Z titulu svojho povolania často komunikujem, ktorí
kvôli vážnej chorobe nastúpili na tzv. „poslednú cestu“. Istý človek bilancoval
svoj život a povedal: „Zažil som veľa dobrého, stretol som veľa dobrých
ľudí, Boh sa odo mňa nikdy neodvrátil. Verím, že ani nebo nebude voči mne
skúpe.“ Ide o pekné vyjadrenie predstavy bežného človeka o Božom
kráľovstve. Nebo naozaj nie je skúpe na
dary a odmeny.
Vždy, keď pochovávame človeka, s ktorým sme zažili
veľa dobrého, máme v duši nádej, že nebo bude voči nemu štedré. Sv. písmo
nám toto pripomína:
„... akou mierou budete merať vy, takou sa
nameria aj vám.“
(Mt 7, 2) Božia štedrosť môže byť naozaj
veľkolepá. Pán Ježiš o nej hovorí obraznou rečou toto: „Dávajte
a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do
lona.“ (Lk 6, 38)
Ako si človek môže takúto štedrú
odmenu zaslúžiť?
1.)
Tým, že je svojím životom blízko pri Bohu.
Keď je
pri Bohu, je pri zdroji všetkých darov, ktoré sú potrebné pre spásu. Evanjelium
hovorí o postave rozsievača, ktorý vyšiel rozsievať zrno.
(Mk 4, 3 – 20) Niektoré zrná síce nenašli dobrú pôdu, ale niektoré sa ujali
a prijali bohatú úrodu.
Pri istých ľuďoch žasneme, koľko je v nich zasiateho
dobra. Povieme si, že ten človek musí byť blízko pri Bohu, keď rozsieval zrná
rôznych dobrodení.
Starozákonný izraelský vodca, Mojžiš, často s Bohom
komunikoval. Pri istej príležitosti mu Boh povedal: „Hľa, neďaleko mňa je
miesto, tam vystúp na skalu!“ (Ex 33, 21) Pri Bohu je miesto vždy. Dobré koná
ten, kto miesto pri Pánovi vyhľadáva, kto otvorí svoje srdce, kto spolupracuje s Bohom a pripraví
si dušu, aby nebeský Rozsievač mohol rozdávať svoje dary. Rozdáva ich tým, ktorí sú pohotoví
a pripravení. Rozsievač bude činný stále, lebo hľadá duše, ktoré jeho dary
príjmu a zúročia.
2.)
Božiu odmenu si zaslúži ten, kto si nenechá dary iba pre seba,
ale ich rozdáva.
Evanjelium
(Mk 6, 35 – 44) hovorí o tom, ako Ježiš na púšti zázračne rozmnožil
chlieb, a tak nasýtil niekoľkotisícový zástup. Predtým ako sa to stalo,
hovoril apoštolom: „Vy im dajte jesť!“ Pri samotnom úkone zázraku podával
chlieb apoštolom a oni ho rozdávali ľuďom. Na tejto praxi sa nič
nezmenilo. Stále je a bude v platnosti Božia vôľa, podľa ktorej treba
rozdávať z darov, ktoré sme dostali. Človek mimovoľne hľadá taký zdroj, od
ktorého niečo očakáva, napríklad dobré slovo: slovo uznania a povzbudenia;
slovo úcty a poďakovania, slovo povznesenia a súcitu; slovo
odpustenia a slovo, ktoré je viditeľné a žité v praxi.
Ide o úkon, ktorým dávame najavo, že dotyčný človek,
s ktorým komunikujeme, nám nie je ľahostajný, ale že naše srdce je preňho
otvorené.
V časoch mojej kňazskej formácie nás učili predstavení
zásadu trojnásobného „R“: radosť rozdávaním rastie.
3.)
Nebo nebude skúpe voči tomu, kto sa rozdáva (Mk 10, 45)
V evanjeliu
čítame: „...Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať,
ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“
Žijeme v dobe rekordov. Tie sa počítajú
a zbierajú v rôznych oblastiach života. Keď niekto prekoná rekord,
hovoríme, že posunul hranicu. Sú ľudia, ktorí posúvajú pomyselnú hranicu
ľudskosti. Dokazujú to svojou nezištnou službou, obetavosťou a aktívnym
životom. Azda najviac sa hranica ľudskosti posúva vtedy, keď človek trpí
a svoje utrpenie spája s Ježišovým. Veľká sila a charizma
vychádza z človeka, ktorý statočne znáša utrpenie.
Pred niekoľkými dňami sme sa v kostole modlili
s deťmi z našej materskej školy pobožnosť krížovej cesty. Mnohí
vieme, že jedno zastavenie má titul: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku.
K tomu bol tento komentár: „Veronika bola silná žena, lebo sa nebála
vojakov a dostala sa až k Ježišovi, pričom mu utrela jeho zakrvavenú
tvár.“
Naša
Veronika bola silná žena. Nezľakla sa životnej obety. Cez utrpenie sa dostala
až k Bohu. Nikdy nie je človek tak blízko Krista, ako keď trpí s ním.
Jej dušu odovzdávame do Pánovho náručia. Veríme, že hranicu svojho života
posunula na maximálnu mieru, preto Pán života a smrti má pre nás
z tejto hranice odkaz: „ Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste
preťažení, a ja vás posilním...a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (Mt
11, 28 – 29)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára