Odviesť Ježiša

 

          Tí, ktorí pravidelne sledujú filmy s kriminálnou témou, poznajú dôverne výraz: „odveďte ma!“ Týka sa to zločinca, ktorý bol práve usvedčený a hrozí mu väzenie. V inom prípade sa používa tento výraz v zmysle evakuácie: „Odveďte ma!“ Myslí sa na bezpečné miesto.

          V evanjeliu sa nachádza niekoľko miest, kde sa hovorí o tom, že Ježišovi blízki chceli odviesť svojho Učiteľa do bezpečia. Akoby ho chceli varovať, odviesť a niekde ukryť. Povedzme si o tom viac.

1.)            Mária s Jozefom odviedli Dieťa Ježiša pred nebezpečenstvom, ktoré sa volalo Herodes. (Mt 2, 13 – 14)

Mária s Jozefom chceli odviesť Božie Dieťa mimo dosahu zloby. Zloba má veľký dosah. Tento fakt by sme nemali podceňovať. Nikdy si nemôžeme byť istí, že rôzni Herodesovia nepoložia na nás ruku. Je jedná cesta. Spočíva v odovzdaní sa do rúk milosti, ktorá má dlhší dosah ako zloba.

Dosah milosti má svoj vrchol vtedy, keď vypovieme vojnu hriechu a začneme pravidelne sviatostne žiť. Vtedy zloba narazí na radikálny odpor. Nebojme sa dať bokom ľudí a aj veci, ktoré nás postupne posúvajú zo zorného uhla zloby.

2.)         Ježiša chceli odviesť jeho blízki, lebo sa obávali, že od vyčerpania skolabuje.

Hovorili otvorene: „Pomiatol sa.“ Pán Ježiš mal nahustený program, povedané súčasnou terminológiou. Vedel, prečo je to tak. Sám hovorí: „Deti, už len krátko budem s vami.“ (Jn 13, 33) Chcel sa úplne rozdať, a preto pracoval na doraz. V prvom bode zamyslenia sme hovorili o tom, že sa nemáme ukazovať zlobe na dosah. Teraz hovoríme, že je nebezpečné ísť na doraz, hazardujúc so svojím zdravím a životom. Súčasný životný štýl je štýlom v zmysle: na doraz. Doraziť človeka, vyžmýkať z neho všetko, a potom odhodiť ako nepotrebný odpad. Ježiš na takých nezabúda a pripomína: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení.“ (Mt 11, 28)

3.)      Ježiša chcel odviesť Peter

Chcel ho odviesť od jeho poslania: „Pane! Toto sa ti nesmie stať!“
(Mt 16, 22) Ježiš totiž začal otvorene hovoriť o svojom spásonosnom utrpení. A to sa nikomu z jeho nasledovníkov nepáčilo. Keby sme boli tam, medzi nimi, nepáčilo by sa to ani nám. Pýtali by sme sa: „Pane, niet inej cesty? Nedalo by sa to inak? Nedá sa to obísť?“ Nekritizujme Petra príliš, že takto zmýšľa. Robíme to aj my. Často sme konfrontovaní s utrpením. Okolo nás je veľa ľudí, ktorí sú v biede: duchovnej, duševnej i telesnej. Potom využívame modlitbu, aby sme Boha odviedli od úmyslu dosiahnuť cieľ cestou utrpenia určitého človeka. Boh nás niekedy vypočuje, ale niekedy nie. Posiela nám odkaz prostredníctvom sv. Tomáša Akvinského. Ten píše: „Lepšie je krívať po ceste, ako kráčať veľkými krokmi mimo cesty. Lebo ten, kto kríva po ceste, aj keď slabo napreduje, blíži sa k cieľu. Kto však kráča mimo cesty, čím rýchlejšie beží, tým viac sa vzďaľuje od cieľa.“ (LH III, s. 298)

 

          Odviesť Boha od jeho zámeru znamená zriekať sa správnej cesty. On jediný ju pozná, my často nie a ak, tak iba čiastočne.