Zázemie.

Väčšina ľudí povie,že vie oceniť svoje zázemie. O čo ide? Ide o celkovú atmosféru života. Ide o priateľov,rodinu,psychickú pohodu,ale aj o materiálny dostatok. Všetko toto a možno ešte niečo navyše je obsahom pojmu-zázemie. Prečítajme si pomaly úryvok z evanjelia sv. Jána/Jn 14,1-6/. Objavíme tam niekoľko výrazov,ktoré rezonujú témou zázemie. Napríklad: Otec,príbytok a vezmem vás k sebe. Otec. Človek potrebuje niekoho,kto mu odovzdáva cez svoj život ľudskosť a určité prvky duchovnosti. Takého človeka považujeme za autoritu. Od autority očakávame najmä tento rozmer charakteru. Iste,autorita vyžaduje,je náročná,ale aj veľa dáva. A práve preto si vyžaduje úctu a obdiv. Príbytok. Všimnime si,že svätopisec nepoužíva výrazy ako dom,byt,či bývanie,alebo obydlie. Použil výraz príbytok. Je obsažnejší. Je nežnejší. Je vznešenejší. Viac vystihuje teplo domova. Svedčí o trvalejšom prostredí,než obydlia pozemského sveta. Taká je aj naša viera. Je zameraná na niečo,čo je trvalejšie a vznešenejšie ako je sféra pozemských záujmov. Ako veriaci,musíme mať nadhľad nad tým,čo je pozemsky dokonalé,šťastné,ale aj smutné a nedokonalé. Vidíme viac ako iní,ktorí si šťastie zabsolutizovali iba v rozmeroch pozemského bytia. Vezmem vás k sebe. My,ľudia sme takí,že potrebujeme vedieť dôležitú vec-že niekomu na nás záleží. Potrebujeme si byť istí,že nás niekto prijal do svojho srdca. Nemusí ísť o prezidenta,šéfa banky,či populárneho človeka. Aj vám dobre padne,ak vám celkom jednoduchý človek povie,že sa za vás modlí? Už ste v jeho srdci. A sme v srdci našich rodičov,starých rodičov,duchovných pastierov. Týmto všetkým a snáď aj iným,na nás záleží. Dúfam,že tí z nich,ktorí sú už vo večnosti,nás raz vezmú k sebe.  Vymodlia na zemi duchovne plodný život a hlavne istotu nebeského príbytku.