Nie raz stretneme počas života človeka,
ktorého slová sa odkláňajú od reality. V lepšom prípade reagujeme slovami:
„Preháňa!“ Vzápätí doplníme: „To, čo vraví, nemôže byť pravda!“ Sú ľudia, ktorí
radi nadnášajú, preháňajú a vedú dialóg do extrému. Takým ľuďom by sme
adresovali slová: „Všetko musí byť robené s mierou.“
Pán Ježiš pripravuje svojich učeníkov na
to, že jeho hodina sa blíži: „Veď práve pre túto hodinu som prišiel.“ (Jn 12,
20 – 33) A na inom mieste hovorí ešte jasnejšie: „Syn človeka musí mnoho
trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho...“ Apoštolom
sa to určite nepáčilo. Možno si aj povedali: „Ale to už určite preháňa!“
Nedokázali pochopiť to, že Ježiš nepreháňa, ale približuje neúprosnú, ale
potrebnú realitu vykúpenia. My už dnes chápeme, že nenadnášal, ale vykonal
Otcovu vôľu, aby nás s ním zmieril. Miera vykúpenia bola v Ježišovej obeti
dokonalá. Položme si otázku, či poznáme my v živote optimálnu mieru
všetkého.
1.) Všetko
s mierou
Ide o staré asketické heslo. Ak
dokážeme užívať pozemské dobrá s mierou, tak potom môžeme užívať Božie
dary bez miery. Sústreďme sa na pár výrazov, ktoré nás k dobrej miere
privedú:
a) Zmierni!
Zmierni svoje pozemské ambície a túžby
po vlastnení tohto sveta! Veľmi rýchlo spľasnú, ak nepočítaš s Bohom vo
svojom živote. Môžeš sa dočkať trpkého sklamania, podľa ktorého nie my budeme
vlastniť svet, ale on si urobí otrokov z nás.
b) Zjemni!
Zjemni príkrosť slov a skutkov.
Odstráň zo života vyhrážky, agresivitu, násilie i vulgárne prejavy. Viac
sa zaujímaj o kultúru evanjelia. Zjemni, aby si bol silnejší, keď to budeš
potrebovať.
c) Zrieď!
Zrieď v duši prepukajúci hnev. Zrieď
ho, kým nezovrie a neotrávi úplne teba alebo iných. Eucharistia a modlitba
riedia zlobu a hnev tak, aby nezostali ani stopové prvky. Pohár zloby
treba vyliať z duše a prijímať iba z kalicha eucharistického.
2.) Miera
ohrozenia
Dnes sme mimoriadne citliví na ohrozenie
akéhokoľvek druhu. Ľuďom sa zle žije v pásme ohrozenia života (vojny,
konflikty). Zle sa im žije v prostredí, ktoré označujeme ako toxické. Toxické,
čo sa týka vzťahov, ale aj životného prostredia. Mieru fyzického ohrozenia
dokážeme určiť dnes prostredníctvom mnohých vedeckých ukazovateľov. Málokto
však skúma mieru ohrozenia spásy, a to vplyvom hriešneho životného štýlu.
Ak dokážeme skúmať ohrozenie fyzického života, skúmajme rovnako mieru ohrozenia
spásy: Žijem taký život, ktorý ma k spáse privedie? Povzbuďme sa príkladom
márnotratného syna, ktorému sa štýl života pri sviniach veľmi rýchlo prestal
páčiť.
3.) Miera
poškodenia či deformácie viery
Často počúvame o zemetrasení. Nedávno
také bolo na Slovensku. Ľudia ušli, domy zostali poškodené. Na prvý pohľad len
nejaká trhlina, ale odborníci konštatovali, že domy treba zbúrať, lebo ohrozujú
život svojich obyvateľov. Deformovaná a poškodená viera je nebezpečná.
Ohrozuje nielen samotného jednotlivca, ale aj iných. Praskliny vo viere, ak sa
nesanujú, tak sa rozširujú a menia všetko na trosky. A niekedy sa
musí stavba viery postaviť nanovo. S primeranými základmi. Pôstne obdobie
je časom skúmania vlastnej viery – jej zdravia, kondície, životaschopnosti a hlavne
– či zodpovedá ideálu Kristovho evanjelia.
Naša pôstna snaha má byť upriamená na
schopnosť nájsť správnu mieru. Ak ju chceme nájsť, zamerajme sa na Ježiša
Krista. Jeho „miera na všetko“ je známa
približne 2000 rokov a znie takto: „Milovať budeš Boha i blížneho. A to
nie hocijako – ale zo všetkých našich síl, ktorými disponujeme. Toto je naša
méta, ideál, ktorý sv. Pavol definuje takto: „Ale jedno robím, zabúdam na to,
čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za
víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.“ (Flp 3, 13 –
14)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára