Príprava na Pánov príchod

 

          Pred niekoľkými dňami sa verejnosť dozvedela, že vedci z NASA vyšlú do vesmíru vesmírny modul. Jeho úlohou bude narušiť dráhu veľkého asteroidu. Asteroid lieta vo vesmíre a vedci skúmajú, čo by sa stalo, keby preletel atmosférou Zeme a ohrozil našu planétu. Pomocou vesmírneho modulu ho chcú kontaktovať, narušiť jeho dráhu a odkloniť ho. Chcú dosiahnuť, aby došlo k fyzickému kontaktu. Výsledkom by bolo teleso vychýlené zo svojej dráhy.

          Existujú situácie, prostredníctvom ktorých nás chce Boh kontaktovať, aby sme sa odklonili od dráhy zaužívaného prázdneho spôsobu života. Boh chce, aby sme sa kontaktovali s rôznymi okolnosťami, ktoré spôsobia, že sa spamätáme a nastúpime cestu pokánia a dôslednejšieho života podľa evanjelia. Takáto situácia môže nastať v Advente, kedy čakáme na jeho príchod, na jeho narodenie alebo sa pripravíme na stretnutie s ním vo večnosti.

          Ako to máme dosiahnuť? Pomôžme si myšlienkami z evanjelia.
(Lk 21, 25 – 28. 34 – 36)

 1.) Ježiš hovorí: „Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“

Zodvihnutá hlava znamená, že človek chce s niekým komunikovať. Je to prejav úcty a slušnosti voči blížnemu. To isté sa vyžaduje aj vtedy, keď chceme komunikovať s Bohom. Predstavme si tri fázy komunikácie:

 a) Ľudia si medzi sebou povedia: „Veď máme na seba kontakt.“ Obyčajne vedia dopredu, že ho zrejme málokedy využijú. Ale v rýchlosti, s akou sa dnes s ľuďmi stretávame, to berieme ako dobré alibi. To, že máme na niekoho kontakt, neznamená, že ho aj využijeme. My vieme, že máme aj Boha na listine kontaktov. Je len otázne, či tento kontakt je zvýraznený. Kontakt s Bohom nemôže ostať v rovine dištančnej, ale má prejsť do roviny prezenčnej. Nestačí mať Boha iba „v zálohe“ /keby niečo/, ale kontakt s ním musí byť neustále využívaný, musí byť aktívny, musí byť na programe dňa.

 b) Udržiavať konverzáciu

Do ľudskej komunikácie, ktorá niekedy uviazne „na bode mrazu“ oceníme niekoho, kto udržuje konverzáciu. Vždy je to ťažké, aby sme oživili tých, ktorí sú zahĺbení do svojho sveta, ktorí hlboko – až fatálne prežívajú svoje životné situácie. Ten, kto udržiava konverzáciu, chce napomôcť tomu, aby „všetci zodvihli svoje hlavy“. Na tomto poli môžeme urobiť veľa dobra. Môžeme pokusom o konverzáciu napomôcť tomu, aby ľudia pozdvihli svoje vnútro, aby neostali utopení vo svojich žiaľoch a sklamaniach. Aj kvôli nim prichádza Pán života a smrti, aby ich povzniesol do inej dimenzie; aby ich z apatie a akejsi nostalgie pozdvihol k životu podľa Kristovej blahozvesti.

 c) Živý rozhovor

Komunikácia s Bohom je užitočná vtedy, keď má charakter živého rozhovoru.

Prejavuje sa tak, že sa zapájajú všetky zainteresované strany. Rozprávajme sa so živým Bohom! Jeho postoj k nám nemôže byť iný ako živý. Boh nekoná mŕtvym spôsobom. On je darcom života. Keď s ním komunikujeme, prijímame od neho skutočný život. Najviac dostávame vtedy, keď prijímame Božie slovo a eucharistický chlieb.

 2.)  „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi...“

Naše životy sú niekedy zaťažované prázdnymi vecami a zbytočnosťami. Niekedy na adresu iných ľudí počujeme: „On je zaťažený na to alebo na to...“ Znamená to, že isté veci alebo činnosti majú v jeho živote prioritu. Všetko ostatné dáva bokom, iba niečo preferuje, zdokonaľuje a podporuje. Keď to robí extrémnym spôsobom, tak môžeme povedať, že je niečím zaťažený. Je potrebné skúmať, či tieto záťaže nášho života sú kompatibilné s Božou vôľou, či sú únosné alebo dôležité pre Božie kráľovstvo. Koľko je zbytočných a prázdnych aktivít, ktoré v živote trpíme len preto, aby sme si vytvorili pozemské pohodlie. Je otázne, či to „bude trpieť“ aj Boh pre potreby Božieho kráľovstva. Všetky veci a činnosti by mali byť nami strpené ako prejavy obety, ktoré majú svoj pôvod v Ježišovej obeti na kríži. Urobme si dôkladnejšiu revíziu toho, na čo sme zaťažení v pozemskom živote! Určite toho dosť nájdeme, čo musíme odstrániť. Náš život bude „ľahší“ a priamejší vo vzťahu k večnému životu.

 3.) Pán Ježiš hovorí: „Modlite sa!“

Modlitba je mimoriadne dôležitá aktivita. Okrem iného aj preto, lebo má vplyv na dôstojnosť nášho správania. Modlitba robí život človeka dôstojnejším, robí ho vyrovnanejším a pripravenejším čeliť všetkým životným situáciám. V každej z nich si môžeme zachovať nadhľad a zdravý postoj voči pozemským skutočnostiam. Aj keď v živote človeka absentujú niektoré materiálne skutočnosti alebo má deficit zdravia či iných telesných darov, jeho život nemusí nič stratiť na dôstojnosti. Určite sme v živote stretli veľa ľudí, ktorí takto dôstojne prežili v pokoji srdca celý svoj život. Ďakovali Pánovi za všetky dobrodenia a zachovali si zrelý postoj kresťana, ktorý verí, že Boh je ten, ktorý odmieňa najmä vo večnosti. Aj nasledujúce dni v Advente v nepriazni pandémie môžeme naplniť najmä modlitbou. Tak prispejeme nielen k svojej dôstojnosti, ale aj k dôstojnosti iných, za ktorých sa chceme modliť. Nájdime si čas na to, aby sme si urobili rebríček udalostí a ľudských osudov, za ktoré chceme priniesť obetu modlitby.

 

          Čím dlhšie žijeme na tejto zemi, tým viac si osvojujeme určité mechanizmy správania. Niekedy je v tom veľa dobrého, ale inokedy je v tom aj veľa pohodlnosti a neochoty meniť svoj život. Pán Ježiš nás chce „vychýliť“ z týchto falošných istôt a „rozhýbať nás“, aby sme sa vrátili k pôvodnej línii evanjelia. Niekedy stačí jeden dotyk Božieho slova na to, aby sa náš život vychýlil z dráhy priemernosti a plytkosti a našiel inú, spásonosnú cestu. Otvorme svoje srdcia, aby sme tento dotyk s Pánovou milosťou intenzívne prežili a aby nám priniesol osvieženie vo viere.