Istý študent-vysokoškolák sa vrátil domov zo skúšky. Keď prekročil prah bytu hlboko si vydýchol a povedal:"Zasa mám na chvíľu pokoj!" Vie veľmi dobre,že možno o týždeň, o dva ho čaká ďalšia,až kým neabsolvuje poslednú pre prázdninami. Veta,ktorú povedal študent obsahuje hlbokú pravdu:človek túži po pokoji, ale pozemský svet mu ho dopraje poskromne a na dobu neznámu. Pozemský svet neposkytuje v rozsahu svojich darov pokoj "all inclusive". Do tohto nepokoja vstupuje Boh so svojou ponukou pokoja. Hovorí:"Pokoj vám zanechávam,svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam,ako svet dáva"/Jn 14,23-29/. Máme sa naučiť rozlišovaťmedzi ponukou pokoja zo strany sveta a ponukou,ktorú prezentuje Ježiš a ktorá jediná môže naplniť človeka. V ktorých situáciách života sme najčastejšie konfrontovaní s požiadavkou pokoja? 1,Nájsť pokoj. Ak sa niekto opýta:kde nájdeš pokoj po nejakom životnom vypätí,môže nasledovať takáto odpoveď: vo chvíľach samoty, v prírode, vo venovaní sa záľubám, vo sv.spovedi atď. Svedčí to o fakte,že človek znova a znova hľadá pokoj. Lebo vždy sa niečo vyskytne,čo ho zneistí,vyvedie z miery, z pokoja...Sme akoby kvalifikovaní hľadači pokoja. Pokoj v plnom rozsahu nájdeme vo večnosti. Tam je istota,lebo Boh je istota. Boh pokoj garantuje,lebo je cieľom,ale dáva nám z neho okúsiť už tu na zemi,lebo je Cestou. Boh je istota pokoja,lebo je čieľom,ale dáva nám z neho "ochutnať" už na zemi,lebo je Cestou k večnému cieľu. 2,V pokoji sa rozísť. V živote môžu nastať situácie,ktoré hrozia konfliktom,drámou. Každý si vydýchne,keď sa zúčastnené stránky rozídu v pokoji. Keď zomrie človek,pozostalí sa chcú s ním v pokoji rozísť,chcú ho zveriť do rúk dobrotivého Boha. Ale hlavne sa chcú pokonať s Bohom,ktorý je Pánom života a smrti a práve si niekoho vzal k sebe,niekoho,kto patril do ich príbuzenstva. Učia sa prijať fakt,podľa ktorého Boh urobil správne,urobil to s nejakým úmyslom,tak,aby to prinieslo nejaký úžitok. Taký postoj zaujmime a v pokoji odovzdajme zosnulého do Božích rúk,aby sme sa aj my stali adresátmi Božieho pokoja. Vždy sa chceme v pokoji rozísť s blížnymi,či už v pozemských vzťahoch,alebo smerom do večnosti a každý deň chceme zažiť rozchod s hriechom,aby sme sa mohli v pokoji stretnúť s Pánom. 3,Mať pokoj od niek/č/oho. Napríklad od zlých ľudí,od pokušení,od problémov a starostí. Občas povieme:"Dajte mi všetci pokoj!" Nikto z ľudí nám nemôže zaručiť definitívny pokoj. Tu ide skôr o reakciu,ktorej cieľom je dosiahnuť,aby si nás niekto chvíľu nevšímal. Dávame najavo,že nestojíme o pozornosť. Môžeme len tak Bohu povedať,aby nám dal pokoj? Skôr sa nám núka možnosť povedať:"Pane,daruj nám svoj pokoj!" Daj nám zo svojho pokoja,aby sme dokázali plnohodnotne žiť pre Božie kráľovstvo aj v nepokojoch tohto sveta. Nič tak nepotrebujeme v nepokojných časoch pozemského života,ako práve pokoj Pánov. Ľudia nás často oberajú o pokoj,no Boh nám ho znova dáva. Vo večnosti ho ponúkne,naservíruje ako súčasť atmosféry večnej radosti. Kto žije s Bohom v priateľstve,ten sa stáva nositeľom pokoja. Kto ho čerpá z eucharistického stola Pánovej hostiny,ten ho okúsi v plnej miere vo vlasti pokoja. Lebo večnosť je vlasťou plnej atmosféry pokoja,ktorý Boh prisľúbil svojim verným.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára