Udalosťou pre rodinu je to,keď deti začnú chodiť do školy. Doma sú v napätí. Najmä rodičia zvedaví,ako si dieťa zvykne,ako sa bude správať,ako sa bude učiť atď. Raz sa stretli viacerí rodičia,ktorí si odovzdávali skúsenosti z tejto oblasti. Jeden z rodičov poznamenal:"Ten náš/syn/ je všade tam,kde sa niečo zomelie. A to v dobrom i v zlom". Mnohí rodičia si pri tejto vete povzdychnú a spomenú na svoje deti,ktoré už odrástli,sú dospelé,majú svoje rodiny,ale kedysi tiež boli tam,kde sa niečo zomlelo...Ján Krstiteľ bol človek,ktorý sa vždy nachádzal tam,kde mal byť. Okolo neho sa vždy "niečo mlelo". Všetko podstatné,akékoľvek pohyby v spoločnosti išli cez neho,hoci bol tým najjednoduchším človekom. Ako sa to prejavilo? 1,Hoci bol na púšti,ľudia ho navštevovali vo veľkých počtoch. Sv. Matúš to vyjadril slovami:"Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu"/Mt 3,1-12/. Ján mal byť na púšti,akoby izolovaný od vonkajšieho sveta. Stal sa však pravý opak. Okolie Jordánu sa stalo jeho zásluhou vyhľadávaným miestom. Tu sa ukazuje,že dobro bude vždy vyhľadávané,aj keď mu ľudia vymyslia sebadokonalejší úkryt. Dobro sa nedá len tak ľahko utajiť. A nielen dobro v zmysle fyzickom,ale aj atmosféra,ktorá pomáha nájsť zmysel života a ponúka duchovný rast. Ľudia budú vždy cítiť duchovný hlad a zvláštnym zmyslom viery sa vždy dozvedia,kde sa môžu nasýtiť. Napríklad kostol je dobre izolovaný pred vonkajšími vplyvmi,no hladujúca a hľadajúca duša tento priestor objaví a nájde primerané dobro,ktoré prevýši akékoľvek iné dobrodenia tohto sveta. 2,Evanjelia hovoria,že Ján bol v žalári. Napriek tomu počul o Kristových skutkoch/Mt 11,2/. Znova sme svedkami určitého paradoxu. Mysleli by sme si,že do väzenia by sa také informácie nemali dostať. Vidíme,že áno. Aj človek,ktorý sa nachádza vo väzení hriechov,sa môže dozvedieť,že Kristus robí veľké veci. Aké? Napríklad také,ktoré vymenoval Ježiš,ako posolstvo pre Jána vo väzení:"slepí vidia,chromí chodia,malomocní sú čistí,hluchí počujú a chudobným sa hlása evanjelium". Ak sa toto posolstvo dozvie človek vo väzení hriechov,zaraduje sa,že sa môže z tohto väzenia dostať von,že môže byť znova slobodný. Boh to tak zariadil,aby aj väzni počuli o Ježišovom milosrdenstve. A to väzni vo vlastnom a v prenesenom slova zmysle. Ten,kto je vo väzbe hriechu sa najprv pýta slovami Jána Krstiteľa:"si to ty,ktorý máš vstúpiť do môjho života?, si to ty,ktorý máš moc ma oslobodiť a zbaviť jarma hriechu?" Po tomto počiatočnom oťukávaní medzi väzňom-hriešnikom a Bohom,sa postupne rodí dôvera človeka v absolútnu moc Boha,ktorý chce zachrániť každého človeka. 3,Ján sa napokon stretáva s Ježišom. Ježiš má zvláštnu požiadavku. Chce,aby ho Ján pokrstil/Mt 3,13-17/. Tak,ako pokrstil všetkých na znak pokánia. Ježiš nijaké pokánie nepotreboval,no preukázal hlbokú pokoru. Preukázal ju často. Preukázal ju vtedy,keď mal zaplatiť daňový peniaz,alebo keď v pokore vystúpil na drevo kríža ako najväčší zločinec. Na Jána musela Ježišova pokora silno zapôsobiť. Človek si uchová v pamäti veľa vecí,ale to,čo si cení najviac je pokora,ktorú videl na živote iného človeka. Nič tak pozitívne nepôsobí,ako skúsenosť pokory. Napríklad,keď sa postavíme do radu medzi penitentov. Alebo vtedy,keď berieme svoj životný kríž a nesieme ho v pokore srdca,či vtedy,keď nás úspech neoddiali od pokorného zmýšľania,podľa ktorého,nič nedosiahneme bez Božej pomoci. Ak sa usilujeme byť pravými veriacimi,vždy sa niečo okolo nás zomelie. Naše svedectvo pritiahne pozornosť okolia. Máme byť pritom neochvejní ako Ján. Tak,ako Ježiš svojou prítomnosťou potvrdil dôveryhodnosť Krstiteľa,tak potvrdí aj naše svedectvo viery. Niekedy občas aj tu na zemi,ale hlavne v hodine nášho príchodu do Božieho kráľovstva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára