V sakristii kostola sa objavil nový miništrant. Ujal sa ho spolužiak,už "skúsený" v službe oltára,lebo začal už pred rokom. S patričným rozhľadom a dôležitosťou sa pustil do vysvetľovania. Povodil ho po miestnosti a zastavil sa pri bielej papierovej krabici. Ukázal na krabicu s hostiami a povedal:"Tuto je Pán Ježiš". Prišelec sa zatváril nedôverčivo. Chytil ju do rúk a zatriasol ňou. Nijaký zvuk. Potom si krabicu priložil k uchu. Žiaden zvuk. Ohradil sa:"Ja nič nepočujem". Starší ho presviedčal:"On je tam. Len je skrytý". Ľudia prítomní v kostole so zatajeným dychom počúvajú stať evanjelia,ktorá prináša rodokmeň Pána Ježiša/Mt 1,1-17/. Je tam toľko mien! A kde je Ježiš? Je tam. Je skrytý v plejáde mien. Až keď prišiel vhodný čas, vystúpil do povedomia všetkých. Boh je rád skrytý. V Jednotnom katolíckom spevníku nachádzame tieto slová:"Hľaď na Boha večného,tu v Sviatosti skrytého..."/JKS,č.260/. Neskrýva sa však stále. Dáva si záležať,aby ho ľudia videli a počuli. Ukázal sa vám dnes? Nie je ľahké ho objaviť,lebo sa skrýva medzi toľkými menami a vecami tohto sveta. Tak,ako nový adept miništrovania naivne a detinsky zatriasol krabicou s hostiami,aby "oživil" Ježiša,tak zatrasme svojimi prioritami života. Popreskupujme hodnoty. Ježišovi prisúďme prvé miesto.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára