sobota 14. januára 2023

Zostupuje Boží Duch aj v súčasnosti?

 

 

         Mnohé firmy, ktoré ponúkajú rôzne služby a produkty, si najskôr urobia prieskum trhu. Na základe veku alebo sociálneho rozvrstvenia si nájdu konkrétnu cieľovú skupinu. Potom svoje produkty zameriavajú na tento cieľ. Je otázkou, akým spôsobom a na koho zostupujú dary Ducha v súčasnej dobe.

         V Nedeľu Krstu Krista Pána (Mt 3, 13 – 17), sme sa dozvedeli, že keď Ján pokrstil Pána Ježiša v Jordáne, zostúpil Duch Svätý a vznášal sa nad Ježišom. Túto skutočnosť potvrdzuje aj evanjelium dnešnej nedele (2. nedeľa cez rok), ktoré obsahuje vyjadrenie: „Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom...“ (Jn 1, 29 – 34) Na koho zostupuje Duch v súčasnosti? Ktorú cieľovú skupinu si vyberá Boh na udelenie svojich darov?

         Niečo podobné nachádzame v Starom zákone v Druhej Knihe kráľov (2Kr 2). Čítame tam o tom, ako mocný prorok Eliáš bol vo víchre vzatý do neba. Hneď za ním kráčal jeho nástupca Elizeus, ktorý si vzal Eliášov plášť, prehodil si ho cez plecia a položil si otázku: „Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“

Analogicky sa môžeme spýtať, kde je Pánov Duch teraz.

 

1.) Tam, kde sa ohlasuje evanjelium

Cirkev vždy považovala ohlasovanie Božieho Slova za prioritu. Dialo sa to od čias Pána Ježiša až do dnešných dní a bude sa to diať až do večnosti.

         V dnešnej dobe sa ujala výzva: „Odstúp!“ Najčastejšie sa objavuje v sfére politicko-spoločenskej. Dnes je v móde vyzvať hocikoho, aby odstúpil. Týmto výrazom manévrujeme takmer nezmyselne. Niekedy je to namieste, ale sú situácie, kedy sa tento výraz používa neuvážene, hlava-nehlava.

         Aj Cirkev mnohí vyzývajú, aby odstúpila. Aby odstúpila z pozície morálnej autority, ktorá sa vyjadruje k dôležitým spoločenským otázkam. Mnohým by vyhovovalo, aby prestala presadzovať svoje záujmy v tomto svete. Jednoducho, aby odstúpila z popredných pozícií. Niekedy je táto kritika na mieste vzhľadom na viaceré diskriminačné momenty v živote cirkevného spoločenstva. Nikdy nie je možné dosiahnuť to, aby Cirkev odstúpila z pozície ohlasovateľa spásy. Tento úrad totiž nemá z poverenia človeka, alebo z nejakého ľudského spoločenstva, ale z poverenia Božieho. Výstižne to vyjadril sv. Pavol, ktorý píše svojmu žiakovi Timotejovi, aby: „...kázal Božie slovo, či je to vhod alebo nevhod.“ (2Tim 4, 2) Cirkev neprestajne ohlasuje podmienky spásy. Stále má ambíciu pozývať veriacich do Božieho kráľovstva. Jej úloha je nezastupiteľná. Z tejto pozície odstúpiť nemôže, lebo napriek všetkému, v tejto službe účinkuje a zostupuje Boží Duch.

2.) Boží Duch pôsobí tam, kde ľudia rozlišujú medzi dobrom a zlom

V súčasnosti existuje tendencia v spoločnosti stierať rozdiel medzi dobrom a zlom. Ako keby v ľudskom konaní neboli rozdiely. Z toho potom vyplýva to, že aj svedomie sa má chápať ako zbytočná skutočnosť, ktorá je prázdna a nemá zmysel.

Naopak, vyzdvihnúť treba úsilie mnohých, ktorí nesúhlasia so zlievaním a prelínaním sa dobra a zla. Tie hranice majú byť jasne vytýčené na základe Kristovho posolstva.

         Istý človek rozprával o tom, že musel skončiť so šoférovaním. Prejavila sa u neho choroba, ktorá spôsobovala, že sa mu svetlá na semafore zlievali do jedného celku a nedokázal ich rozlíšiť. Na istý čas musel so šoférovaním skončiť.

         Určite nie je v poriadku, ak nám splýva dobro so zlom. Boží Duch pôsobí tam a tak, aby videnie človeka bolo jasné a zreteľné. Musí byť zrejmé, že existujú v počínaní človeka určité hranica, ktoré nemožno prekročiť. Ak áno, musíme to považovať za hriech a pomenovať to ako hriech a vyvodiť z toho dôsledky pre svoj život. Na druhej strane ten, kto pestuje jasnú líniu čnosti a dobra, vytvára priestor na to, aby Boží Duch zostupoval a spočinul na ľuďoch, ktorí prijímajú a chcú žiť čistý produkt Ježišovho evanjelia.

3.) Boží Duch spočíva na tých ľuďoch, ktorí sa pričiňujú o odstránenie, prípadne zmiernenie biedy vo svete

Miera existencie biedy je veľká. Vyjadrila ju liturgia Veľkého piatku. Jedna z prosieb Modlitieb veriacich v tento deň obsahuje toto: „Modlime sa, milovaní bratia a sestry, k Bohu, Otcu všemohúcemu, aby oslobodil svet od všetkých neporiadkov, odvrátil choroby, zahnal hlad, oslobodil nevinne väznených, ujal sa utláčaných, cestujúcim doprial bezpečnosť, vzdialeným z domova šťastný návrat, chorým zdravie a umierajúcim večnú spásu.“ (RM, s. 304)

         Týmito vyjadreniami je ohraničené pole možného pôsobenia Božieho Ducha. Všetci by sme mali mať ambíciu spolupôsobiť na odstraňovaní materiálnej alebo duchovnej biedy. Každý by si mal počas svojho života vybrať aspoň jednu konkrétnu zložku činnosti, pri ktorej sa bieda zmierňuje, ba až odstraňuje. Sila tejto činnosti jednotlivca alebo spoločenstva je veľká.

         Sú ľudia, ktorí biedu iných spôsobujú a ťažia z nej, no Bohu vďaka, poznáme aj hrdinské skutky tých, ktorí prinavracajú iným radosť a pokoj. Boží Duch v ich činnosti pôsobí a pomáha im, aby nestrácali motiváciu a zmysel pre obetu.

 

         Boží Duch vo svete stále  pôsobí. Žiaľ, aj duch zloby. Preto Boží Duch potrebuje tých, ktorí sa identifikujú s Ježišovou náukou; ktorí uverili v Krista ako jediného Mesiáša. Lebo cez nich pôsobenie Božieho Ducha je najistejšie. Oni sú cieľovou skupinou, ktorej Boh posiela svoje dary. Každý z nás môže byť ich prijímateľom. Aby sa tak stalo, má vydať svedectvo, že preňho je najdôležitejšia spása svojej duše a spása ľudí v blízkom spoločenstve.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára