Väčšina ľudí je citlivých na problematiku cestovania. Myslíme tým určitú vzdialenosť, ktorú musí niekto absolvovať, aby navštívil iného. Je dobrým zvykom zaželať niekomu šťastnú cestu. Je pekné spýtať sa návštevy, ktorá práve prišla a merala dlhšiu cestu: aká bola cesta? Nemusí ísť o frázu, ale o skutočný záujem o pohodlie cestujúceho. Táto myšlienka sa prejavuje aj inak. Napr. tak, že niekomu povieme pred cestou: tu máš, vezmi si na cestu. A podáme mu niečo na jedenie, finančný príspevok alebo aj niečo na čítanie, ak bude cesta dlhšia.
Apoštoli absolvovali s Ježišom veľa ciest. Strávili spolu veľa času. Cestovanie vtedy nebolo také rýchle ako je dnes. A bolo určite duchovne plodnejšie. Čo sa udialo cestou?
1.,Ježišovi učeníci cestou trhali klasy /Mk 2,23/. Klasy sú už pripravené na žatvu. Apoštoli akoby požehnávali a odobrovali dielo rúk človeka. Život nám niekedy poskytuje hotové veci, ktoré nám pripravili iní ľudia. Máme pocit,že stačí len natiahnuť ruku a konzumovať hotový produkt. Tieto skutočnosti si treba všímať a prejavovať primeranú vďačnosť. Deti treba už od mala učiť tejto forme všímavosti a vďačnosti. Ak nie skôr, tak aspoň v neskoršom štádiu života sa treba zamerať na revíziu života a vrámci nej poďakovať Pánovi za tzv. hotové veci, ktoré nám poskytol skrze službu nášho okolia.
Vždy, keď "trháme klasy" ľudského diela a používame ich, robíme dobrú reklamu tým, ktorí na diele pracovali. Koľkých autorov diel to poteší, keď si túto našu činnosť všimnú. Vtedy netrvajú ani tak na ústnom či písomnom poďakovaní, stačí, keď vidia, že ich dielo je v obehu a ujíma sa. Prežívajú vnútornú radosť, že ich dielo sa vydarilo a slúži iným.
2.,Ježišovi učeníci sa cestou handrkovali, kto z nich je väčší /Mk 9,34/. Povedali by sme, že viedli prázdne a zbytočné reči. Koľko je takých pri rôznych debatách a rozhovoroch?! Po ich absolvovaní máme pocit prázdnoty. Rozhovor , či stretnutie nám nič nedalo t.j. neobohatilo nás. "Vyhýbaj sa bezbožným prázdnym rečiam..." / 1 Tim 6,20/, prihovára sa nám apoštol. Aké je to aktuálne práve v tejto dobe!
Na druhej strane sa debatou rozvášnení apoštoli dozvedeli, že skutočne veľký je ten, ktorý slúži. Ježiš využil ich tzv. prázdnu debatu, aby poukázal na správnu hierarchiu hodnôt. To dokáže iba Boh. Debaty o veľkosti človeka nemajú význam, pokiaľ sa nedávajú do súvisu so službou, ktorá sa v Ježišovom ponímaní chápe ako podmienka do Božieho kráľovstva.
Udalosť evanjelia poukazuje na to, že myšlienka velikášstva je živá v každom veku. Aj životom a galilejskými vetrami ošľahaní apoštoli jej museli podľahnúť. Vždy sme v pokušení myslieť si o sebe viac ako sme. Naučme sa myslieť o Bohu, že je viac ako si dokážeme pomyslieť. Predstava o veľkosťi Boha nás povedie k pokore a k uvedomeniu si toho, že bez Boha sme nič.
3.,Ježiš im/učeníkom/ cestou vysvetľoval Písma /Lk 24,32/. Dovolil im aby sa pýtali, aby vyjadrili svoje znepokojenie nad situáciou, aby načrtli svoje úvahy o rezignácii vo viere. Potom nastala druhá fáza komunikácie-slova sa ujal Pán a oni počúvali. Dával im do súvisu rôzne okolnosti, ktoré súviseli s jeho mesiášskym poslaním.
Kto z nás nebol v pokušení "uhovoriť" Ježiša? Umoriť ho záplavou slov, ktoré nám zišli na um. Nie je to ideálne, lebo Ježiša treba hlavne počúvať. Nemáme ho poučovať a informovať o nejakých skutočnostiach akoby bol mimo reality. My zostávame mimo reality, ak nepočúvame to, čo Boh hovorí. Rovnako nedokážeme si vždy pospájať svoje životné situácie s Božou vôľou. Musí to urobiť Boh. My si často veci pospájame tak, že z týchto úvah vzíde nezmysel, domýšľavosť. Často myslíme tak, že nehľadáme podstatu, ale radi pridáme-do...Domyslíme si veci a to podľa miery našej fantázie a subjektívneho videnia skutočnosti. A vôbec, sme takí naroční na seba, že sme zvedaví čo nám Boh povie pri homílii v kostole? Rozmýšľa ešte vôbec niekto takýmto spôsobom?
Kráčať s Ježišom znamená ísť cestou-necestou. O niečom máme istotu, že je to naša cesta, ale veľa ostáva tajomného...Každá cesta je správna, pokiaľ je Ježiš našim sprievodcom. Každá taká cesta je užitočná pre našu spásu. Zoberme si niečo na takúto cestu-ochotu s ním pravidelne komunikovať. Útrapy týchto ciest budú raz mať ten najsladší dozvuk.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára