Taktika

  

        Výraz „taktika“ sa používa najmä v športe a v problematike vojny. V podstate sa zaoberá tým, čo platí na súpera alebo protivníka. Tento pojem poznáme zo situácií, v ktorých chceme niečo presadiť, niečo dosiahnuť,
napr. víťazstvo.

        Na túto tému zaznelo veľa slov. Aj v prostredí farizejov a zákonníkov sa tento výraz objavil, hoci nevedno, či poznali termín „taktika“. Podstatné je, že teoreticky i prakticky plánovali určité veci voči Ježišovi. Malo to svoju logiku, pretože Ježiš bol pre nich nepriateľom č. 1. Poprední židia sa dokázali zomknúť v nenávisti
voči nemu. A aj keď mali medzi sebou rozpory, nenávisť voči Ježišovi ich zjednocovala. Neustále vymýšľali taktiku, podľa ktorej by Ježiša eliminovali. Aká to bola taktika?

1.) Ježiša neutralizovať

Išlo o to, aby jeho vplyv bol minimálny, resp. žiadny. Prostriedok, cez ktorý to chceli dosiahnuť, bolo ukrižovanie.

        Istý duchovný spisovateľ napísal, že Ježiš aj ako mučený a ukrižovaný riadil svet.

        V domácnosti je ťažko chorý človek. Je imobilný a odkázaný na pomoc svojho okolia. V podstate možno konštatovať, že on riadi všetko, lebo všetci v domácnosti sa mu snažia prispôsobiť. Chod domácnosti sa odvíja od situácie, v ktorej sa chorý nachádza.

        Pán Ježiš na kríži neprestal ani na chvíľu mať vplyv. Presvedčili sme sa o tom v podobe výroku stotníka, ktorý konštatoval: „Toto bol naozaj Boží Syn!“ Neexistuje taký prostriedok, ktorý by definitívne eliminoval Ježišov vplyv na človeka. To, že ma vplyv aj na nás, svedčí početné zhromaždenie veriacich na liturgických obradoch.

 

2.) Posmech

Z Ježiša si robili posmech. V prvom rade myslíme na vojakov, ktorí ho s posmechom obliekli do purpurového plášťa a bolestivým spôsobom mu nasadili na hlavu tŕňovú korunu. Židia si z Ježiša urobili posmech aj inak. Sv. písmo hovorí, že pri vstupe do Jeruzalema mu cestu vystlali ratolesťami a trstinami.
(Mk 11, 1 – 10) O niekoľko dní neskoršie ten istý evanjelista (Mk 15, 1 – 39) zaznačil, že ho trstinami bili po tvári. Sme svedkami krutého paradoxu. Na jednej strane židia chceli, aby zažil určité pohodlie, keď ho vítali na prahu Jeruzalema. To sa dá sčasti dosiahnuť aj trstinami položenými na ceste, po ktorej kráčal. No zároveň mu tými istými trstinami spôsobovali veľkú fyzickú bolesť, keď ho bili po tvári.

Podobne je to aj so slovom. Lebo slovo môže utešiť, povzbudiť, motivovať, ale aj raniť. Človek dokáže všetko zneužiť a obrátiť na posmech. Ježiš, naopak, všetko obracia na dobré. „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú ako sneh.“ (Iz) Ježiš znáša posmech a potupu, ale vnáša všade pokoj, radosť a nádej. Platí to aj o nás. Keď sa pokúšame znášať nejaké nutné zlo, vnášame do svojho prostredia niečo z Ježišovho tajomného vykupiteľského diela.

3.) Brutalita

Židia boli voči Ježišovi brutálni. Ako sa to prejavilo?

a)   Chceli ho zhodiť zo skaly.

b)   Chceli ho kameňovať.

c)   Volali: „Ukrižuj ho!“

Tieto javy a tendencie nám pripomínajú, že boli brutálni, krutí a primitívni. Takí sú aj diktátori všetkých čias. Židia boli krutí v primitivizme a primitívni v krutosti. Tak konali v prípade, keď niekto narušil ich zaužívané zvyklosti.

        Ježiš, naopak, bol milosrdný a láskavý, ale nekompromisný voči hriechu. Bol mierny v múdrosti a múdry v miernosti. Hriech je taktikou diabla. Láska je jedinou taktikou Boha. Láskou na kríži Ježiš vykúpil celý svet.