sobota 4. februára 2023

Soľ kresťana

Vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými, medzi staršími a mladšími bývajú občas napäté. Nie raz sa stáva že sa navzájom na seba sťažujú. Nadriadení a starší hovoria:"Tak málo chcem od nich, iba základ, iba preukázať snahu a výsledok je takmer žiadny!". Z opačného názorového pólu zaznieva pravý opak. Hovoria:"Tak veľa nám kladú na plecia, že sa to nedá zvládnuť!" Takéto rozdiely nie sú raritou. Vo väčšej či menšej miere sa objavujú na scéne pravidelne.

    Pán Ježiš nás v evanjeliu upozorňuje, že máme byť "soľou zeme" /Mt 5,13/. Sú situácie, v ktorých precitneme a zvoláme:"Prečo Pán od nás chce tak veľa, prečo kladie na nás také veľké nároky, prečo nás trocha nešetrí?". Ježiš, keby bol svedkom takéhoto bedákania,tak by možno vyhlásil:"Tak málo od vás chcem a nepáči sa vám to!". Vzniká otázka:je ťažké byť soľou zeme podľa výkladu evanjelia?

    1.,Soľ máme k dispozícii hneď. Ak sa nám zažiada, aby sme ju použili, tak stačí natiahnuť ruku, lebo býva položená na jedálenskom stole. Prípadne stačí, aby sme urobili dva kroky navyše, otvorili dvierka na kuchynskej linke a pohodlne ju vybrali a použili. Vieme to. Soľ je tu, je k dispozícii. Kresťan je človek, o ktorom sa vie, že je tu. Ľudia, ktorí uverili evanjeliu a Ježišovi Kristovi sú k dispozícii,a to pre prípad, žeby niekto chcel seriózne meniť svet k lepšiemu. Stále je vo svete dosť ľudí, ktorí sa úprimne snažia žiť podľa zásad morálky evanjelia. Svet však nemá veľký záujem, aby ich do svojich plánov zaangažoval. 

    Včera v noci sme boli na Spiši svedkami javu, ktorý nazývame biela hmla. Nebolo vidno ani na krok a tak bolo na cestách veľa zrážok, nehôd a bezmocnosti. Všetci vedeli, že cesta je tu, ale nikto ju nevidel kvôli zlému počasiu. V spoločnosti je jav "bielej hmly" častý. Niektorí kresťanov prehliadajú. Vedia, že žijú v spoločnosti, ale tvária sa, že ich nie je vidno a že o ich služby záujem nemajú. A možno že sú naozaj kresťania miestami neviditeľní, lebo sa neusilujú žiť vieru podľa vzoru Krista  do dôsledkov.

    2.,Soľ ide vždy ruka v ruke s niečím. So soľou robievame rôzne kombinácie. Napr. soľ a kúpeľ, soľ a jedlo, soľ ako posypový prostriedok. Soľ môže v primeranej miere blahodarne pôsobiť na organizmus, na zdravie. Soľ viery prispieva k ozdraveniu spoločnosti. A to nielen na pocit, ale ona preniká  do hĺbky života a lieči aj zastaralé procesy úpadku života. Soľ v jedle vytvára vyváženosť chutí a soľ evanjelia vytvára v človekovi stabilitu a vyváženosť v srdci a následne ponúka tento účinok aj vonkajšiemu prostrediu. 

    Pred nedávnom som sledoval dokumentárny film o tom, ako Francúzi budovali nádherný Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho v Paríži. Myšlienka sa zrodila ľahko, ale realizácia bola náročná. Stavba, ako to už býva, mala veľa neprajníkov. Kostol predstavuje dominantu  a z výšky kopca akoby trónil nad veľkomestom. Vtedy vznikol projekt Eiffelovej veže. Tá mala byťakoby zdrojom rovnováhy, aby údajne, nebol príliš zdôraznený náboženský rozmer života. Zatieni Eiffelova veža Kostol Sacre Coeur? Čo do výšky áno/300m a 83m/. Ale čo do duchovného úžitku sotva. Rovnováha života človeka bez Boha je ťažko predstaviteľná. Život sa dnes výrazne nakláňa na stranu materiálnu, na stranu pôžitkárstva, na stranu komercie.

    Soľ evanjelia je pomôckou, aby sa človek "nepošmykol" a neostal imobilný v duchovnom slova zmysle. Niet človeka, ktorý by sa nepošmykol, ale soľ Božieho vedenia  a sprevádzania ho veľmi rýchlo postaví na nohy. 

    3.,Pán Ježiš nás upozorňuje na to, že soľ môže vyvetrať a znehodnotiť sa. Potom už nemá požadovaný účinok. Soľ viery môže stihnúť podobný osud. 

    Sv. Otec František v súvislosti s Nedeľou Božieho Slova vyzval veriacich:"Dajte Božiemu Slovu telo". Znamená to, aby sa Božie Slovo ujalo v praxi života. Dajme svojej viere telo, aby tá zostala živou, aby nezvetrala. Je málo, ak hovoríme, že ju máme v srdci schovanú. Z našej viery musí mať svet úžitok. Viera nemá byť súčasťou našej akejsi súkromnej zbierky, ktorá neposlúži ani na nahliadnutie. Mnohí dnes svoju vieru prehodnocujú. Rozmýšľajú či veriť ďalej alebo pretrhnúť putá. Soľ u mnohých prechádza procesom zvetrávania. Dajme viere konkrétnu tvár, telo, aby naše postoje prinášali úžitok a spájali sa s obetou Ježiša Krista. 

    Soľ v domácnosti nezaťaží.  Ani soľ viery nemôže byť neúnosnou ťarchou. Môže byť  trpená, nevšímaná ale aj  vyslovene odmietnutá. No ten, ktorému tento svet prestane "chutiť", vždy po nej siahne. Jedna z televíznych gurmánskych relácii má názov:"Ako chutí svet". Ako chutí, či nechutí svet, to už mnohí vieme. Je čas, aby sme sa presvedčili ako chutí život, ak je v ňom prítomná soľ viery. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára