Pán je tu!

 

          Pri vykonávaní určitých povolaní sú potrebné modelové situácie. V rámci prípravy sa konajú prípravy „na sucho“. Preto stále trénujú vojaci, hasiči, záchranári, ale aj predstavitelia iných profesií.

          Apoštoli sa podľa slov evanjelia dostali do ťažkej situácie. Takú si ani nestihli namodelovať, lebo si ani nepripúšťali, žeby k takej došlo. Počas plavby sa na mori strhla búrka. (Mk 4, 35 – 41) Naplnila ich hrôza, panika a strach. Jediné, čo im napadlo, bolo zobudiť spiaceho Ježiša a zvolať: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ Z Ježišovej odpovede vyplýva, že tak konať nemali. „Čo sa bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Podľa Ježišových merítok mali reagovať: „Nebojme sa, veď Učiteľ je s nami!“ Uveďme niektoré prípady zo života, ktoré nás majú „namodelovať“ a nastaviť mentalitu tak, aby sme Bohu viac dôverovali.

1.)Niekedy stojíme pri smrteľnej posteli určitého človeka. Je tam prítomná celá rodina zomierajúceho. Niekto mu pošepne do ucha: „Sú tu všetci.“ Zomierajúci sa upokojí a dostane sa mu úľavy duchovnej a možno aj telesnej. Táto istota má veľký význam v situácii, keď sa niekto lúči s týmto svetom.

Je užitočné, keď sa niekto lúči s týmto svetom tak, že síce fyzicky nezomiera, ale už nechce žiť pod jeho absolútnou diktatúrou. Viac túži po tom, aby ho v živote viedla milosť evanjelia. A ako blahodarne naňho vtedy pôsobí fakt, podľa ktorého je pri ňom Boh a určite aj ľudia, ktorí ho na tejto ceste podporujú. Dobre mu padne, keď vie, že nie je v tomto zápase osamotený. Takého človeka treba podporiť slovami? „Je tu Učiteľ, ale aj ostatní, ktorí sa modlia a povzbudzujú ťa.“

2.)   Predstavme si inú situáciu. Malé deti chystajú pre rodičov nejakú besiedku, pásmo, ktoré s učiteľmi nacvičili. Jedno z detí je smutné, lebo nemá istotu, či rodičia prídu. Zrazu ktosi pribehne a pošepká mu: „Prišli, sú tu. Tešia sa na teba.“ Dieťa dostane odvahu a môže podať svoj vrcholný výkon. Prítomnosť rodičov sa nedá ničím nahradiť.

V živote absolvujeme rôzny „vystúpenia“ A nielen také detské,

na javisku. Často ide o životné zápasy vo viere, či iných životných skúškach. Sv. Pavol to vyjadril slovami: „Zdá sa mi, že nám, apoštolom, Boh pridelil posledné miesto ako odsúdeným na smrť, lebo sme sa stali divadlom pre svet, anjelov i ľudí. /1Kor 4, 9) No inšpirovaný autor nás uisťuje, že sa môžeme spoľahnúť na Božiu povzbudzujúcu a pomáhajúcu prítomnosť. Píše: „S Bohom budeme udatní. On našich nepriateľov rozšliape.“ (Ž 108, 14) Sme si vedomí Ježišovej prítomnosti, naše sily akoby sa zdvojnásobili a vždy znova a znova prijímame kríže životných zápasov, lebo nič tak nepovzbudí „ako viera“, ktorá sa opiera o živého Krista.“ Dnes viac ako inokedy chcem prežívať spoločenstvo so živým Pánom, ktorý nespí, ale bdie nad našimi životmi, keď navôkol zúria búrky.

3.)                             (Lk 2, 48) „Nebojte sa, Pán je tu, v chráme.“
Túto vetu by sme chceli povedať Panne Márii a sv. Jozefovi, keď s úzkosťou hľadali Ježiša v Jeruzaleme a v okolí. Evanjelium zdôrazňuje Máriine slová: „...s bolesťou sme ťa hľadali.“ Mnohí ľudia hľadajú bolestivo Boha. V chráme ho nehľadajú, ale všade inde. Chrám pre nich nie je miestom prítomnosti Boha a ani miestom na vytvorenie spoločenstva s ním. Mnohí ale po bolestivom dlhotrvajúcom hľadaní opäť nájdu Božie a svoje miesto v kostole. V kostole slávnosť nechápeme ako miesto komunikácie s Bohom. Vidno to pri vysluhovaní sviatosti krstu, sviatosti birmovania či sviatosti manželstva. O prvom sv. prijímaní nehovoriac! Slávnosť áno, so všetkou honosnosťou na najvyššej úrovni, ale to je všetko. Kostol je dnes pre mnohých akýmsi divadlom alebo obradnou sieňou, kde je pastva pre oči a fotoaparáty. Nie domom modlitby a príbytkom Boha. Za takýchto podmienok sa stáva hľadanie Boha ešte bolestivejším a frustrujúcejším.

 

Všetci túžime po istotách. Nielen materiálnych. Čím je človek starší a skúsenejší, zisťuje, že svet takýmito prostriedkami neoplýva. Mať vieru v Boha znamená mať istotu dieťaťa, ktoré je najistejšie, keď je v matkinom náručí. V takejto atmosfére si nepotrebujeme modelovať rôzne životné situácie. Ak máme v sebe princípy evanjelia, naše konanie nemôže byť iné ako Božie.