V programe našich televízií sa
objavuje program súvisiaci s novým bývaním. Ide o ponuku bytov na
celom Slovensku, ktorá je limitovaná finančnými možnosťami záujemcu. Realitný
pracovník uvedie záujemcu do nových priestorov, prevedie ho interiérom,
spomenie cenu a všetky náklady spojené s bývaním. Nezabudne uviesť
výhody lokality, napr. blízkosť obchodného centra, prírodu, autobusovú či
vlakovú stanicu, atď. Nikdy som nepočul, že by realitný maklér spomenul, že sa
v blízkosti nehnuteľnosti nachádza aj kostol... Som si istý, že keby tak
urobil, bude mať v zamestnaní problémy. Prítomnosť kostola sa dá zistiť aj
inak, ale dnes sa kostol nepovažuje za prínos v oblasti bývania, skôr je
to naopak.
„46 rokov stavali tento chrám,“
pripomínajú židia Ježišovi dôležitý historický údaj. Židia boli na chrám
naviazaní. (Jn 2, 13 – 25) Nevedeli by si bez neho ani predstaviť život. Bola
to ich hrdosť a pýcha. Čo nám chrám pripomína?
1.)
Stavali ho 46 rokov
Dnes by sme povedali, že to boli dve
generácie. Išlo o náročnú a nákladnú záležitosť. Ani dnes to nie je
jednoduché. Jedna generácia dostane milosť kostol postaviť. Tie ďalšie generácie
už nemusia pociťovať k nemu citovú, ba ani fyzickú blízkosť. Kostol
prijímajú ako súčasť života a keby prišlo na pretras, že by oni mali
postaviť chrám, ktovie, či by boli ochotní obetovať sa.
Novým generáciám má kostol pripomenúť, že
majú duchovne rásť a obnovovať sa – a to nie hocijako, ale popri
chráme a atmosfére v ňom.
Existuje tu nebezpečenstvo odcudzenia sa. Je tam základ v zmysle:
urobiť niečo cudzím, t. j. nie svojim. A keď niečo svoje urobíme cudzím,
nechávame to napospas iným vplyvom. Ak nespojíme svoj život s milosťami kostola,
čo sa dnes deje aj u nás, tak riskujeme stratu viery a hlboký prepad
do plytkosti. Svoj život tak zverujeme svetu, a nie Bohu. Ak chceme patriť
Bohu, tak sa musíme do istej miery odcudzovať svetu, lebo ten nie je pre nás
istotou.
2.)
Z chrámu sa neodchádza
Ideálom pre nás je istá prorokyňa Anna,
Fanuelova dcéra. Sv. písmo ju krátko, ale krásne charakterizuje: „Z chrámu
neodchádzala, vo dne, v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.“ (Lk
2, 36 – 38) V niektorých rodinách a komunitách dodržiavajú múdre
pravidlo: od stola sa neodchádza, kým na to nedá pokyn autorita alebo je na to
iný, vážny dôvod.
Od Krista a jeho príbytku sa
neodchádza. Nikde inde nenájdeme taký výdatný zdroj duchovného pokrmu, ktorý
nám poslúži na spásu, ako práve v Božom slove.
Prorokyňa Anna dala mnohým ľuďom
inšpiráciu, pretože si zvolili častú prítomnosť v chráme ako princíp
života alebo aj ako každodennú prax.
Dnes viac ako inokedy nadobúda výrok z Listu
Rimanom zvláštny význam. Čítame tam: „A som si istý, že ani smrť, ani život,
ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani
výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie, nás nebude môcť odlúčiť od Božej
lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim 8, 35 – 39)
3.)
Chrám sa má zveľaďovať
Chrám sa má zveľaďovať materiálne i duchovne.
Svedčí o tom Ježišovo zvolanie v chráme: „Odneste to odtiaľto!
Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Do chrámu nepatria niektoré
skutočnosti, ktoré nosíme vo svojich srdciach. Do chrámu patrí radosť,
nadšenie, bolesť, smútok, sklamanie i určitá horkosť, nie však súhlas so
zlom. Zloba nemá v chráme, v ľudskom srdci miesta.
Rodičom poriadnu chvíľu trvá, kým naučia
svoje deti, že každá vec v dome má mať svoje miesto. Stojí to nemálo
úsilia, ale efekt stojí za to. Aj v chráme sa riadime liturgickými
predpismi, lebo tam má mať všetko svoje miesto.
Chrám dosahuje svoju dokonalosť vtedy,
keď ľudia, ktorí sú v ňom prítomní, majú v duši to, čo majú mať.
Božou eucharistickou prítomnosťou a ľudským potenciálom v dušiach sa
chrám duchovne zveľaďuje a udržiava. Dôstojnosť, úcta, koncentrácia a zbožnosť
– to sú prvky, ktoré Boh vždy víta a nepovie: „Odneste to odtiaľto!“
Keď Pán Ježiš vstúpil do chrámu, našiel
tam na svoju nevôľu predavačov rôzneho druhu. Boh je rád, keď nájde v chráme
tých, ktorí predávajú pred tvár jeho prítomnosti všetko, čo zažili a skúsili.
Aj vlastnú biedu a nedostatky. Ľudia to predávajú s tým, že on to
všetko očistí, obnoví, posvätí. Bohu všetko predávajme, či odovzdávajme s vierou.
Len tak sa to stane naším kapitálom do večného života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára