie tú informáciu.“ Zároveň môžeme povedať, že ak potrebujeme informáciu potrebnú k spáse, máme ísť k Bohu a on nám ju poskytne. Kto je vo veciach spásy kompetentnejší ako Ježiš Kristus?

         Český teológ a spisovateľ, prof. Tomáš Halík, uvádza takúto epizódu: „K židovskému rabínovi prišiel istý človek a povedal: „Boh ma nechce vypočuť. Už dlhé mesiace ho prosím, aby mi pomohol vyhrať v lotérii. Prosím ho, aby mi povedal, čo mám pre to urobiť. A on mlčí.“ Rabín sa zamyslel a povedal: „Ale on ti už odpovedal. Povedal ti, že nie. No určite ti otvorí iné dvere, keď prvé zatvorí.“

Boh nám vždy ukáže nejaké nové dvere na ceste viery. Také dvere, ktoré sú primerané našej situácii. Niekedy si myslíme, že Boh na nás zabudol, ale keď prídeme k nemu a prijmeme jeho slovo, nejaké dvere, t. j. riešenia, sa  nám otvoria. Boh nám otvorí iba také dvere, ktoré s určitosťou vedú do Božieho kráľovstva. Iba vo svetle Božieho slova môžeme takéto otvorené dvere objaviť.

3.) Slovo ako zdroj

         Božie slovo sa ohlasuje najmä pri slávení eucharistie. Vyššie spomenutý sv. Ignác Antiochijský píše: „Usilujte sa častejšie zhromažďovať na vzdávanie vďaky Bohu a na jeho oslavu. Lebo keď sa často schádzate na tom mieste, narúša to satanove sily a svornosť vašej viery ničí jeho dielo skazy.“ (LH III, s. 46)

         Svornosť prijatia viery a Božieho slova je dôležitým prvkom nášho liturgického stretávania sa. Je dôležité, aby sme takúto svornosť pestovali v rodine, v rôznych spoločenstvách.

         Cirkev sa prvýkrát v histórii rozhodla blahorečiť naraz celú rodinu. Týka sa to rodiny Ulmových, ktorí žili neďaleko poľského mesta Rzeszów. Ich príbeh sa odohral počas II. svetovej vojny. Rodičia, ktorí vychovávali 6 detí a 7. bolo na ceste, ukrývali Židov. Táto správa sa dostala k nacistom. Tí poslali vojakov, aby ich pozabíjali. Celá rodina svorne prijala smrť. Stalo sa tak preto, lebo už predtým svorne prijali vieru.

V dnešnej dobe sme svedkami situácie, kedy sa rodiny rozdrobujú. Netýka sa to len toho, že jej členovia sú rozcestovaní, ale niekedy aj rozhnevaní. Týka sa to aj skutočnosti prijatia viery. Diabol využíva svoje príležitosti, aby rozdrobil rodiny z pozície viery. Sv. Ignác Antiochijský k tomu dodáva: „Nemýľte sa, bratia moji. Tí, čo rozvracajú rodiny, nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. (LH III, s. 47)

 

Buďme svorní najmä teraz, keď slávime Nedeľu Božieho slova. Svorne prejavme ochotu prijať slovo, ktoré zaznieva z Božích úst. Je to dôležité preto, lebo ide o pokrm pre dušu, o smernicu života, o svetlo v tmách, o nádej v neistote a o vytvorenie silnejšieho puta pre nás, členov putujúcej Cirkvi.