V komunikácii medzi ľuďmi sa občas objavuje výraz
angažovanosť, angažovaný. Hoci dejiny ukazujú, že bol poplatný a zneužitý
rôznymi diktátorskými režimami, predsa len ukazuje na určitú veľkosť človeka.
V slovníku sa dočítame, že ide o človeka, ktorý sa „horlivejšie“
venuje určitej činnosti. Horlivosť považujeme, my, kresťania, za úctyhodnú
čnosť. Svedectvo o tom vydal sám sv. Pavol, ktorý píše: „...v horlivosti
neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi.“ (Rim 12, 11) Sú ľudia, ktorí
sa v duchu slov Apoštola národov angažujú v rodine, v Cirkvi
i v spoločnosti.
Ich horlivosť sa plodne prejavuje plynule v každej
z týchto oblastí a presahuje z jednej do druhej. Ako sa to
prejavuje?
1.)
Rodina
Rodina je pre mnohých
všetkým. Takíto ľudia vynikajú čnosťou poriadkumilovnosti. Tá znamená, že majú
radi poriadok, a to v sebe i okolo seba. Ide o poriadok,
ktorý sa nevzťahuje iba na veci hmotné. Ide o poriadok, ktorý nazývame Boží
poriadok alebo poriadok evanjelia. Známy je výraz z latinčiny: „Sekva
ordinem et ordo servabitté.“ (Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba.)
Ide o silné svedectvo u človeka, ktorý tento Boží poriadok vtlačil
svojim blízkym, ale ho aj sám zodpovedne žil. Boží poriadok v duši je nad
všetky ostatné poriadky a disciplíny, ktoré sa nám núkajú. Ak ho
zachováme, aj on nás povedie neomylne do Božieho kráľovstva.
2.)
Cirkev (Žiť pre Cirkev)
Sú ľudia, ktorí si nič
nenechávajú na spôsob nejakej poistky. Všetky dary a talenty venujú
Cirkvi, a to bez ohľadu na to, či je doba priaznivo naklonená tejto
iniciatíve alebo nie. Takýmto zmýšľaním si pripravujú večnosť a zároveň sú
veľkým povzbudením pre ľudí dobrej vôle. Ísť s Božíme talentami do sveta
a vyznať, že pochádzajú z pokladnice Cirkvi, predpokladá veľkú
odvahu. Život týchto ľudí by bol bez Cirkvi prázdny a chudobný. Vzťah
k Cirkvi sa nedá nanútiť, musí pochádza zvnútra a musí prejsť
rozmanitými skúškami, ktoré môžu človeka zoceliť. Patrónom týchto ľudí sa stal
sv. Pavol, ktorý píše: „Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za
stratu. A vôbec, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista
Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som
získal Krista...“ (Flp 3, 7 – 8)
3.)
Spoločnosť
Angažovanému
a horlivému kresťanovi nie je jedno, v akej spoločnosti žije. Často
býva iniciátorom aktivít, ktoré slúžia na zveľadenie a prehĺbenie života.
Veľa energie venujú tomu, aby takto požehnane pôsobili na svoje okolie.
V latinčine existuje pre nich označenie: spiritus movens“. Teda človek,
ktorý má vodcovského ducha, ktorý je podnecovateľom a inšpirátorom pre
každé užitočné dielo. Taký človek chce, akoby „prekvasiť cesto“ spoločenského
života, a to Kristovým Duchom. Drží sa slov sv. Pavla: „Neviete, že trocha
kvasu prekvasí celé cesto?“ Vyčistime starý kvas, aby ste poli novým cestom.“
(1Kor 5, 6 -7)- Byť v blízkosti človeka, ktorý sa usiloval byť novým
cestom, je výsadou a Božím požehnaním. Taký človek – spirirtus movens,
pracuje najprv na sebe, aby bol novým Kristovým cestom. Sviatosti
a modlitba sú samozrejmosťou, ktorá prináša radosť a pokoj
v duši.
Po horlivých ľuďoch
zostáva ich dielo všade: v kostole, v jeho okolí, vo vzťahoch,
v ľuďoch, ktorí boli blízko nich. Žiaľ, zostáva aj prázdne miesto
v kostole. ale zostáva spomienka naplnená vďačnosťou Pánu Bohu. Stavitelia
tohto chrámu sa odtiaľto vytrácajú. Dúfame, že sa zhromažďujú vo večnosti, lebo
Boh pre nich pripravil chrám trvalý a naplnený večnou radosťou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára