Svetlo

 

        Súčasťou liturgie pohrebných obradov je aj táto myšlienka: „Svetlo večné nech im svieti...“ Fascinujúci býva pohľad na naše cintoríny, najmä v čase Dušičiek, keď je vonku tma, svetlá, svetielka vyznievajú nádherným spôsobom. Celý cintorín žiari svetlom. Cirkev má rada symboliku. Konkrétne táto symbolika vyjadruje myšlienku, podľa ktorej prajeme zosnulým, aby im vo večnosti svietilo svetlo Božej prítomnosti. Aby tí, ktorí odchádzajú do večnosti, nezostali v definitívnej temnote, lebo temnotu si nikto nepraje.

        Počas veľkonočnej vigílie pri vstupe do kostola kňaz spieva: „Svetlo Kristovo!“ On sám je Svetlom, ktoré nezhasína. Ako nám môže pomôcť svetlo zmŕtvychvstalého Pána na ceste do Božieho kráľovstva?

1.)Niekedy sa pýtame ľudí, ktorí sa presťahovali, ako sa im býva na novom mieste.

Niektorí povedia: „Máme šťastie, bývame na slnečnej strane. Keď sa oprie slnko, je to veľmi príjemné.“

        Veriaci človek ocení, keď môže vyznať, že sa zdržiava na slnečnej strane Božej milosti. Taká situácia nastane vtedy, keď veriaci človek prijíma sviatosti Cirkvi. Prijímať sviatosti znamená vystaviť svoju dušu pôsobeniu Božiemu zdroju svetla, ktorý sa nikdy neminie, ba ani neumenší. Ak sme uverili v zmŕtvychvstalého Pána, našli sme potrebný zdroj svetla, ktorý vedie k spáse.

2.)V bežnej praxi života používame umelé svetlá.

Tieto svetlá môžu byť aj nepríjemné. Prečo? Lebo niektoré sliepňajú a niektoré oslepujú. V jednom či druhom prípade človek dobre nevidí a nedokáže sa 100%-tne zorientovať. Často hľadáme taký stred týchto svetiel, ktoré by mali z každého niečo. No pre život potrebujeme svetlo, ktoré je optimálne, na mieru.

        Človek, ktorý počúva Božie slovo s otvoreným srdcom, môže povedať, že také svetlo našiel. Žiada sa tu citovať žalmistu: „Tvoje slovo, Pane, je svetlom pre moje nohy.“ Náš duchovný zrak potrebuje liečivé, nie zraňujúce svetlo Božieho slova. Božie slovo takým liekom je.

3.)Zo života poznáme aj výraz: svetlá veľkomesta.

 Čo znamená?

a)   Niekoho láka predstava veľkomestského štýlu života.

b)   Niektoré veľkomestá nikdy nespia, pretože tam neustále koluje život.

Tie mestá neustále svietia. Tento štýl života môže byť unavujúci, dosť vyčerpáva a akoby niečo odoberal z duše človeka.

V chrámoch registrujeme tzv. „večné svetlo“. Ide o žiarovku, ktorá svieti pri bohostánku. Samotné svetlo nie je večné, len poukazuje na Krista, ktorý Večným Svetlom je. Blikajúce svetlo pri bohostánku je témou najmä pre tých, ktorí sa tu modlia a adorujú. Toto svetlo motivuje, upokojuje, kriesi, hojí a povoláva. Povoláva do služby oltára, k rehoľnému zasväteniu, k nasledovaniu Ježiša Krista, k svätosti života.

        Na začiatku slávenia veľkonočného tajomstva by malo byť svetlo Zmŕtvychvstalého motiváciou. Tak, ako preniklo apoštolov či emauzských učeníkov, má preniknúť aj naše duše. Nechceme žiť v temnote telesnej ani duchovnej. Svetlo Ježišovho víťazstva nech nikdy nezmizne zo zorného uhla nášho života.