Počas života navštívime rôzne podujatia. Zúčastňujeme sa ich najmä ako diváci, ktorí zaujmú miesta na sedenie. Pri návšteve niektorých si môžeme vybrať miesto podľa ľubovôle. Tam, kde je ešte voľné miesto alebo tam, kde sa nám to vidí ako najvýhodnejšie. Pri návšteve iných podujatí si nemôžeme sadnúť podľa ľubovôle, ale organizátor nám určí konkrétne miesto, ktoré máme zaujať.
K Ježišovi pristúpila matka Zebedejovcov /Jakuba a Jána/ a vyslovila požiadavku/Mt 20, 17-28/. Chcela, aby jej synovia zaujali v Božom kráľovstve konkrétne miesta. A to nie hocikde, ale čo najbližšie pri Ježišovi-jeden po pravici a druhý po ľavici. Je isté, že presnú predstavu o tom, ako to bude vo večnosti vyzerať, nemala. Ale svojich synov chcela čo najvýhodnejšie umiestniť. A najdôveryhodnejšie, najistejšie a najbezpečnejšie miesto našla v tesnej Ježišovej blízkosti. Veriaci človek túži po takom mieste, keď sa mu pozemská púť skončí. Nevie to bližšie špecifikovať, ale chce byť pri Pánovi. Je isté, že tieto ambície večnosti treba realizovať počas pozemského života. Akým spôspbom?
1.,Stretnutie tejto matky s Pánom Ježišom nebolo dielom náhody. Ona mala Ježiša z Nazareta napozorovaného. Počúvala jeho reči, vnímala jeho reakcie a videla činy. Keď všetky svoje poznatky o ňom vyhodnotila, prišla k myšlienke, že Ježiš je budúcnosť celej jej rodiny.
V bežnej komunikácii hovorievame, že niečo je "hudbou budúcnosti". Túžime po nejakom dobre, ale vieme, že to ešte potrvá, kým ho dosiahneme. Nebude to hneď, ale až niekedy v budúcnosti. Ježiš je pre nás hudbou budúcnosti, čo sa týka večnosti, ale môže byť hudbou prítomnosti, čo sa týka nasledovania. Stačí, ak sa budeme oboznamovať s posolstvom, ktoré prechováva evanjelium, aby sme pokročili. Snažme sa zahĺbiť do jeho myšlienok už teraz. Spojme svoj život s jeho už počas života na zemi. Ježiš ako hudba prítomnosti sa raz stane takou hudbou budúcnosti, ktorá naplní našu dušu po okraj.
2.,Matka Zebedejovcov tým, že si dovolila vysloviť takúto požiadavku, vyvolala u ostatných apoštolov nevôľu. Evanjelium nám pripomína, že sa "namrzeli" na celú rodinu Zebedejovcov.
Nie je to novinka o ktorej by sme nevedeli. Ak si niekto vytvorí priamu cestu ku Kristovi, svet ho odsúdi alebo zareaguje prinajmenšom podráždene. Svet nemá rád tých, ktorí si zvolia ako životný program nasledovanie Ježiša. A dáva to patrične na javo. Niekedy až násilným, agresívnym spôsobom. Ten, kto ustojí podráždenie sveta pre vieru, ten si zaslúži voľnú cestu do Božieho kráľovstva. Eucharistia nám dáva potrebnú silu, aby sme sa nenechali zlomiť touto nevôľou sveta. Svet nemá k dispozícii alternatívu mimo Krista. Zvoliť si Krista, znamená zvoliť si večnosť.
3.,Počínanie matky Zebedejovcov vyvolalo diskusiu, ktorú rezolútne ukončil sám Ježiš. Stanovuje definitívne pravidlo, podľa ktorého, každý, kto chce byť prvý, nech slúži. Ježišov záver musel byť pre všetkých prekvapivý. Na jednej strane trocha uhasil sebavedomie Zebedejovcov, ale na druhej strane povzbudil ostatných apoštolov, aby svoju situáciu nepovažovali za stratenú. Kto chce byť prvý, nech slúži. Toto prvenstvo tu na zemi nebýva honorované, ani veľmi populárne. Je však nesmierne dôležité. Ten, kto chce mať takúto ambíciu, musí neustále sledovať Ježišov príklad. Ten o sebe hovorí, že neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť,ba dokonca, aj položiť život za všetkých. Takéto prvenstvo si vyžaduje zmenu zmýšľania. A vôbec, celé nasledovanie Krista, predpokladá zmenu postoja k životu.
Pri návšteve napr. kultúrneho podujatia nás usadia kdesi v hľadisku. My na cca hodinu+ môžeme povedať, že tu je naše miesto. Podujatie raz skončí a my o to miesto prídeme. Prevezme ho zas niekto iný a to pri inej príležitosti. Trvalé miesto nám ukáže sám Pán. Keď nás prijme medzi svojich verných, už sa nebudeme musieť o miesto obávať. Je ho tam dosť. Už tu na zemi sa rozhodnime zabojovať o miesto po Pánovom boku. Nebudeme ľutovať, keď táto cesta vyústi do Božieho kráľovstva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára