Skryté skutočnosti

 

 

        Vždy, keď sa objaví na verejnosti talent, je jedno, v akej oblasti, povedia mu: „Zostaň pri zemi!“ Odporúča sa mu pokora, aby nespyšnel, aby nepremrhal talent. Často sa to stáva. Niektoré talenty nedorastú do patričnej veľkosti, lebo ich ovplyvní pýcha a nezdravé sebavedomie. Veľkým sa stáva ten, kto zostane „pri zemi“ a v pokore pracuje na svojom talente.

        Evanjelium hovorí o horčičnom semienku. Má potenciál veľkého rastu. (Mk 4, 26 – 34)  Vyrastie z neho veľký strom. Ale o tomto prípade nestačí zostať „pri zemi“. To je málo. Semeno musí ísť do zeme. Musí sa stratiť z dohľadu zmyslov človeka. Treba toto riziko podstúpiť? Áno, lebo tak je to aj pri iných skutočnostiach. Napr. obrátenie človeka. Moment vnútorného obrátenia je pre iných tajomstvom. Moment, pri ktorom sa premieňa chlieb a víno pri sv. omši na Ježišovo Telo a Krv. Aj iné dôležité skutočnosti bývajú pre zmysly človeka nepostrehnuteľné. O čo ide?

1.) Skrytý Boh

Sú situácie, kedy by sme privítali „hmotnú“ prítomnosť Boha v živote. Máme pocit, že sa často zdržiava mimo zorného uhla nášho života. Mnohí mylne konštatujú: „Nie je tu!“

        Evanjelium spomína prítomnosť žien pri Ježišovom hrobe. Hrob je prázdny a z jeho útrob vychádzajú slová anjela: „Niet ho tu!“ (Lk 24, 6) Mnohí v histórii ľudstva i Cirkvi si akoby osvojili takúto mentalitu. Opakujú: „Nieto ho tu!“ Hoci kontext je odlišný.

        Nám sa žiada výraznejšia postava Boha. Chceme, aby viac vyhovoval mentalite sveta a bol viditeľnejší, akčnejší a počuteľnejší. On sa však mentalite modernej doby nepoddáva. Presvedčil sa o tom už prorok Eliáš. Bol upovedomený, že niekde blízko neho prechádza Boh. Eliáš bol najprv konfrontovaný so silným vetrom, potom zažil zemetrasenie a napokon prešiel skúškou ohňom. Boha však v týchto úkazoch nenašiel. Objavil ho až v jemnom a lahodnom vánku. Stíšenie života je poznaním Boha na stretnutie.
(1Kr 19, 11 – 13)

2.) Skryté dobro

Všetci túžime po dobre, a to vo veľkých dávkach. Niet v malom, iba veľké veci. A sme sklamaní, lebo nič podobné nenachádzame, iba stopové prvky dobra. Mali by sme dôvod rezignovať, keby nebolo Božieho slova. Evanjelium nás upozorňuje na to, aby sme nepodceňovali ani miniatúry dobra.

        Po zázračnom rozmnožení chleba a po nasýtení zástupu, Ježiš hovorí: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ (Jn 6, 12) Keby nebolo Ježiša, odrobiny by nikto neriešil. Pozbierať odrobiny predpokladá lepšie sa pozrieť. Rodič nie raz vyčíta zbrklosť pri úlohách a pritom hovorí: „Lepšie sa pozri, zadanie si viackrát prečítaj, a potom rátaj!“

Treba mať schopnosť lepšie vidieť, aby nám neunikli ani malé dávky dobra, ktorými môže byť posiate okolie nášho života.

        Sv. Otec František: „...je potrebné venovať pozornosť mnohým dobrám, ktoré sú vo svete prítomné, aby sme neupadli do pokušenia myslieť si, že nás premohlo zlo a násilie.“ (Bula o vyhlásení riadneho jubilea v r. 2025, bod 7)

3.) Skryté dôležité okolnosti času

Boh pred nami tají čas a okolnosti našej smrti. Ale ani v otázke času konca sveta nebýva zhovorčivejší. Ježiš to pred nami utajil, lebo chce, aby sme venovali zvýšenú pozornosť inej hodine. Hodine nášho pokánia a obrátenia.

        Všetci, ktorí sme dospelí, sme sa už v detstve učili spoznávať hodiny. Učili nás to doma i v škole. Nie raz sme počuli: „Keď sa obidve ručičky stretnú a spoja sa, môže byť toľko hodín (napr. 12 hodín) Keď nastane taká hodina, že sa naše obe ruky spoja, je to hodina skrúšenosti a pokánia. Niet dôležitejšej hodiny ako je táto dôležitá pre našu spásu. Dôležitá je preto, lebo nás niečo vnútorne pohlo k modlitbe a k návratu k Bohu. Spojené ruky k modlitbe znamenajú naše spoločenstvo s Bohom.

 

        Všetci veríme, že existujú javy, ktoré sa voľným okom nedajú pozorovať. Nie sme tým ochudobnení, lebo veríme v tajomstvo. Boh koná aj mimo našich zmyslov. Chce mať z nás velikánov. Chce zasiať svoje milosti hlboko do duše. Nemusíme sa báť, lebo iba on môže zasiať a iba on dáva milosti rastu.