Siete

 Možno si pamätáte, že svojho času vysielali v televízii reklamu s tématikou športu. Každú chvíľu sme počuli:"Dajte deti na tenis!". V reklame účinkovali veľké tenisové esá/tiež tenisová terminológia/. Napríklad:Kučera, Mečíř, Hrbatý, Cibulková atď. Takto prišla  pozvánka, pozvanie k sieťam, priamo do domácností. Sieť je totiž v tenise veľmi dôležitá. Ktosi trefne poznamenal:"Áno, ale kto deti odtrhne od sietí...?"/internetových/. Dnes dostať mladého človeka k tenisovým sieťam predpokladá odtrhnúť ich od tých internetových. Jedna z novších reklám prináša toto:"Zdá sa vám, že vaše deti dlho vysedávajú pri mobile? Odteraz budú ešte dlhšie. Lebo  od operátora  prichádza nová ponuka"!. 

    Občas aj od Cirkvi zaznieva ponuka:"Dajte, zverte deti Kristovi!". Iste, v liberálnych médiach niet miesta pre takúto ponuku. Ale Cirkev si cestu a spôsob, ako sa prihovoriť veriacim rodičom, nájde. Problém je v tom, že ich/ rodičov/ bude treba odtrhnúť od otrockej závislosti na sieťach. Ak pôjde do tuhého,  tie tenisové môžu byť ťažkosťou a prekážkou..Vo svojej dobe aj rybárske mohli byť prekážkou...Našťastie v prípade prvých učeníkov sa tak nestalo. Evanjelium hovorí, že Pán Ježiš kráčajúc po brehu Galilejského mora, pozýva rybárov/Ondreja, Šimona,Jána a Jakuba/, aby ho nasledovali. Odpoveď bolá okamžitá:"Oni hneď zanechali siete a išli za ním" /Mt 4, 18-22/. Pomôžme našim deťom zanechať rôzne siete, a to preto, aby objavili Krista. Boh im ponúkne siete nového významu-budú získavať iných pre Božie kráľovstvo. A tie iné siete-tenisové, či internetové, im v tom môžu pomôcť, ak budú použité v zdravej miere.

Za všetkých

Pred nedávnom sme zápasili s vysvetľovaním niektorých skutočností, ohľadom nového Rímskeho misála. Prioritou boli konsekračné slová: "za mnohých" a "za všetkých". Videl som v očiach ľudí, že to prijali ako nový fakt, ktorý okomentoval jeden z farníkov slovami:"Otče, mení sa niečo na tom, že Pán Ježiš zomrel za všetkých ľudí?". Keď dostal odpoveď, v zmysle, že táto pravda je nemenná, spokojný odišiel za svojimi povinnosťami. Nemyslím si, žeby ho striktná teologická diskusia na túto tému nejako obohatila. Cirkev bude vždy vyznávať, že Ježiš sa obetoval na kríži za všetkých ľudí. 

    Aj za tých, ktorí sa v dnešnom svete rozdelili kvôli pandémii a jej okolnostiam. Do Božieho spásonosného plánu patria tí, ktorí sú zaočkovaní. Tí, ktorí sú zaočkovaní preto, lebo chcú chrániť svoje zdravie a zdravie svojich blízkych. Tí, ktorí sú zaočkovaní, aby sa nemuseli často testovať. Patria tam tí, ktorí sa zľakli, toho, čo vidia v nemocniciach, a preto sa dali zaočkovať. Nemôžeme obísť ani tých, ktorí zaočkovaní nie sú. Zaočkovaní nie sú, lebo v Covid 19 neveria. Sú tam aj tí, ktorí sa vyhýbajú očkovaniu, lebo sa boja že budú načipovaní. Nezabudnime ani na tých, ktorí odmietajú očkovanie, lebo majú iný morálny problém. Patria tu ľudia, ktorí sa nachádzajú v kategórii: všetci, ale i tí, ktorí sú v skupine očkovaní, testovaní, po prekonanej chorobe atď. Nezabúdajme na tých, ktorí uviazli v osídle karantény, či patria k jej absolventom. Zisťujeme, že deliace čiary medzi týmito zoskupeniami sú často bolestivé a dramatické. Dosť si ľudia ubližujú. Znova zopakujme, že Kristus vykúpil každého človeka. Potvrdzujú to slová Apoštola národov:" Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú. Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený". /Rim 10, 12-14/. 

Každý deň nové svetlo

Ktosi sa ma raz spýtal, že čo mám každý deň nové? Potreboval som chvíľu, lebo na takúto otázku sa neodpovedá ľahko. Zrak mi spočinul na Tatrách. Vtedy mi skrsla myšlienka: každý deň sú iné Tatry, na ktoré denne hľadím. Čestné slovo! Tatry sú každý deň iné a krajšie...

    Čo budeme mať v Advente každú nedeľu nové? Zapáli sa nová svieca na adventnom venci. Liturgia požehnania  sviec nám túto myšlienku pripomína :" A keď budeme každú nedeľu zapaľovať nové svetlo..." /Požehnania, s. 101/. 

    Čo to môže znamenať pre prax života veriaceho človeka? Napríklad to, že môžeme každý deň zapaľovať nové svetlo horlivosti a sústredenosti. Horlivosti vo veciach, pri ktorých sa nám treba obetovať a sústredenosti v skutočnostiach, pri ktorých sa učíme sústrediť na veci podstatné, t.j. tie, ktoré vedú k spáse. Na adventnom venci môže byť nové svetlo iba v nedeľu, no svetlo nového života sa môže v nás zapáliť každý deň. 

Príprava na Pánov príchod

 

          Pred niekoľkými dňami sa verejnosť dozvedela, že vedci z NASA vyšlú do vesmíru vesmírny modul. Jeho úlohou bude narušiť dráhu veľkého asteroidu. Asteroid lieta vo vesmíre a vedci skúmajú, čo by sa stalo, keby preletel atmosférou Zeme a ohrozil našu planétu. Pomocou vesmírneho modulu ho chcú kontaktovať, narušiť jeho dráhu a odkloniť ho. Chcú dosiahnuť, aby došlo k fyzickému kontaktu. Výsledkom by bolo teleso vychýlené zo svojej dráhy.

          Existujú situácie, prostredníctvom ktorých nás chce Boh kontaktovať, aby sme sa odklonili od dráhy zaužívaného prázdneho spôsobu života. Boh chce, aby sme sa kontaktovali s rôznymi okolnosťami, ktoré spôsobia, že sa spamätáme a nastúpime cestu pokánia a dôslednejšieho života podľa evanjelia. Takáto situácia môže nastať v Advente, kedy čakáme na jeho príchod, na jeho narodenie alebo sa pripravíme na stretnutie s ním vo večnosti.

          Ako to máme dosiahnuť? Pomôžme si myšlienkami z evanjelia.
(Lk 21, 25 – 28. 34 – 36)

 1.) Ježiš hovorí: „Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“

Zodvihnutá hlava znamená, že človek chce s niekým komunikovať. Je to prejav úcty a slušnosti voči blížnemu. To isté sa vyžaduje aj vtedy, keď chceme komunikovať s Bohom. Predstavme si tri fázy komunikácie:

 a) Ľudia si medzi sebou povedia: „Veď máme na seba kontakt.“ Obyčajne vedia dopredu, že ho zrejme málokedy využijú. Ale v rýchlosti, s akou sa dnes s ľuďmi stretávame, to berieme ako dobré alibi. To, že máme na niekoho kontakt, neznamená, že ho aj využijeme. My vieme, že máme aj Boha na listine kontaktov. Je len otázne, či tento kontakt je zvýraznený. Kontakt s Bohom nemôže ostať v rovine dištančnej, ale má prejsť do roviny prezenčnej. Nestačí mať Boha iba „v zálohe“ /keby niečo/, ale kontakt s ním musí byť neustále využívaný, musí byť aktívny, musí byť na programe dňa.

 b) Udržiavať konverzáciu

Do ľudskej komunikácie, ktorá niekedy uviazne „na bode mrazu“ oceníme niekoho, kto udržuje konverzáciu. Vždy je to ťažké, aby sme oživili tých, ktorí sú zahĺbení do svojho sveta, ktorí hlboko – až fatálne prežívajú svoje životné situácie. Ten, kto udržiava konverzáciu, chce napomôcť tomu, aby „všetci zodvihli svoje hlavy“. Na tomto poli môžeme urobiť veľa dobra. Môžeme pokusom o konverzáciu napomôcť tomu, aby ľudia pozdvihli svoje vnútro, aby neostali utopení vo svojich žiaľoch a sklamaniach. Aj kvôli nim prichádza Pán života a smrti, aby ich povzniesol do inej dimenzie; aby ich z apatie a akejsi nostalgie pozdvihol k životu podľa Kristovej blahozvesti.

 c) Živý rozhovor

Komunikácia s Bohom je užitočná vtedy, keď má charakter živého rozhovoru.

Prejavuje sa tak, že sa zapájajú všetky zainteresované strany. Rozprávajme sa so živým Bohom! Jeho postoj k nám nemôže byť iný ako živý. Boh nekoná mŕtvym spôsobom. On je darcom života. Keď s ním komunikujeme, prijímame od neho skutočný život. Najviac dostávame vtedy, keď prijímame Božie slovo a eucharistický chlieb.

 2.)  „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi...“

Naše životy sú niekedy zaťažované prázdnymi vecami a zbytočnosťami. Niekedy na adresu iných ľudí počujeme: „On je zaťažený na to alebo na to...“ Znamená to, že isté veci alebo činnosti majú v jeho živote prioritu. Všetko ostatné dáva bokom, iba niečo preferuje, zdokonaľuje a podporuje. Keď to robí extrémnym spôsobom, tak môžeme povedať, že je niečím zaťažený. Je potrebné skúmať, či tieto záťaže nášho života sú kompatibilné s Božou vôľou, či sú únosné alebo dôležité pre Božie kráľovstvo. Koľko je zbytočných a prázdnych aktivít, ktoré v živote trpíme len preto, aby sme si vytvorili pozemské pohodlie. Je otázne, či to „bude trpieť“ aj Boh pre potreby Božieho kráľovstva. Všetky veci a činnosti by mali byť nami strpené ako prejavy obety, ktoré majú svoj pôvod v Ježišovej obeti na kríži. Urobme si dôkladnejšiu revíziu toho, na čo sme zaťažení v pozemskom živote! Určite toho dosť nájdeme, čo musíme odstrániť. Náš život bude „ľahší“ a priamejší vo vzťahu k večnému životu.

 3.) Pán Ježiš hovorí: „Modlite sa!“

Modlitba je mimoriadne dôležitá aktivita. Okrem iného aj preto, lebo má vplyv na dôstojnosť nášho správania. Modlitba robí život človeka dôstojnejším, robí ho vyrovnanejším a pripravenejším čeliť všetkým životným situáciám. V každej z nich si môžeme zachovať nadhľad a zdravý postoj voči pozemským skutočnostiam. Aj keď v živote človeka absentujú niektoré materiálne skutočnosti alebo má deficit zdravia či iných telesných darov, jeho život nemusí nič stratiť na dôstojnosti. Určite sme v živote stretli veľa ľudí, ktorí takto dôstojne prežili v pokoji srdca celý svoj život. Ďakovali Pánovi za všetky dobrodenia a zachovali si zrelý postoj kresťana, ktorý verí, že Boh je ten, ktorý odmieňa najmä vo večnosti. Aj nasledujúce dni v Advente v nepriazni pandémie môžeme naplniť najmä modlitbou. Tak prispejeme nielen k svojej dôstojnosti, ale aj k dôstojnosti iných, za ktorých sa chceme modliť. Nájdime si čas na to, aby sme si urobili rebríček udalostí a ľudských osudov, za ktoré chceme priniesť obetu modlitby.

 

          Čím dlhšie žijeme na tejto zemi, tým viac si osvojujeme určité mechanizmy správania. Niekedy je v tom veľa dobrého, ale inokedy je v tom aj veľa pohodlnosti a neochoty meniť svoj život. Pán Ježiš nás chce „vychýliť“ z týchto falošných istôt a „rozhýbať nás“, aby sme sa vrátili k pôvodnej línii evanjelia. Niekedy stačí jeden dotyk Božieho slova na to, aby sa náš život vychýlil z dráhy priemernosti a plytkosti a našiel inú, spásonosnú cestu. Otvorme svoje srdcia, aby sme tento dotyk s Pánovou milosťou intenzívne prežili a aby nám priniesol osvieženie vo viere.

Deň prekvapenia

Koľkokrát sme už počuli  takúto frázu:"Mňa už nič neprekvapí!". Ide o vyjadrenie, ktoré si môže dovoliť nejaký starý harcovník, veterán, skúsený človek, ktorý zažil všeličo. Niekedy sa takto vyjadrí človek, ktorý chce poukázať na svoju dôležitosť a výnimočnosť. Som presvedčený, že aj svetaskúsení ľudia, ktorých akože nič neprekvapí, v kútiku duše po prekvapení túžia, najmä, ak ide o niečo milé, čo im vylúdi na tvári úsmev. 

    Pán Ježiš nás upozorňuje, aby sme si dávali pozor:"..aby nás onen deň neprekvapil" /Lk 21,34-36/. Myslí na deň jeho príchodu pri zavŕšení Božieho kráľovstva, ale aj na deň odchodu z tohto sveta. Odporúča nám, aby sme nešli v súlade s  pozemským svetom do extrému. Tam sa môže stať, že sa napr. radosť zmení na bezuzdnosť a smútok na fatálnu beznádej. Udržme si od všetkého odstup a nadhľad a hlavne hľadajme Kristov pokoj. Buďme lojálni voči Kristovi, nasledujme ho a nestaňme sa otrokmi tendenčných vecí, ktoré nám svet predostiera ako vrchol dobra.

Nedá sa to opísať...

V týchto mesiacoch sa veľa dozvedáme o priebehu choroby Covid 19. Čítame o tom, ako dramaticky ľudia prežívajú chvíle bezmocnosti na nemocničnom lôžku. Nie všetci majú možnosť uzdraviť sa. Dokonca aj po oficiálnom vystrábení sa mávajú tzv. dozvuky choroby, ktoré človeka dosť limitujú a sú nepríjemné. Niektorí sa zmôžu iba na takúto vetu:"Nedá sa to opísať!". Aj Sväté Písmo prináša rôzne výnimočné situácie, na opis ktorých , nám chýbajú výrazové prostriedky. 

    1.,Premenenie Pána. Evanjelium píše o tom, ako Ježiš pozval niektorých učeníkov /Petra, Jakuba a Jána/ na vysoký vrch a tam sa premenil. Apoštol Peter opísal nevšednú udalosť takto:"Pane, dobre je nám tu!" /Mt 17,4/. Veľa toho nepovedal. Možno mu chýbali slová. Nedá sa to opísať. 

    2.,Nie každá skúsenosť je takáto príjemná. Vedel by o tom hovoriť starozákonný Daniel /Dan 6, 12-28/. Kráľ Dárius na podnet svojich radcov, hodil Daniela do jamy s levmi. Tam s nimi strávil celú noc. Keď kráľ ráno kontroloval situáciu, zistil s radosťou, že Daniel je živý a zdravý. Daniel celú situáciu komentoval slovami:"Môj Boh poslal svojho anjela , ten zavrel levom tlamy, a neublížili mi, lebo sa ukázalo, že som pred ním spravodlivý". Nič viac, iba toto strohé konštatovanie. Nič o tom, či tŕpol celú noc, lebo divá zver je nevyspytateľná, alebo  či dokonca spokojne nespal medzi šelmami...Aj tu platí-nedá sa to opísať!. 

    V živote je to tak. Raz sme na Hore premenenia, inokedy v jame levovej, ak máme použiť biblickú terminológiu. Život človeka osciluje medzi týmito dvomi situáciami. Tento jav sa snažíme popísať, odôvodniť. Nie vždy sme schopní nájsť správne odpovede. Najjednoduchšie je, aby sme všetko zverili do Božích rúk. On najlepšie vie, čo je pre našu situáciu prospešné. Nehľadajme preto výrazové prostriedky, ale skôr silu zhora, aby  sme dokázali prijať to, čo nám Pán pripravil.

Čierne šialenstvo a červené riziko

Popri cenovom šialenstve s názvom:black friday, ktorým sme vďaka médiam obklopení temer do zbláznenia, v radoch Cirkvi, dnes pouvažujeme v tichosti na tému: Červená streda. Dnes budú niektoré budovy nasvietené na červeno. Je to symbol prenasledovaných pre vieru, zvlášť kresťanov. Červená je v Cirkvi farba mučeníkov. V tejto súvislosti uvažujme v zameraní na tri slová, ktoré rovnako znejú a majú spoločný základ.

    1.,Následovník, t.j. ten, kto niekoho nasleduje. Nielen v poradí, ale hlavne v náuke a v spôsobe života. Toto, čo píšem, je podľa mňa najväčší zázrak. Stále sa rodia ľudia, ktorí chcú nasledovať Ježiša Krista! Popri všetkým skutočnostiam, ktoré sa prevalili v histórii cez Cirkev, stretávame ľudí, ktorí sa ku Kristovi a k Cirkvi hlásia. Nevídaná skutočnosť! Tento fakt evidujeme už dvetisíc rokov!. Proces sa nikdy nezastaví:"Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého. Veru, hovorím vám: Nebudete hotoví,...kým nepríde Syn človeka" /Mt 10,23/. Tu musí ísť o Božie dielo!.

    2.,Sledovaný, t.j. ten, ktorý je objektom sledovania. Ten, kto uveril sa nezbaví sliedičov. Aj tých, ktorí sledujú ich život so skrývaným obdivom, neskôr, možno s neskrývaným...Musia obdivovať veriacich, lebo väčšina z nich rieši veci do detailu. Dnešná doba detailu veľmi nepraje. Aj hriech, podľa niektorých, je detail. A to bezvýznamný. Kresťan je vedený k tomu, aby bol detailný, keď si treba spytovať svedomie a následne správne morálne vyhodnotiť situáciu. Mnohí dnes chápu, že vyznanie typu: nikoho som nezabil!, je žalostne slabá úroveň. Dajme si námahu a buďme detailnejší vo svojom živote. A to v rámci sebareflexie, ale i  pri zohľadnení možností konať dobro. 

    3.,Prenasledovaný. T.j. ten, ktorý pre vieru trpí. Štatistiky hovoria, že asi tristo milónov kresťanov je prenasledovaných. Asi sedemdesiat percent teroristických útokov je zameraných na kresťanov. Prenasledovanie má podobu fyzického týrania, obmedzovania, šikanovania, zosmiešňovania. Zlovestný tieň tejto tendencie preniká aj do nášho prostredia/naposledy kauza Simona Magušinová/. To, čo najviac pomáha je pokánie a modlitba. Stále je u nás dosť ľudí, ktorí sa modlia. Prenasledovanie sa prelieva. Keď diabol neuspeje dlhodobo na jednom mieste, uberá sa k druhému. Blíži sa adventné obdobie. Pozdvihnime úroveň modlitby tak, aby sa stala posilou aj pre prenasledovaných kresťanov na celom svete.