sobota 18. marca 2023

Duch Mojžiša ako vodcu

 


         Charakteristika osobnosti v prípade určitých ľudí obsahuje aj prvok líderstva alebo vodcovstva. Takíto ľudia sú žiadaní, ale len v prípade, ak svoje danosti nezneužijú. Vodca má zodpovednosť za spoločenstvo osôb, ktoré má viesť k určitému cieľu.

         Dejiny ľudstva a Cirkvi poznajú takých vodcov, ktorí previedli ľudí cez rozbúrené vlny svojej doby, ale poznajú aj pseudovodcov, ktorí mnohých ľudí potopili. Stalo sa to preto, lebo ich viedli zlým spôsobom.

         Evanjelium nám pripomína, že židovskí vodcovia sa hlásili k Mojžišovi: „...my sme Mojžišovi učeníci.“ (Jn 9, 1 – 41). Čo je však podstatné, vôbec nepochopili ducha Mojžišovho vodcovstva. Zamerali sa iba na mechanické dodržiavanie predpisov, ktoré Mojžiš nariadil.

         Ktoré aspekty Mojžišovho vodcovstva treba vyzdvihnúť? (Ex 33 a 34)

1.) Mojžiš dal postaviť stánok stretnutia počas ich putovania púšťou.

Mal slúžiť ako miesto stretania sa s Bohom. Aj Mojžiš tam často chodieval. Vždy po stretnutí sa s Bohom mu koža na tvári žiarila.

     Aj z dnešnej autority v Cirkvi by mala žiariť viera v Boha. Takto žiarila tvár Pána Ježiša počas premenenia na vrchu Tábor. Napriek smútkom, bolestiam, krízam, má viera človeka žiariť. Na pozadí tmy doby svetlo vynikne najviac. Viera v Boha je často naše jediné svetlo.

Kedysi som si vypočul úryvok rozhovoru dvoch ľudí. Jeden z nich rozhorčene konštatoval: „Predstav si, na našej ulici svieti večer iba jedno jediné svetlo.“ Dôvod je zrejmý. Všade sa šetrí a šetrí sa aj na pouličnom osvetlení. Niekedy máme pocit, že jediné svetlo, ktoré sa nemení a je stále rovnako intenzívne, je Boh. Svieti nám pod nohy a ukazuje cestu. Ľudí, ktorí sú nositeľmi tohto Božieho svetla, veľa niet. Ten, kto ho ponúka, stáva sa skutočným vodcom vo svojom prostredí.

2.) Mojžiš požiadal Boha, aby mu ukázal svoju slávu. Boh súhlasil, ale schoval Mojžiša do skalnej trhliny.

Vo svete nájdeme dosť ľudí, ktorí nemôžu byť autoritami, lebo sú schovaní. Schovávajú sa pred Bohom i svetom. Skutočná autorita sa neschováva pred problémami, nehľadá únik, ale snaží sa byť viditeľnou. Je dôležité, aby dokázala vliať svojmu okoliu síl, dodávala odvahu a bola s tými vtedy, keď prebieha čas skúšky.

V dnešnej dobe treba obhajovať také pojmy ako: muž a žena, otec a matka, dámy a páni... Kto vzišiel z týchto tradičných rodinných vzťahov, nemôže vyhľadávať skrýše alebo splývať s tými, ktorí budú tieto pojmy negovať. Skutočným vodcom je ten, ktorý chce to, čo chce Boh. Pritom bude vždy hľadať a presadzovať Boží zámer s človekom.

3.) Mojžiš strávil na vrchu Sinaj 40 dní a 40 nocí. Bol blízko Boha a pri návrate niesol so sebou kamenné tabule s Desatorom.

Ten, kto sa zdržiava blízko Boha, vždy si od neho niečo dobré odnesie. Je to niečo, čo má trvácny charakter. Boh rád dáva dary, ktoré sú perspektívne, ktoré dávajú skutočnú nádej a hĺbku života. Často sme sa ocitli v živote v tesnej blízkosti zla. Možno o tom ani netušíme. Ak nás na to niekto upozorní, celí sa roztrasieme.

Mnohí z nás mali na sebe prístroj, ktorý 24 hodín meria tlak krvi. Volá sa holter. Na druhý deň ho odborník, kardiológ, vyhodnotí, ukáže na nejaký bod krivky a povie: „Pozrite, ako ste boli blízko infarktu!“ Večnosť nám určite odhalí, ako často sme sa vedome pohybovali blízko zla. Zlo nás priťahovalo. Blízkosť Boha sme odmietli, alebo sme sa od neho odvrátili.

V pôstnom čase chceme byť viac blízko Boha ako inokedy. Chceme byť viac pri Ježišovi trpiacom. Voláme to bdenie. Tak ako apoštoli, aj nás Pán pozýva k modlitbe, ktorá prináša pôžitok pre dušu a narúša hegemóniu zla. Boh raz bude vyhodnocovať náš duchovný holter – svedomie. Vtedy nám povie: „Pozri, akú milosť si dostal, mohol si byť blízko mňa, a odmietol si ma.“ Keď odmietame Boha, riskujeme, že sa dostaneme blízko zla.

 

Naším skutočným vodcom je Ježiš Kristus. V evanjeliu čítame, že uzdravil slepého od narodenia. Uzdravil ho telesne, ale aj duchovne, lebo mu dal zmysel života. Uzdravený mohol porovnať: život v slepote a život ako vidiaci. Odkedy poznáme Pána Ježiša, to isté vieme rozlíšiť aj my: život v slepote hriechu a život v ostrom videní Božej lásky. Práve tá nech je pre nás motivujúca a definitívna.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára