Počas svojho života zisťujeme, že
niektorí ľudia hovoria stále to isté. Týka sa to najmä starších, seniorov,
ktorí z dôvodu veku často opakujú tie isté vety a frázy. Myslia si,
že ich hovoria prvýkrát a že ich ešte nikto nepočul. Poslucháč si pri tom
vo vnútri povie: „Koľkokrát som to už počul!“
Z čias svojej seminárnej formácie
si spomínam na staršieho kňaza – špirituála, ktorý nám, mladým adeptom
kňazstva, často opakoval tú istú vetu: „Vytrvajte! Vytrvajte!“ Ako mladí sme sa
tomu iba pousmiali. Nevedeli sme, prečo to stále opakuje. Dnes, po rokoch, už je
nám to všetkým jasné. Nie je umenie začať, ale vytrvať v nastúpenej ceste
a vytrvať v nej až do konca.
My, veriaci, si máme celoživotne klásť
nástojčivo tieto 3 otázky: „Kde si? Kde je tvoj brat? Kde je Boh?“ Ak chceme
duchovne napredovať, musíme si ich klásť nepretržite. Prečo sú také dôležité?
1.) Kde
si? (Gn 3, 9)
Takto sa pýta Boh Adama potom, čo zhrešil.
Adam sa zo strachu pred ním schoval. Boh sa ho takto nepýta: kde si pre to, že
by nevedel, kde sa nachádza. Pýta sa ho preto, lebo chce poukázať na jeho
biedu, v ktorej sa ocitol po hriechu. Akoby mu povedal: „Pozri, kam si sa
dostal! Kam si sa dostal, keď si neposlúchol Boha?“
Nám adresuje podobnú otázku: „Kde si vo
svojej viere? Hľadáš Boha, alebo si len navrávaš, že ho hľadáš? Našiel si už
Boha svojho života alebo si len myslíš, že si ho našiel? A keď si ho
našiel, žiješ podľa neho alebo iba imituješ svoju vieru?“ Je čas, aby sme dôkladne
rozlíšili medzi zdaním viery a skutočnou vierou. Niektorí si myslia, že
ich viera je istá, ale to, čo produkujú, je len zdanie, ktoré nemá pevný základ.
Našu dilemu v tejto oblasti určuje jediná téza. Sme vo viere dôkladní, alebo
si vystačíme s povrchovou úpravou?
Niektoré výrobky či predmety, ktoré sa
nám ocitnú v rukách, majú povrchovú úpravu. Do hĺbky také nie sú. Vďaka
povrchovej úprave nadobúdajú dojem, že sú do hĺbky jednoliate. Ako je to s našou
vierou? Dnes nestačí, keď sa máme chváliť povrchovou úpravou viery, ale duša je
prázdna a chudobná na Božiu prítomnosť.
2.) Kde
je tvoj brat? (Gn 4, 9 -10)
Túto otázku kladie Boh Kainovi, ktorý
zabil svojho brata, Ábela. Boh sa pýta, ale nečaká na odpoveď. On vie, čo sa
stalo a pomenúva aj svedka, ktorý o bratovražde svedčí. Hovorí: „Hlas
krvi tvojho brata kričí ku mne zo zeme.“
Podobnú otázku kladie Boh aj nám. „Vieš,
kde je tvoj brat? Vieš, v akej núdzi sa nachádzajú niektorí tvoji bratia a sestry
vo svete? Vieš o ich zložitej situácii? Trápiš sa aspoň trochu kvôli tomu,
ako ťažko žijú, alebo ti je to ľahostajné?“
Pôstne obdobie nás povzbudzuje, aby sme sčasti
opustili svoj komfort aspoň na určitý čas a zdieľali s núdznymi ich
neľahkú situáciu. Ak ju nedokážeme priamo ovplyvniť, tak aspoň seba motivujme k tomu,
aby sme sa podobali núdznym nie z donútenia, ale na základe nášho
slobodného rozhodnutia. Nech sa pri tom splní biblická výzva: „Radujte sa s radujúcimi,
plačte s plačúcimi.“ (Rim 12, 15)
3.) Kde
je Boh? (2Kr 2, 14)
Boh vzal proroka Eliáša do neba. Pri tomto
úkone spadol z proroka plášť. Zodvihol ho Elizeus, ďalší významný prorok a pri
tom povedal: „Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“ A keď udrel plášťom vodu,
rozdelila sa na dve strany a prorok prešiel suchou nohou.
Tí, ktorí odchádzajú po čnostnom živote
do neba, neberú Boha so sebou akoby tu už nemal zostať. Hoci sa niekedy zdá, že
Boha niet, že niet nikoho, kto by mohol zdvihnúť pomyselný Eliášov plášť a zvolať:
„Náš Boh je tu!“ Od nás závisí, či Boh bude viditeľný aj v tomto čase.
Elizeus vzal plášť po Eliášovi, udrel ním vodu a tá sa rozdelila. Boha
zviditeľňujú tí, ktorí rozlišujú medzi dobrom a zlom. Tí, ktorí prejdú v živote
ďalej, lebo bojujú proti hriechu. Jediný zdroj dobra vidia v Bohu a nechávajú
ho, aby vládol v ich srdciach. Dnes mnohí padli vo viere, ale stále sa
rodia takí, ktorí padnuté zodvihnú, očistia a urobia účinným svetlom pre
tých, ktorí hľadajú spásu. Pôstne obdobie nám takúto možnosť ponúka.
Ľudia niekedy menia po rokoch nábytok.
Čo všetko nájdu, keď ho odstránia! Napríklad za kuchynskou linkou nájdu
predmety, ktoré sa dávno stratili a oni sa s nimi už rozlúčili. Koľko
takých predmetov padlo do zabudnutia! A koľko toho popadalo z našej viery.
Čo všetko sme zanedbali... Napríklad sv. omše, modlitby, dobré skutky na báze
nezištnosti a hlavne skutky pokánia. Boh stále aj dnes opakuje to isté: „Kajajte
sa a verte evanjeliu!“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára