Oživenie

Nedávno ma zaujal článok, ktorý sa týkal problematiky oživenia interiéru bytu. Jeden z odborníkov sa vyjadril, že to nie žiadna veda a že stačí iba zopár trikov. Napr. premaľovanie bytu, prevesenie obrazov, nový koberec, či premiestnenie nábytku a zbavenie sa zbytočných vecí. Interiéru sa tak výrazne uľaví, prevzdušní sa a nadýchne k novému používaniu. Stačí zopár výmien a zmien a život začína od znova. 

   Evanjelium hovorí, že Pán Ježiš sa vybral oživiť/zobudiť/ svojho priateľa Lazára, ktorý nedávno zomrel/Jn 11, 1-45/. Zhrklo sa tam dosť ľudí, lebo si mysleli, že Ježiš urobí zopár trikov. Oživenie Lazára však nesúviselo s nejakými trikmi. Ježiš tu vystupuje ako Mesiáš, Boží Syn, ktorý vládne nad životom a smrťou. Potvrdil to slovami:"..ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje , tak aj Syn oživuje , koho chce"/Jn 5,21/. Čo je potrebné oživiť v dnešnej dobe?

    1.,Ľudia dnes majú pocit, že im chýba zmysel života. Vidia napätia v politike, stresuje ich vojna na Ukrajine, vnímajú rozdielnosť postojov v živote a pôsobení Cirkvi, neunikne im ani fakt, že v medziľudských vzťahoch sa zakorenila všeobecná a hlboká kríza. Toto všetko ich vedie k otázke, či má zmysel konať dobro a žiť čnostne, keď sa im svet rúca priamo pod nohami? Prebudenie  zmyslu života je tu na mieste. Nie sme v tom sami. Spomeňme si na takého velikána ako bol sv. Peter. Pri istej závažnej debate mu Pán pripomenul, že :"..nemá zmysel pre veci Božie iba pre ľudské"/Mk 8,33/. Petrovi chvíľu trvalo, kým pochopil, že všetko má zmysel, ak uverí v Ježiša ako v Božieho Syna, ktorý jediný môže dať nášmu životu zmysel. Jedinou cestou k súčasnému oživeniu a nájdeniu zmyslu pozemskej existencie je prehlbenie viery v Krista. Keby sme v neho neverili, už dávno by sme na všetko dobré rezignovali. 

    2.,Je potrebné oživiť vieru ľudí v prítomnosť Boha.  Keď sa Ježiš priblížil k Lazárovmu domu ,vyšla mu v ústrety Marta. Ako prvé konštatovala:"Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel". Až za ňou prichádza druhá sestra Mária, ktorá víta Ježiša podobnými slovami:"Pane, keby si bol býval tu..." Predpokladáme, že sa obe sestry o tom rozprávali a zhodli sa v tom, Ježišovu absenciu bolo cítiť v tej najrozhodujúcejšej chvíli t.j. v okamihu Lazárovej smrti. Priekopníkmi tejto myšlienky však boli Židia, ktorí dlho putovali púšťou a neraz hundrali, keď im chýbala voda alebo niečo iné:"Je Pán medzi nami alebo nie?/Ex 17, 3-7/. Naučme sa viac dôverovať kňazskému pozdravu pri sv. omši:Pán s vami. Mnohí by zdieľali protest Gedeona, ktorý trpkosť židovského osudu premietol do slov anjelovi:"Prepáč, môj pane! Keď je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo?"  /Sdc 6,13/. Je tu Cirkev. Síce ľudsky veľmi oslabená, ale je tu. Sú tu kňazi, en bloc označovaní síce ako páchatelia najväčšieho morálneho zla, ale stále takí, ktorí môžu rozhrešiť, nasýtiť nebeským pokrmom z oltára a ukázať cestu spásy. Máme chrámy, kde sa schádza spoločenstvo, nie síce bez chýb, ale zároveň také, ktoré svedčí o tom, že Boh svojich stále zvoláva a že mnohí stále počujú jeho hlas. Pán je stále s  nami, ako nám prisľúbil /Mt 28,20/.

    V pôstnom čase chceme oživiť interiér svojej duše. Ak by sme chceli tento efekt dosiahnúť pred Bohom nejakými trikmi, neuspeli by sme. Nestačí iba premaľovať fasádu. Treba vstúpiť do hlbky života. Keď Ježiš nariadil odvaliť od Lazárovho hrobu kameň, varovali ho:"Pane, už páchne..". Boh to vie. On vie, že "páchneme" neochotou ísť do hlbky svojej viery. Napriek tomu nám posiela záchranné koleso slovami:"..poď von!". Zanechaj hriech a vojdi do Božieho svetla, ktoré ti vždy ukáže správnu cestu.