Pred začiatkom futbalovej sezóny vystúpil tréner mužstva na tlačovej konferencii. Pred novinármi hovoril o ambíciách do novej sezóny. Dostal otázku, či už má kompletný káder. Odpovedal:"Stále hľadáme vhodné typy hráčov na jednotlivé posty". Pre isté úlohy v kolektívoch sú potrebné presné typy ľudí. Nemožno najať hocikoho z ulice .
Ako je to s Božím kráľovstvom? Ide tu o počty alebo sú žiadúce presné typy kandidátov, ktorí zaujmú miesto v Ježišovej blízkosti? Určité odpovede nachádzame v Matúšovom evanjeliu /Mt 17, 1-9/.
1.,Evanjelium hovorí, že Ježiš vzal so sebou niektorých z apoštolského zboru/ Peter, Jakub a Ján/ a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Očividne nevedeli, čo ich čaká. Nepoznali program stretnutia na vysokom vrchu, ale dôverujúc svojmu Učiteľovi, kráčali za ním.
Dnes by sa mnohí ľudia ohradili s výčitkou, že nemajú k dispozícii presný program podujatia. Dnes patrí k základnej kultúre organizátora, aby rozposlal pozvaným program. Najlepšie je, keď v ňom budú presné tématické a časové údaje. Týka sa to podujatí spoločenských, kultúrnych, športových, ale aj náboženských. Ak také nie sú, považuje sa to za pochybenie.
Ježiš nedáva nikomu presný program, ktorý má pripravený pre každého jednotlivca. On rád prekvapuje, vyvoláva úžas a niekedy aj ohromuje. Chce len jedno, aby sme mu dôverovali, lebo nás chce vyviesť vysoko. Evanjelium ani nemôže iné byť, len dostať človeka nad všetky malichernosti a priemernosti života. Človek, ktorý uveril a prijal evanjelium si nemôže dávať nízke a plytké ciele. A Ježiš aby nás tam dostal, použije rôzne prostriedky: kríž, chorobu, pády a akékoľvek pozemské nepohodlie, len aby zdvihol našu myseľ k vyšším métam. Chce, aby sme túžili po večnom spoločenstve s ním a so svätými.
2.,Evanjelium hovorí, že počas zjavenia sa Ježiš rozprával s elitami židovského národa:s Mojžišom a Eliášom. Išlo o ľudí, ktorí mu pripravovali cestu, ktorí o ňom hovorili, ktorí ho očakávali. Pre svoju vieru a odhadlanie museli znášať aj rôzne protivenstvá. Boh nezabúda na takých, ktorí mu pripravujú zázemie, aby mohol vstúpiť aj do iných ľudských srdc. Je možné viesť celý život taký spôsob života, z ktorého sa dá čítať, že Boh tróni na vrchole našich nádejí a očakávaní.
V istej rodine sa stalo toto: rodičia museli niekam odcestovať a k deťom nominovali starých rodičov. Keď sa po niekoľkých hodinách vrátili, deti ich stále čakali. Len čo rodičia otvorili dvere, hneď im deti vpadli do náručia. A rodičia nešetrili odmenou. Nik tak nevie čakať ako dieťa, nik tak nežije v očakávaní, ako to dokážu naše ratolesti.
Nik tak nedokáže očakávať Boha, ako to dokážu Božie deti, ktoré už okúsili od neho mnohé dobrodenia. Treba sa učiť čakať tak, aby sme neprepásli čas jeho navštívenia. Lebo Boh nás navštevuje a hlási sa o prijatie stále. Čakajúci s horlivou láskou neprídu o možnosť večnej komunikácie s Pánom. Nezabúdajme na žalmistu, ktorý túto situáciu majstrovsky vystihol slovami:"Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil." /Ž 40, 2/. Tak, ako sa sklonil k Mojžišovi a Eliášovi, tak sa skloní ku každému, kto vytrvá a zachová si neochvejnú vieru.
3.,Typologicky do Božieho kráľovstva patria aj tí, ktorí svedčia o tom, že svoju vieru v Boha neoľutovali. V dnešnej sú takéto správy mimoriadne dôležité. Vždy, keď ľudia vyprevádzajú svojich blízkych na cesty, povedia im:aspoň nám pošlite správu, že všetko je v poriadku...A následne prídu textové správy: je nám tu dobre, cítime sa fajn, je o nás dobre postarané atď.
Traja apoštoli nám zo stretnutia s Ježišom takúto správu poslali. Oslovili síce svojho Majstra:"Pane, dobre je nám tu", ale ich odkaz doputoval až k nám. A znie presvedčivo. Prinajmenšom svedčí o tom, že toto dobrodružstvo s Ježišom nikdy neoľutovali. Neľutovali, že išli s ním, hoci nevedeli, čo ich čaká.
Boh chce, aby sme sa dopracovali k takémuto presvedčeniu svojej viery. Aj keď ešte nie sme vo večnosti, no už teraz dokážeme povedať, že Boh nás nesklamal. Aj keď nám dáva občas okúsiť trpkú príchuť kalicha jeho utrpenia, vždy to má zvláštny význam pre našu spásu. Nielen z večnosti, ale už aj tu na zemi môžeme vydať presvedčivé svedectvo svojej viery:"Dobre je nám tu". Nikto nám nedá toľko dobra ako sám Ježiš, ktorý je vrcholným Darom, po ktorom hodno túžiť.
V dnešnej dobe je veľmi rozšírené slovo diskriminácia. Znamená toľko, že niekto nemá prístup k nejakým dobrám, ktoré svet ponúka. V ľudskom spoločenstve, sa žiaľ, takéto veci stávajú. Pre potreby Božieho kráľovstva nie je diskriminovaný nikto. Sme stvorení na obraz Boží a teda typologicky jeho podmienkam vyhovujeme. Už tu na zemi máme mať ambíciu patriť Bohu. Do jeho rúk zverujeme svojich zosnulých, ale aj svoje životy na zemi, lebo on má pre každého z nás pripravenú horu premenenia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára