Koho považujeme za múdreho človeka? Niekto povie, že múdry je ten, kto veľa naštudoval, kto má vzdelanie a veľa vedomostí a to všeobecne alebo v určitej oblasi života. Za múdreho je považovaný aj človek, ktorý má veľa skúseností, ktorý veľa precestoval a spoznal ľudí i krajiny. Múdrosť človeka sa prejavuje aj v určitej prezieravosti, v schopnosti niektoré veci a udalosti predvídať a náležite sa na nejaké zmeny pripraviť. Božie slovo považuje za múdreho najmä toho človeka, ktorý sa postupne pripravuje na odchod z tohto sveta. Múdrym nie je preto, žeby myslel na smrť, ale najmä z tohto dôvodu,že myslí na život, ktorý po smrti nastáva. Starozákonný svätopisec v Knihe Prísloví spomína na človeka, ktorý na takýto život myslí /Prís. 8, 12-36/. Samotná Múdrosť hovorí:"Blahoslavený človek, ktorý má počúva a deň čo deň bdie pri mojich dverách a stráži pri verajach mojich brán. Kto mňa nájde, nájde život..."Ako sa môžeme stať múdrymi pre večný život?
Na túto otázku odpovedá sv. Bernard opát, ktorý píše:"Naozaj v týchto troch prípadoch ti ústa oplývajú múdrosťou a rozumnosťou: 1,ak máš v ústach vyznanie vlastnej neprávosti, 2,potom vzdávanie vďaky a piesne oslavné a 3,napokon slovo povzbudenia" /Liturgia hodín III, s. 175/.
1.,Vyznanie hriešnosti a slabosti. V spoločensko-politickom živote poznáme výraz-neúspešný kandidát. Predstavme si, že o nejaké miesto, pozíciu bojuje niekoľko ľudí. Víťaz môže byť iba jeden. Ostatní sú potom považovaní ze neúspešných kandidátov. Môžu sa pokúsiť o reparát, ale nie hneď, až po určitom čase.
K základnej výbave pokorného a múdreho človeka patrí to, že prizná vlastné zlyhania, že sa považuje za neúspešného kandidáta na dosiahnutie určitej čnosti. A nestane sa to raz .Takáto pokora sa stane nie škvrnou jeho života, ale skôr ozdobou. Priznanie vlastných chýb a pádov, posúva človeka vpred, robí ho silnejším a odolnejším.
V určitom období života musíme odovzdávať daňové priznanie. Sú však ľudia, ktorí sa rozhodnú pre daňový únik. Nie je dobré, keď chceme uniknúť pred Bohom a zamlčať svoje zlyhanie. Priznanie slabostí z nás opäť urobí aktívnych kandidátov pre získanie Božej priazne.
2.,Vzdávanie vďaky. Dnes mnohým ľuďom chýba gesto poďakovanie od určitých ľudí. Netrvajú na tom, aby niekto spieval ódy na ich adresu. Možno by im stačilo poďakovanie povedané iba tak-na pol úst, možno iba šepotom, iba zamrmlanie slova vďaky. A nedostáva sa im ho. Keď chceme ďakovať Bohu, nestačí iba letmé poďakovanie. Liturgia trvá na tom, aby išlo o "vzdávanie vďaky". Pri sv. omši sám kňaz hovorí:"vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu". A veriaci sa pripájajú a svoj súhlas potvrdzujú slovami:"je to dôstojné a správne". Teda ide o niečo, čo vyviera z hlbky duše, niečo , čo má charakter dôstojnej oslavy Božej štedrosti. V prípade Boha musíme vďaku povýšiť na úroveň najvyššej dôstojnosti. Máme mať pohľad viery, aby sme videli rozmanitosť darov, ktoré od Pána dostávame. Cvičme sa vo vzdávaní vďaky aj za bežné veci, aby sme raz mohli ďakovať za tie, ktoré presahujú rámec pozemského života.
3.,Povzbudzovať. Človek dokáže povzbudzovať človeka v rámci nejakého zápolenia. Tam, kde sa o niečo bojuje, tam, kde prebieha nejaká súťaž, tam je na mieste povzbudenie. Lenže existuje aj iné bojisko, nie len také, ktoré sľubuje prestíž a štedré pozemské ocenenie. Zápas prebieha tam, kde človek bojuje s neresťou, tam, kde naňho útočí pokušenie a hriech, tam, kde sa rozhoduje ako ďalej s večnosťou, tam, kde treba povzbudiť trpiaceho , smútiaceho a malomyseľného. Tam nestačí pokrik a potlesk ako forma povzbudzovania. Tam ide o povzbudenie v tichosti modlitby, o ľudskú a duchovnú blízkosť, o spolunesenie životného kríža. Pohrebné obrady majú vo svojom úvode repliku:"Povzbudzujme sa navzájom slovami Písma", a nasleduje niekoľko biblických citátov. Všetko, čo je Božie je vhodné na povzbudenie, aby človek pookrial a nadýchol sa k novému životu. Buďme Božími ľuďmi, aby sme dokázali presmerovať Božiu útechu na adresátov, ktorí uviazli v pôde pozemskej nemohúcnosti. . Presmerujme hovor, vravu, reč Boha na adresu tých, ktorí potrebujú počuť slová spásy.
Počas svojho života sa usilujeme veľa naučiť od múdrych ľudí. A robíme dobre. Ale nezabúdajme, že skutočnú múdrosť Božieho kráľovstva nám môže dať iba Pán. Sv. Pavol napísal:"Bratia, medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť-no nie múdrosť tohoto veku ani múdrosť kniežat tohoto veku, ktoré spejú k záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu" /Kor 2,6/. Lebo múdrosťou od Boha oplýva ten, kto túži po večnej sláve. Tej sláve, ktorá nepominie a ktorá naplní naše najhlbšie túžby.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára