Blahoslavení

 

         Podľa vedeckých dôkazov vieme, že naša Zem sa točí okolo vlastnej osi a aj okolo Slnka. Z tých istých zdrojov vieme, že v hĺbke cca 5000 km sa nachádza jadro Zeme. Vedci zistili, že sa ono sa točí tiež, a to nezávisle od Zeme. Zemské jadro sa teraz točí inak ako samotná Zem. Táto myšlienka ešte nie je prebádaná. Podstatné je to, že jadro nedrží krok so samotnou Zemou. Pripomenulo mi to inú situáciu. Hovorím o výcviku na základnej vojenskej službe. Aj tam je dôležité držať krok s ostatnými. Nespočetné hodiny pochodovania a drilovania mali viesť k tomu, že vojak sa má naučiť držať krok. Pre tých menej chápavých velitelia nepoužívali výzvu: ľavá – pravá, ale seno – slama.

         Ježiš v evanjeliu vyznačuje titulom „blahoslavení“ tých, ktorí sa snažia krok s evanjeliom. (Mt 5, 1 – 12) Držať krok s Ježišovým posolstvom patrí k základu života kresťana. Nejde o poradovú prípravu ako v prípade vojakov, ani o tajomné sily prírody, ale o to, aby človek v posolstve evanjelia našiel svoj pokrm a istotu do blaženej večnosti. Koho teda Ježiš označuje titulom „blahoslavení“?

1.)Sú to tí, ktorí znášajú absenciu niečoho dôležitého, napr.: „blahoslavení chudobní v duchu...“, „blahoslavení plačúci...“ „blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti...“

Každý jeden z nás by mohol hovoriť, že mu niečo k plnosti pozemského života chýba, a to najmä z hľadiska materiálneho. Život nás učí, že nemôžeme mať všetko, že patrí k čnostiam prijať aj rôzne nedostatky, ktoré nám zostávajú po celý život. Sú ľudia, ktorí celý život prežijú v núdzi alebo ktorí sčasti prežívajú istú núdzu. Určité veci musíme v živote prijať a priniesť ako obetu Pánovi aj preto, lebo samotný Kristus počas svojho života na zemi neoplýval prebytkami, skôr naopak. Sám sa vyjadril, že Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil. Ba dokonca sa nám odporúča, aby sme si dobrovoľne vytvorili podmienky istej núdze či nedostatku z materiálneho sveta a priniesli tak Bohu obetu. Napríklad za tých, ktorí sú naplno odkázaní na dobrodenie iných ľudí.

         Skôr akoby sme nezriadeným spôsobom túžili po prebytkoch, pripomeňme si osud Pána Ježiša. Sv. Tomáš Akvinský píše: „Nepachti teda za šatmi a bohatstvom, veď „delia si moje šaty“; ani za poctami, veď ja som zakúsil posmech a týranie; ani za hodnosťami, veď „z tŕnia uplietli korunu a položili mi ju na hlavu“; ani za rozkošami, lebo „keď som bol smädný, napojili ma octom“.“

2.)Sú to tí, ktorí si vypracovali isté čnosti (milosrdní; čistého srdca; tí, čo šíria pokoj, ....)

Hovoríme o ľuďoch, ktorí si osvojili Ježišovu reč a jeho jazyk. Ako pomôcka pri vysvetlení tejto témy nám môžu poslúžiť niektoré príklady zo života. Napr. niekomu zachránia život tým, že mu vytiahnu jazyk. Koľkokrát sa tak už stalo, že ho zachránili pred udusením. V živote je dôležité v pravý čas „vytiahnuť jazyk evanjelia“ a to preto, lebo Božie slovo už mnohých zachránilo pred zatratením. Jazyk evanjelia je spásonosný a prislúcha, aby ním hovorili všetci kresťania. Deti v istých situáciách zostávajú ticho. Aby ich podnietili k reakcii, povedia: „Nemá jazyk“. Každé dieťa potom na to reaguje. Nechce pripustiť, že nemá jazyk. Kresťan v dnešnom svete je podnecovaný k tomu, aby ukázal „jazyk viery“, aby ukázal, čo má v srdci, aby ukázal skutky podľa Ježišovho evanjelia. Ak sme nenašli odvahu, je čas na to, aby sme ako zbraň vytiahli jazyk Kristovej náuky. V inom prípade sa domáhame takisto vytiahnutia jazyka. Predstavme si, že si obúvame topánky a máme pri tom pocit nepohodlia. Zistíme, že musíme povytiahnuť jazyk, časť obuvi v oblasti nartu a vtedy sa noha cíti pohodlne. Aby sme mali dušu v pohodlí, musíme vyzdvihnúť reč evanjelia. Vtedy bude mať naša duša pokoj a bude prežívať pohodlie, ak si budeme osvojovať Ježišovu rétoriku a jeho myšlienky. Sv. Augustín povedal: „Nespokojné je moje srdce, Pane, kým nespočinie v tebe.“

3.)Medzi blahoslavených zaraďuje Ježiš aj tých, ktorí znášajú útrapy a útlak. „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť.“

V súčasnej dobe veľa kresťanov prežíva útlak a tyraniu. Ako keby sme sa vracali do starých čias prenasledovania kresťanov. Nie je tomu tak dávno, čo sa v Amerike pri natáčaní filmu stala tragédia. Známy herec Alec Baldwin mal podľa scenára vystreliť z pištole. V komore mal byť slepý náboj, ale nebol. Bola tam skutočná munícia. O život prišla mladá kameramanka, ktorá zanechala po sebe manžela a deti. Celá udalosť sa teraz prešetruje a zisťuje sa, kto bol na vine. V prenesenom slova zmysle toto okusujeme v bežnom živote. Kresťania sú neustále pod paľbou „ostrými“. Niekedy aj skutočnou muníciou alebo inými fyzickými prejavmi násilia, ale aj inými cestami, ktoré spôsobujú rany duše. Svet ubližuje kresťanom tak, aby krvácali nepretržite. Paradoxné je aj to, že aj my si navzájom ubližujeme. Slovne alebo pestovaním nenávisti voči niekomu v duši. Myslíme si pri tom, že je to streľba iba „slepými“. No mýlime sa.  Aj slovne či v myšlienkach môžeme ubližovať ľuďom z prostredia svojho života. Jediným prostriedkom je demilitarizácia nášho srdca. Musíme pracovať na tom, aby násilie nebolo našou metódou života. Jediné prostriedky, ktoré v bežnom kontakte máme k dispozícii, sú prostriedky evanjelia. Mnoho ľudí trpí práve preto, že sú vystavení násiliu rôzneho druhu. Pán práve tých označuje, že sú blahoslavení, lebo trpia pre vyššie veci.

 

         Veľa sa hovorí o tom, že musíme „držať krok so svetom“. Robíme chybu, ak nerozlišujeme v čom konkrétnom. Nemôžeme súhlasiť vo všetkom s myšlienkami tohto sveta. Máme sa učiť rozlišovať a selektovať názory, postoje, hnutia. Prvoradé je to, aby sme nestratili z dohľadu Ježiša. Nielen to. Aby sme s ním pravidelne komunikovali. Náplňou nášho života je „držať krok s jeho posolstvom“. Ono je primerané každému stavu, každej situácii, každému obdobiu. Ak sa o to pokúsime, pôjdeme cestou, ktorá ide nezvratne k večnému cieľu. Ježiš kráča s nami, je naším sprievodcom, formovateľom i pokrmom.