Srdce

                 Motív srdca nás sprevádza po celý život. Už prvoprijímajúce detí učíme, že Pán Ježiš sa teší na to, že môže vstúpiť do ich srdca. Tomu zodpovedá aj napr. výzdoba v kostole, ktorá je v tom čase primerane vyzdobená rôznymi variantami srdiečok. Textové správy, ktoré si posielajú spriaznené duše, obsahujú srdiečko, ktoré svedčí o oddanosti vo vzťahoch. 

    Ježišovo Božské Srdce. Pripisujeme mu rôzne atribúty, ktoré ho bližšie charakterizujú. Napr.

    1.,Ono je otvorené. Vždy nás poteší, keď nájdeme na poslednú chvíľu otvorený obchod. Poteší nás, keď nájdeme doma otvorenú nádobu s nejakou poživatinou, potravinou. V jednom i druhom prípade vieme, že nebudeme hladovať. Keď si uvedomíme, Ježišovo Srdce je otvorené, môžeme si byť istí, že nezahynieme duchovným hladom a nebudeme živoriť. Práve naopak, prestrie sa pred nami stôl hojnosti, ktorý sa nikdy nevyčerpe.

    2.,Ono je prebodnuté. Otvorené je preto, lebo je prebodnuté. Vojak vzal kopiju a prebodol Ježišov bok/Jn 19,34/. Ježišovo Srdce sa otvorilo a ukázala sa vrcholná dobrota Boha, ktorý naznačil, ako nás miluje. Aj naše srdce býva prebodnuté. A to následkom kríža, zloby, utrpenia, neprajnosti...Potom sa ukáže, čo skrýva. Či na zlobu chce odpovedať tou istou mincou, či chce vrátiť požičané alebo na neprajnosť odpovie odpúšťajúcou láskou. Bez prebodnutia kopijou utrpenia, by sme možno ani nevedeli, čo máme vo svojich srdciach.

    3.,Ono je preplnené. Dobrotou. Aký paradox! Niečo, čo je otvorené a prepichnuté, neudrží dlhodobo svoj obsah. Ježišovo Srdce je výnimkou. Ono ani po tortúre prebodnutia nestráca. Stále zostáva plné ba preplnené na dary, ktoré sú určené človeku. Je plné dobroty a láskavosti. Obsah sa nestráca. To naše srdce strácať môže, keď je poranené hriechom. Ježiš má vždy dostatok. Jeho milosti sa nestrácajú, nedegradujú a odolávajú akýmkoľvek pozemským vplyvom. Nie nadarmo on sám hovorí:"Zostaňte v mojej láske!"/Jn 15,9/.