Budúcnosť

Jedna z televíznych reklám znie:Myslíme na budúcnosť!. Je prevdepodobné, že takúto reklamu si môže dať napr. nejaká finančná inštitúcia. Je isté, že viac vecí nás spája s budúcnosťou. Hovoríme napr. o technike budúcnosti, o energii budúcnosti, o strave budúcnosti atď. Veríme v budúcnosť, aj keď vyššie uvedené formy budúcnosti sa týkajú iba pozemského života a navyše nie sú isté.

     Existuje však aj budúcnosť, ktorá nekončí fyzickou smrťou, ale ju presahuje. Ide o budúcnosť večného života. Chceme žiť večne. Ktoré skutočnosti nám ponúka Ježiš Kristus,aby z nás nevyprchala ambícia večného života? 

    1.,"Kto bude jesťz tohto chleba, bude mať večný život". Pán Ježiš hovorí o duchovnom stolovaní, ktoré pripravuje on sám. Sám seba ponúka ako pokrm pre večný život a to v podobe eucharistie.

     Pri istej príležitosti mali predviesť svoje umenie študenti hotelových škôl. Dostali úlohu:ty priprav stôl na takú a takú príležitosť a ty zasa na inú príležitosť. Napr. svadobný stôl, stôl na nejaké životné jubileum atď. Komisia potom skúmala, ako sa svojej úlohy zmocnili. 

Jediný je ten, kto dokáže pripraviť stôl pre večnosť. Je to Ježiš Kristus, Boží Syn. Iba on môže poskytnúť taký pokrm, ktorý vovedie do Božieho kráľovstva. Na stolovanie s ním nie je potrebné veľa. Stačí mať čisté srdce, otvorené pre prijatie Božích darov. Cirkev ponúka takýto stôl v hojnosti až do konca sveta.

    2.,Do Božieho kráľovstva má namierené ten, kto vie, že materiálna stránka života nerozhoduje o mieste v Božom príbytku. Dôležité je to, ako s tým, čo sme dostali, dokážeme naložiť/Mt 25, 31-46/. Ide o to, aby sme rôzne dary:vzdelanie, múdrosť, nadanie, šikovnosť, vieru dokázali odovzdať tým, ktorí dostali menej. Vo svete je veľa hladných, smädných, pocestných, nahých, chorých a uväznených, ktorí môžu byť adresátmi našich darov. 

    V ekonomike existuje pojem odvody. Celý život odvádzame nejaké čiastky napr. štátu. Toto ovplyvniť veľmi nemôžeme. Ale môžeme ovplyvniť svoje odvody darov od Boha tak, že sa budeme cvičiť v prajnosti, obetavosti, dobročinnosti a v súcite voči tým, ktorí z rôznych dôvodov zaostávajú. 

    3.,Na cestu Božieho kráľovstva nastupujú aj tí, ktorí odmietajú hriech. 

    Pri istých príležitostiach počujeme hovoriť starších:Ja toto vo svojom dome nestrpím! Často však ide iba o výkrik bezmocnosti nad situáciou, ktorú nemajú pevne v rukách a nemajú sily a prostriedky, aby situáciu zmenili ak nie k ideálu, tak aspoň k lepšiemu. 

    Obdiv si zaslúžia takí, ktorí nestrpia zlobu, neprávosť vo svojom dome a robia všetko preto, aby sa hriech v prostredí ich života nezakorenil. Aj oni si pripravujú istú cestu do večného života. Najmä v dnešnej dobe takéto osobnosti potrebujeme. Svet potrebuje ľudí, o ktorých sa vie, že hriech sa im protiví a zavrhujú ho. Aj teraz, na začiatku pôstneho obdobia sa máme rozhodnúť pre takéto zmýšľanie a konanie, ktorého základom bude odstránenie hriechu. Ježiš, pri vstupe do Božieho kráľovstva toto vyžaduje.

    Myslime na svoju budúcnosť. Nie tak, že svoje zjednocovanie s Bohom budeme odkladať na horšie časy, ale tak, že práve teraz sa pre budúcnosť vo večnosti rozhodneme. Ak poznáme ľudské vzory z prostredia svojho života, ktoré touto cestou išli, nasledujme ich príklad. Možno že žili práve preto, aby nám tento príklad života zanechali.