Istý kňaz pristúpil v nemocnici k lôžku ťažko chorého človeka. Dozvedel sa o ňom,že je vo vážnom stave. Pozdravil a povedal,že chce pripraviť jeho dušu na večnosť. Chorý vzdoroval. Zavolal:"Kto vám dal právomoc,že takto môžete v nemocnici konať?!" Kňaz odpovedal:"Boh". Pacient mu na to:"To je málo. Musíte mi ukázať papier aspoň od primára!" Aj pri smrteľnom sa môžu vyskytnúť úsmevné príhody. Evanjelium hovorí,že k Ježišovi pristúpili veľkňazi a starší. Neprišli v dobrom. Začali vyzvedaťa pýtať sa:"Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?"/Mt 21,23-27/. Vyznelo to tak,akoby žiadali od neho splnomocnenie,pečiatku,úradne overený doklad. Alebo aspoň zverejnenie zdroja,keď robí také veci,ktoré bežný človek nerobí. Sme svedkami paradoxu:sám Boh sa má podriadiť žiadosti človeka.Človek vyžaduje od Boha legitimáciu dôveryhodnosti. Niektorí ľudia to,našťastie,nepotrebujú. Mám v pamäti človeka,ktorý sa priam zázračne zmenil a obrátil na základe úprimného pokánia. Odkedy sa mu to stalo,neustále opakuje:"Boh je mocný. Zmenil môj život". Škoda,že veľkňazi nemali o takéto svedectvá najmenší záujem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára