Mnohé firmy, ktoré ponúkajú rôzne
služby a produkty, si najskôr urobia prieskum trhu. Na základe veku alebo
sociálneho rozvrstvenia si nájdu konkrétnu cieľovú skupinu. Potom svoje
produkty zameriavajú na tento cieľ. Je otázkou, akým spôsobom a na koho
zostupujú dary Ducha v súčasnej dobe.
V Nedeľu Krstu Krista Pána (Mt 3,
13 – 17), sme sa dozvedeli, že keď Ján pokrstil Pána Ježiša v Jordáne,
zostúpil Duch Svätý a vznášal sa nad Ježišom. Túto skutočnosť potvrdzuje
aj evanjelium dnešnej nedele (2. nedeľa cez rok), ktoré obsahuje vyjadrenie: „Na
koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom...“ (Jn 1, 29 – 34) Na koho
zostupuje Duch v súčasnosti? Ktorú cieľovú skupinu si vyberá Boh na
udelenie svojich darov?
Niečo podobné nachádzame v Starom zákone
v Druhej Knihe kráľov (2Kr 2). Čítame tam o tom, ako mocný prorok
Eliáš bol vo víchre vzatý do neba. Hneď za ním kráčal jeho nástupca Elizeus,
ktorý si vzal Eliášov plášť, prehodil si ho cez plecia a položil si
otázku: „Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“
Analogicky sa môžeme spýtať,
kde je Pánov Duch teraz.
1.) Tam, kde sa ohlasuje evanjelium
Cirkev vždy považovala ohlasovanie
Božieho Slova za prioritu. Dialo sa to od čias Pána Ježiša až do dnešných dní a bude
sa to diať až do večnosti.
V dnešnej dobe sa ujala výzva: „Odstúp!“
Najčastejšie sa objavuje v sfére politicko-spoločenskej. Dnes je v móde
vyzvať hocikoho, aby odstúpil. Týmto výrazom manévrujeme takmer nezmyselne.
Niekedy je to namieste, ale sú situácie, kedy sa tento výraz používa neuvážene,
hlava-nehlava.
Aj Cirkev mnohí vyzývajú, aby
odstúpila. Aby odstúpila z pozície morálnej autority, ktorá sa vyjadruje k dôležitým
spoločenským otázkam. Mnohým by vyhovovalo, aby prestala presadzovať svoje
záujmy v tomto svete. Jednoducho, aby odstúpila z popredných pozícií.
Niekedy je táto kritika na mieste vzhľadom na viaceré diskriminačné momenty v živote
cirkevného spoločenstva. Nikdy nie je možné dosiahnuť to, aby Cirkev odstúpila
z pozície ohlasovateľa spásy. Tento úrad totiž nemá z poverenia človeka,
alebo z nejakého ľudského spoločenstva, ale z poverenia Božieho.
Výstižne to vyjadril sv. Pavol, ktorý píše svojmu žiakovi Timotejovi, aby: „...kázal
Božie slovo, či je to vhod alebo nevhod.“ (2Tim 4, 2) Cirkev neprestajne
ohlasuje podmienky spásy. Stále má ambíciu pozývať veriacich do Božieho
kráľovstva. Jej úloha je nezastupiteľná. Z tejto pozície odstúpiť nemôže,
lebo napriek všetkému, v tejto službe účinkuje a zostupuje Boží Duch.
2.) Boží Duch pôsobí tam, kde ľudia
rozlišujú medzi dobrom a zlom
V súčasnosti existuje tendencia v spoločnosti
stierať rozdiel medzi dobrom a zlom. Ako keby v ľudskom konaní neboli
rozdiely. Z toho potom vyplýva to, že aj svedomie sa má chápať ako
zbytočná skutočnosť, ktorá je prázdna a nemá zmysel.
Naopak,
vyzdvihnúť treba úsilie mnohých, ktorí nesúhlasia so zlievaním a prelínaním
sa dobra a zla. Tie hranice majú byť jasne vytýčené na základe Kristovho
posolstva.
Istý človek rozprával o tom, že
musel skončiť so šoférovaním. Prejavila sa u neho choroba, ktorá
spôsobovala, že sa mu svetlá na semafore zlievali do jedného celku a nedokázal
ich rozlíšiť. Na istý čas musel so šoférovaním skončiť.
Určite nie je v poriadku, ak nám
splýva dobro so zlom. Boží Duch pôsobí tam a tak, aby videnie človeka bolo
jasné a zreteľné. Musí byť zrejmé, že existujú v počínaní človeka
určité hranica, ktoré nemožno prekročiť. Ak áno, musíme to považovať za hriech
a pomenovať to ako hriech a vyvodiť z toho dôsledky pre svoj
život. Na druhej strane ten, kto pestuje jasnú líniu čnosti a dobra,
vytvára priestor na to, aby Boží Duch zostupoval a spočinul na ľuďoch,
ktorí prijímajú a chcú žiť čistý produkt Ježišovho evanjelia.
3.) Boží Duch spočíva na tých ľuďoch,
ktorí sa pričiňujú o odstránenie, prípadne zmiernenie biedy vo svete
Miera
existencie biedy je veľká. Vyjadrila ju liturgia Veľkého piatku. Jedna z prosieb
Modlitieb veriacich v tento deň obsahuje toto: „Modlime sa, milovaní
bratia a sestry, k Bohu, Otcu všemohúcemu, aby oslobodil svet od
všetkých neporiadkov, odvrátil choroby, zahnal hlad, oslobodil nevinne
väznených, ujal sa utláčaných, cestujúcim doprial bezpečnosť, vzdialeným z domova
šťastný návrat, chorým zdravie a umierajúcim večnú spásu.“ (RM, s. 304)
Týmito vyjadreniami je ohraničené pole
možného pôsobenia Božieho Ducha. Všetci by sme mali mať ambíciu spolupôsobiť na
odstraňovaní materiálnej alebo duchovnej biedy. Každý by si mal počas svojho
života vybrať aspoň jednu konkrétnu zložku činnosti, pri ktorej sa bieda
zmierňuje, ba až odstraňuje. Sila tejto činnosti jednotlivca alebo spoločenstva
je veľká.
Sú ľudia, ktorí biedu iných spôsobujú a ťažia
z nej, no Bohu vďaka, poznáme aj hrdinské skutky tých, ktorí prinavracajú iným
radosť a pokoj. Boží Duch v ich činnosti pôsobí a pomáha im, aby
nestrácali motiváciu a zmysel pre obetu.
Boží Duch vo svete stále pôsobí. Žiaľ, aj duch zloby. Preto Boží Duch
potrebuje tých, ktorí sa identifikujú s Ježišovou náukou; ktorí uverili v Krista
ako jediného Mesiáša. Lebo cez nich pôsobenie Božieho Ducha je najistejšie. Oni
sú cieľovou skupinou, ktorej Boh posiela svoje dary. Každý z nás môže byť
ich prijímateľom. Aby sa tak stalo, má vydať svedectvo, že preňho je
najdôležitejšia spása svojej duše a spása ľudí v blízkom spoločenstve.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára