Prekonať obavy a strach

 

 

          V minulosti patril Jozef Lohyňa medzi najúspešnejších československých a slovenských športovcov. Vynikajúci zápasník – voľnoštýliar – získal nemalo úspechov na športovom poli. Keď končil svoju dlhoročnú úspešnú kariéru a vybojoval posledný zápas, vyzul si svoju športovú obuv a položil ju na žinenku. Tým naznačil, že svoju kariéru končí a začína novú etapu života.

         Náš slovenský biblista, prof. František Trstenský, uverejnil v Katolíckych novinách katechézu na tému: Stretnutia Ježiša so ženou Samaritánkou. (KN 10/2023, s. 14 – 15) Poukazuje na detail – na džbán, ktorý žena nechala pri studni. Nechala ho tam a išla zavolať ľudí. Zanechaný džbán je symbol zmeny, ktorá sa v jej živote odohrala. (Jn 4, 5 – 42) Stretla Ježiša, a ten jej sľúbil živú vodu. Prišla na to, že na živú vodu džbán potrebovať nebude. Preto zanechaný džbán pri studni zvýrazňuje myšlienku, podľa ktorej žena prekonala strach a obavy a začala novú kapitolu života.

         Zápasníkove tenisky na žinenke a ženin džbán pri studni znamenajú to, že sa niekto odhodlal žiť nový život. Božie slovo nás učí, ako sa máme zbaviť strachu a začať niečo nové.

1.) Strach z duchovnej výšky, ku ktorej nás povoláva Pán Ježiš.

Všimnime si troch apoštolov, ktorí sprevádzali Pána Ježiša na vysoký vrch do samoty. (Mt 17, 1 – 9) Svätopisec udáva, že sa naľakali Pánovej slávy, t. j. Pánovho premenenia. Pán Ježiš ich povzbudil tradičným spôsobom: „Nebojte sa!“

         Mnohí odmietajú nasledovať Pána Ježiša preto, lebo sa boja duchovnej výšky. Iní sa obávajú skôr toho, že Boh chce, aby zmenili svoj život a zanechali staré chodníky.

         Nedávno zomrel známy slovenský režisér, Juraj Jakubisko. V minulosti musel podstúpiť ťažkú operáciu, pri ktorej mu vymenili srdce. Dostal srdce od človeka, ktorý bol od neho mladší o 30 rokov. Toto omladnutie mu pomohlo na to, že sa dožil pekného veku, 84 rokov.

         Nový spôsob života s Kristom spôsobuje, že s mladým, tzn. hriechu zbaveným srdcom, získavame takú dlhovekosť, že vstúpime s istotou do večnosti. Pán Ježiš sa prihovára aj nám: „Nebojte sa ukázať svetu, že vo vás bije nové mladé srdce očistené pokáním.“

 

2.) Fenomén strachu sa prejavil u starozákonných Židov.

Stalo sa to vtedy, keď utekali z otroctva z Egypta. Faraón oľutoval, že ich prepustil a začal ich na ceste prenasledovať. Židia, keď zbadali presilu egyptského vojska, veľmi sa naľakali. Ich vodca, Mojžiš, sa zachoval správne, lebo ich povzbudil tradičným spôsobom: „Nebojte sa!“ Židia sa báli presily; báli sa, že sa početnému nepriateľovi nebudú môcť vyrovnať.

         Mnohí zmýšľame rovnako. Chceme sa vyrovnať synom sveta. Zbytočne trpíme akýmsi pocitom menejcennosti namiesto toho, aby sme sa snažili najprv vyrovnať svoj život podľa ducha evanjelia.

         Na parkovisku zastavilo auto. Otec učil svojho syna, ako má zaparkovať. Syn opatrne odbočil a usiloval sa zaparkovať presne medzi dve biele čiary. Nepodarilo sa mu to. Otec vystúpil, skontroloval situáciu a cez okienko zavolal synovi: „Ešte raz cúvni a vyrovnaj!“

         Väčšinou to treba robiť takto: Zacúvať znovu a znovu a život presne umiestniť do sféry evanjelia. Presne tak, ako automobil zaparkujeme medzi dve biele čiary.

         Vždy znovu a znovu sa nám treba vrátiť, tzn. spytovať si svedomie, vyhodnotiť jeho stav a pokúsiť sa vyrovnať svoj život podľa vzoru Ježiša Krista. Nemajme ambíciu porovnávať sa s presilou sveta. Tá sa prejavuje v dôvtipe, zručnosti, niekedy v podvodoch a dravosti pri dosahovaní svojich cieľov. Ježišovo a Mojžišovo pravidlo znie: "Neboj sa presily, nevyrovnávaj sa so svetom za každú cenu. Rozumnejšie je vždy vrátiť sa, zistiť to, čo chce odo mňa Boh a s týmto plánom sa vyrovnať vo svojom svedomí.“

3.)            Hneď po umučení Pána Ježiša sa usilovali niektoré ženy dostať sa k jeho hrobu a k jeho telu. (Mt 28, 5 – 6)

Prázdny hrob ich vystrašil, ale zjavil sa anjel a dodal im odvahy typickým spôsobom: „Vy sa nebojte!“ Je to odkaz aj pre nás. Neľakajme sa, ak nenájdeme Pána tam, kde by podľa nás mal byť, alebo by mal byť výraznejší a hmatateľnejší. Pravda je však taká, že my by sme mali byť výraznejší pri objavovaní Boha v prostredí svojho života.

         Pred nedávnom vystupoval v televízii človek, ktorý navštevoval niektoré reštaurácie a skúmal kvalitu ich služieb. Ako prvé, o čo sa zaujímal, bola dostupnosť zariadenia pre verejnosť. Nie raz konštatoval: „Ste takí schovaní, že vás tu nikto nenájde. Zviditeľnite sa!

         Často vytýkame Bohu, že sa schováva, že ho ťažko nájsť. Podľa nás by sa mal objavovať centrálnejšie, tak, aby bol v dosahu, aby bol hneď poruke, keď ho budeme potrebovať. Problém je však inde. My sami nedostatočne očisťujeme svoj zrak i srdce. Keby sme to robili častejšie a dôkladnejšie, Boha by sme vnímali inak. Preto nás Božie slovo v pôstnom čase nabáda k tomu, aby sme sa očisťovali od nánosov sveta, od toho, čo nám vtláčajú do duše médiá s cieľom nevšímať si prítomnosť Boha a rezignovať naňho.

                  

         V ktorejsi rodine vždy na začiatku pôstu vyniesli z obývačky na chodbu televízor. Bol to vonkajší znak, že počas pôstu budú praktizovať askézu a že bude menej zábavy.

         Rozhodnime sa niečoho sa zrieknuť tak, že si tú vec, alebo činnosť, alebo jej symbol viditeľne umiestnime tak, aby nám udrela do očí. Nebojme sa nového života! Pôstna askéza nás môže oslobodiť, pretvoriť a posilniť tak, aby sme nanovo zažiarili ako nositelia Ježišovej blahozvesti.