Čo o ňom povieš?

Z času na čas na niekoho spomíname. A to na úrovni najvyššej- vrámci národa,štátu,ale nesmieme zabudnúť na spomienky vrámci rodiny,alebo užšieho spoločenstva. Veľkou výhodou je,ak môžeme k spomínaniu prizvať niekoho,kto bol súputnikom človeka,na ktorého spomíname. Poznal ho zblízka,rozprával sa s ním,pracovali spolu na nejakom diele. Vtedy je to spomínanie autentickejšie,vernejšie,dôstojnejšie. Neraz sa stane,že nášmu pamätníkovi položíme otázku:"Ty si ho poznal. Povedz,aký bol?" Ak by sme chceli v nejakom spolčenstve hovoriť o Ježišovi,najradšej by sme si pozvali Jána Krstiteľa. Najmä teraz,v Advente,keď o ňom veľa čítame pri sv.omši. Položili by sme mu otázku:"Ty si poznal Ježiša. Povedz,aký bol?" Ján by nás určite odkázal na evanjelium a zvlášť na niektoré pasáže z Jánovho evanjelia. Ktoré sú to? 1,Medzi vami stojí ten,ktorého vy nepoznáte"/Jn 1,26/. Ján naznačuje,že Ježiš bol svojimi neprijatý. Medzi sebou mali Mesiáša,ktorého očakávali celé generácie,a keď ten prišiel,neprijali ho. V niektorých časopisoch sa objavuje rubrika s názvom:Žije medzi nami...Čoho sa týka? Napríklad toho,že,ak objavia členovia redakčnej rady medzi obyvateľmi mesta človeka,ktorý bol kedysi známy v spoločnosti,hneď to dajú na známosť,aby ten nezostal zabudnutý. Koľko osobností žije medzi ľuďmi bez toho,že by ich niekto poznal? Možno je ich veľa a ani nestoja o popularitu. No je dobré,ak sa charakter týchto ľudí zviditeľní a pritom sa poukáže na vzor spravodlivého života. Blížia sa Vianoce. V jasliach objavíme malé dieťa. Čo nám to hovorí? Napríklad to,že Ježiš je stále medzi nami. On žije medzi nami. Nie nadarmo sa necháva vianočná liturgia počuť,keď hovorí,že on je Emanuel-Boh s nami. Napriek všetkým zlobám,kauzám,nekalým činom je Boh medzi nami. V živote vyhráva ten,kto Učiteľa z Nazareta vo svojom živote zviditeľní a nasleduje ho. 2,Ján Krstiteľ by nám povedal:"..on musí rásť a mňa musí ubúdať"/Jn 3,30/. Chce tým povedať,že ten,kto uveril v Krista,zanecháva hriešne návyky a štýly života,lebo sa v ňom viac a viac zviditeľňuje Kristus. Istý človek rozprával o tom,ako ťažko lúčil so staromládeneckým štýlom života. Oženil sa,mal deti,ale stále ho lákalo a ťahalo preč z domu medzi starých kamarátov. Raz mu otec dohovoril:"Máš rodinu. Mal by si už inak zmýšľať!" Reč bola o zodpovednosti,lebo najmä tá uňho absentovala. Povedal,že odvtedy sa stal iným človekom. Dozrel pre úlohu manžela a otca. Uverili sme v Krista. Máme sa učiť zmýšľať podľa neho. Nech v nás ubudne zo starého človeka a nech je v nás viditeľný Kristus. Nadobúdajme viac a viac Ježišových parametrov a umenšujme a odstraňujme všetko,čo súvisí s biedou hriechu. 3,Ján Krstiteľ by sa dal počuť:"Ja vás krstím vodou. Prichádza však mocnejší ako ja"/Jn 3,16/. Bola to Jánova reakcia na fakt,že ľudia ho zbožňovali,t.j.zbožstvovali,čo on radikálne odmietol. Naznačil,že on sa prichádzajúcemu Baránkovi nemôže rovnať. Kedysi som bol na návšteve v dome dôchodcov. Mal som tam známeho. Prišiel som ho navštíviť. Personál mi ukázal na nevládneho človeka,ležiaceho na lôžku. Ani nebol taký starý,ako vyzeral. Zničil ho alkohol. Povedali mi:"Aký to bol kedysi mocný pán!" Mocný,v tom zmysle,že mal v spoločnosti vysoké postavenie. A čo z neho zostalo? Troska. Krstiteľ verejne prehlásil,že Ježiš ja najmocnejší,že je Božím Synom. Keď neskoršie visel na kríži,mnohí si možno povedali:"Aha,čo z neho zostalo!" Bolo im ťažko uveriť,že tento umučený učiteľ je najmocnejší. Sám o sebe prehlasoval:"Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi"/Mt 28,18/. Vždy,keď cítime slabosť hriechu alebo nemohúcnosť,povedzme si,že sme uverili v Toho,ktorý porazil diabla a hriech. Kto by to z mocných tohto sveta dokázal? A pritom máme tendenciu viac sa spoliehať na nich,ako na Víťaza nad smrťou. Prichádzajú Vianoce,sviatky narodenia Mesiáša. Prichádza mocnejší ako sú naše strachy, obavy a neistoty. Je čas obnoviť sa vo viere v Spasiteľa. Je čas spomenúť slová sv. Pavla,ktorý napísal:"Však viete,aký je čas,že už nadišla hodina,aby ste sa prebudili zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie,ako vtedy,keď sme uverili"/Rim 13,11/.

Prijať,či neprijať?

Človek musí niekedy zápasiť celé roky,aby prijal nejakú skutočnosť. Tá sa môže týkať jeho samého,prípadne života blízkeho človeka. Nie je to ľahké,najmä vtedy,ak má na vec iný názor,ako sa deje v skutočnosti. Hlavné biblické postavy Adventu sú konfrontované s touto skutočnosťou rovnako,bez výnimky. 1,Zachariáš/Lk 1,5-25/. Musí prijať fakt,podľa ktorého sa stane otcom Predchodcu Pána Ježiša. Aké má Predchodca zaradenie? Nie ja ani "čistým" prorokom. Tí boli pred ním. Nie je ani nasledovníkom.,lebo tí sa začali ukazovať až počas Ježišovho verejného účinkovania a dnes je ich mnoho. Predchodca je jedinečný,neopakovateľný. Zachariáš to musí prijať. Aj my prijmime fakt,že Ján môže byť našim patrónom a že ho môžeme prosiť,aby predchádzal naše počínania a plány. V istom slova zmysle je tento Pánov Predchodca aj našim predchodcom a tak sa stáva súčasťou nášho duchovného života.2, Jozef/Mt 1,18-24/.  Vo sne sa dozvedá,aby sa nebál a "prijal Máriu svoju manželku,lebo to,čo sa v nej počalo,je z Ducha Svätého". Takto sa vlastne dozvedáme,prečo máme prijímať blížneho. Preto,lebo to,čo sa v ňom "počalo",zrodilo/myšlienka,popud,/môže byť z Pánovej milosti...Môže mať na sebe visačku Božieho pôvodu. A čo keď sa zrodí v blížnom dobré rozhodnutie,práve našim pričinením? Možno zárodok,ale predsa...A tak Jozef sa môže stať "otcom" našich plánov,lebo môže za nás prosiť,aby sme prijali to,čo sa na prvý pohľad javí ako neprijateľné. 3,Mária/Lk 1,26-38/. Zjavuje sa jej Gabriel-"elitný" nebeský posol a zvestuje jej:"Neboj sa,Mária,našla si milosť u Boha...počneš a porodíš Syna.."Mária môže byť patrónkou tých,ktorí hľadajú. Ona vyprosí milosť,aby "započali" procesy duchovného rastu,pravého pokánia a odvrátenia sa od Zlého. Ona môže vyprosiť dary preto,aby sme započali a priviedli na svet činy,ktoré sú hodné ľudí evanjelia. Advent prekypuje príkladmi osobností,ktorí prijali Božiu ponuku spolupracovať. Pripojme sa k nim.

Skrytý Ježiš.

V sakristii kostola sa objavil nový miništrant. Ujal sa ho spolužiak,už "skúsený" v službe oltára,lebo začal už pred rokom. S patričným rozhľadom a dôležitosťou sa pustil do vysvetľovania. Povodil ho po miestnosti a zastavil sa pri bielej papierovej krabici. Ukázal na krabicu s hostiami a povedal:"Tuto je Pán Ježiš". Prišelec sa zatváril nedôverčivo. Chytil ju do rúk a zatriasol ňou. Nijaký zvuk. Potom si krabicu priložil k uchu. Žiaden zvuk. Ohradil sa:"Ja nič nepočujem". Starší ho presviedčal:"On je tam. Len je skrytý". Ľudia prítomní v kostole so zatajeným dychom počúvajú stať evanjelia,ktorá prináša rodokmeň Pána Ježiša/Mt 1,1-17/. Je tam toľko mien! A kde je Ježiš? Je tam. Je skrytý v plejáde mien. Až keď prišiel vhodný čas, vystúpil do povedomia všetkých. Boh je rád skrytý. V Jednotnom katolíckom spevníku nachádzame tieto slová:"Hľaď na Boha večného,tu v Sviatosti skrytého..."/JKS,č.260/. Neskrýva sa však stále. Dáva si záležať,aby ho ľudia videli a počuli. Ukázal sa vám dnes? Nie je ľahké ho objaviť,lebo sa skrýva medzi toľkými menami a vecami tohto sveta. Tak,ako nový adept miništrovania naivne a detinsky zatriasol krabicou s hostiami,aby "oživil" Ježiša,tak zatrasme svojimi prioritami života. Popreskupujme hodnoty. Ježišovi prisúďme prvé miesto.

Je to v génoch?

Sú situácie,kedy na adresu istých ľudí povieme:"Majú to v génoch". Tým chceme vyjadriť skutočnosť,podľa ktorej sa nejaká vlastnosť,dobrá či zlá,opakuje v živote jednotlivcov v jednej rodine. Akoby sa životom,tej ktorej rodiny, tiahla línia,ktorá diktuje ľuďom ,že sa majú správať podľa rovnakého vzorca. Božie slovo evanjelia hovorí,že za Ježišom prišli najvyšší židovskí predstavitelia a položili mu otázku:"Kto ti dal túto moc?"/Mt 21,23/. Dôvod sa nám viac ozrejmí,keď si prečítame stať o rodokmeni Pána Ježiša/Mt 1,1-17/. Nájdeme v ňom množstvo mien. Sú tam takí,ktorí znesú visačku dokonalosti,ale aj takí,o ktorých hovoríme,že mali pochybnú povesť. Možno práve toto mali veľkňazi dobre naštudované a nevedeli pochopiť,že z takého "zmiešanca" sa vykľul veľký divotvorca z Nazareta. Možno si rozhorčene povedali,že Ježiš nemá mať prečo "v génoch" takéto schopnosti,nakoľlko jeho predchodcovia neboli vždy čistí. Boh,ak  nechce,nemusí sa riadiť nejakým "genetickým kódom". On môže začať písať v človekovi novú kapitolu života. Ak dá človek súhlas na to,že pôjde cestou pokánia. Nepozerajme za seba. Každý deň si vzbuďme ochotu konať ako noví ľudia,nezaťažujúci sa minulosťou,nech už bola akákoľvek.

Odkiaľ má moc?

Istý kňaz pristúpil v nemocnici k lôžku ťažko chorého človeka. Dozvedel sa o ňom,že je vo vážnom stave. Pozdravil a povedal,že chce pripraviť jeho dušu na večnosť. Chorý vzdoroval. Zavolal:"Kto vám dal právomoc,že takto môžete v nemocnici konať?!" Kňaz odpovedal:"Boh". Pacient mu na to:"To je málo. Musíte mi ukázať papier aspoň od primára!" Aj pri smrteľnom sa môžu vyskytnúť úsmevné príhody. Evanjelium hovorí,že k Ježišovi pristúpili veľkňazi a starší. Neprišli v dobrom. Začali vyzvedaťa pýtať sa:"Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?"/Mt 21,23-27/. Vyznelo to tak,akoby žiadali od neho splnomocnenie,pečiatku,úradne overený doklad. Alebo aspoň zverejnenie zdroja,keď robí také veci,ktoré bežný človek nerobí. Sme svedkami paradoxu:sám Boh sa má podriadiť žiadosti človeka.Človek vyžaduje od Boha legitimáciu dôveryhodnosti. Niektorí ľudia to,našťastie,nepotrebujú. Mám v pamäti človeka,ktorý sa priam zázračne zmenil a obrátil na základe úprimného pokánia. Odkedy sa mu to stalo,neustále opakuje:"Boh je mocný. Zmenil môj život". Škoda,že veľkňazi nemali o takéto svedectvá najmenší záujem.

Osobnosť Jána Krstiteľa.

Udalosťou pre rodinu je to,keď deti začnú chodiť do školy. Doma sú v napätí. Najmä rodičia zvedaví,ako si dieťa zvykne,ako sa bude správať,ako sa bude učiť atď. Raz sa stretli viacerí rodičia,ktorí si odovzdávali skúsenosti z tejto oblasti. Jeden z rodičov poznamenal:"Ten náš/syn/ je všade tam,kde sa niečo zomelie. A to v dobrom i v zlom". Mnohí rodičia si pri tejto vete povzdychnú a spomenú na svoje deti,ktoré už odrástli,sú dospelé,majú svoje rodiny,ale kedysi tiež boli tam,kde sa niečo  zomlelo...Ján Krstiteľ bol človek,ktorý sa vždy nachádzal tam,kde mal byť. Okolo neho sa vždy "niečo mlelo". Všetko podstatné,akékoľvek pohyby v spoločnosti išli cez neho,hoci bol tým najjednoduchším človekom. Ako sa to prejavilo? 1,Hoci bol na púšti,ľudia ho navštevovali vo veľkých počtoch. Sv. Matúš to vyjadril slovami:"Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu"/Mt 3,1-12/. Ján mal byť na púšti,akoby izolovaný od vonkajšieho sveta. Stal sa však pravý opak. Okolie Jordánu sa stalo jeho zásluhou vyhľadávaným miestom. Tu sa ukazuje,že dobro bude vždy vyhľadávané,aj keď mu ľudia vymyslia sebadokonalejší úkryt. Dobro sa nedá len tak ľahko utajiť. A nielen dobro v zmysle fyzickom,ale aj atmosféra,ktorá pomáha nájsť zmysel života a ponúka duchovný rast. Ľudia budú vždy cítiť duchovný hlad a zvláštnym zmyslom viery sa vždy dozvedia,kde sa môžu nasýtiť. Napríklad kostol je dobre izolovaný pred vonkajšími vplyvmi,no hladujúca a hľadajúca duša tento priestor objaví a nájde primerané dobro,ktoré prevýši akékoľvek iné dobrodenia tohto sveta. 2,Evanjelia hovoria,že Ján bol v žalári. Napriek tomu počul o Kristových skutkoch/Mt 11,2/. Znova sme svedkami určitého paradoxu. Mysleli by sme si,že do väzenia by sa také informácie nemali dostať. Vidíme,že áno. Aj človek,ktorý sa nachádza vo väzení hriechov,sa môže dozvedieť,že Kristus robí veľké veci. Aké? Napríklad také,ktoré vymenoval Ježiš,ako posolstvo pre Jána vo väzení:"slepí vidia,chromí chodia,malomocní sú čistí,hluchí počujú a chudobným sa hlása evanjelium". Ak sa toto posolstvo dozvie človek vo väzení hriechov,zaraduje sa,že sa môže z tohto väzenia dostať von,že môže byť znova slobodný. Boh to tak zariadil,aby aj väzni počuli o Ježišovom milosrdenstve. A to väzni vo vlastnom a v prenesenom slova zmysle. Ten,kto je vo väzbe hriechu sa najprv pýta slovami Jána Krstiteľa:"si to ty,ktorý máš vstúpiť do môjho života?, si to ty,ktorý máš moc ma oslobodiť a zbaviť jarma hriechu?" Po tomto počiatočnom oťukávaní medzi väzňom-hriešnikom a Bohom,sa postupne rodí dôvera človeka v absolútnu moc Boha,ktorý chce zachrániť každého človeka. 3,Ján sa napokon stretáva s Ježišom. Ježiš má zvláštnu požiadavku. Chce,aby ho Ján pokrstil/Mt 3,13-17/. Tak,ako pokrstil všetkých na znak pokánia. Ježiš nijaké pokánie nepotreboval,no preukázal hlbokú pokoru.  Preukázal ju často. Preukázal ju vtedy,keď mal zaplatiť daňový peniaz,alebo keď v pokore vystúpil na drevo kríža ako najväčší zločinec. Na Jána musela Ježišova pokora silno zapôsobiť. Človek si uchová v pamäti veľa vecí,ale to,čo si cení najviac je pokora,ktorú videl na živote iného človeka. Nič tak pozitívne nepôsobí,ako skúsenosť pokory. Napríklad,keď sa postavíme do radu medzi penitentov. Alebo vtedy,keď berieme svoj životný kríž a nesieme ho v pokore srdca,či vtedy,keď nás úspech neoddiali od pokorného zmýšľania,podľa ktorého,nič nedosiahneme bez Božej pomoci. Ak sa usilujeme byť pravými veriacimi,vždy sa niečo okolo nás zomelie. Naše svedectvo pritiahne pozornosť okolia. Máme byť pritom neochvejní ako Ján. Tak,ako Ježiš svojou prítomnosťou potvrdil dôveryhodnosť Krstiteľa,tak potvrdí aj naše svedectvo viery. Niekedy občas aj tu na zemi,ale hlavne v hodine nášho príchodu do Božieho kráľovstva.

Hľadanie na doraz.

Nedávno v Ostrave v nemocnici úradoval vrah. Vybral strelnú zbraň a zavraždil niekoľko,nič netušiacich ľudí. Tí,ktorí videli masaker na vlastné oči,vyzdvihli konanie istého pána,ktorý bol so svojou dcérou na vyšetrení. Keď zbadal,čo sa deje,postavil sa pred svoju dcéru ako štít. Guľlky zo zbrane ho zasiahli. Stihli ho ešte operovať,no zomrel. V povedomí ostal ako hrdina. Zachránil život svojmu dieťaťu. Týmto činom povedal o láske k dcére viac,akoby celé hodiny rozprával v rovine teórie. Miloval celým srdcom. Niet pochýb. Posvätné texty hovoria o láske k Božiemu Slovu. Prizvukujú,že to vôbec nie je ľahké. Prečo? Sv.Ambróz píše:"Preto objím toho,ktorého si hľadala. Pristúp k nemu,a zažiariš. Chyť ho a popros,aby hneď neodišiel. Zaprisaj ho,aby sa nevzdialil. Lebo Božie Slovo beží. Namyslený ho nezachytí,nedbalý neudrží. Nech vyjde tvoja duša v ústrety jeho slovu. Vydaj sa po stopách nebeskej reči,lebo rýchlo unikne"/LH I.s.1070/. Človek dnešnej doby má problém toto Slovo zachytiť. Je totiž povrchný,nedôsledný. V oblasti viery nie je zodpovedný. Je chvíľkový,rýchlo síce vzplanie,no chýba mu schopnosť uživotnenia Slova v praxi. Dosť často sa vyhovára,že nie je na to doba. Mal by sa čo najviac priblížiť k méte,ktorú mu stanovuje prorok Jeremiáš. Ten napísal:"Ja poznám zámer,ktorý mám s vami. Sú to myšlienky pokoja,a nie súženia. Dám vám budúcnosť a nádej. Budete ma hľadať a nájdete ma,ak ma budete hľadať celým svojim srdcom"/Jer 29,11-13/. Ak dokáže niekto milovať svoje dieťa až do krajnosti,tak potom je v silách človeka,s Božou pomocou až do krajnosti hľadať Božie Slovo. V roku Božieho Slova máme pripravený program. Hľadanie Božieho Slova si vyžaduje celého človeka. Sme na to pripravení? Najmä teraz, v advente ,sa odpútajme od plytkosti života a zatúžme po hlbke Božieho Slova. Pocítime pokoj,vyžarujúci z blízkosti Boha,ktorý chce navštíviť všetkých ľudí dobrej vôle. Mnoho ľudí trávi dovolenky v "inej rečovej oblasti". Priučia sa tak cudzej reči,spoznajú inú kultúru,rozšíria si vedomosti. Práve teraz je vhodný čas navštíviť "inú rečovú oblasť" Sv. Ambróz nás pozýva,aby sme vykročili "po stopách nebeskej reči". Máme možnosť sa jej priučiť,spoznať kultúru spásy a rozšíriť svoju dušu pre prijatie Mesiáša.