Pred niekoľkými dňami sa objavila v médiach správa,podľa ktorej,kdesi na Slovensku medveď napadol človeka. Z televízie zašli za tým človekom,aby porozprával,ako sa to všetko udialo. Vysvitlo,že sa ocitol tvárou v tvár voči medveďovi. Napadlo mu,že jediným riešením v tejto situácii je to,že si ľahne na zem na tvár a rukami si zakryje hlavu a bude hrať mŕtveho. Medveď ho síce poškriabal,ale v konečnom dôsledku od neho odišiel a veľmi mu neublížil. Mal šťastie,že nestratil duchaprítomnosť. Je to zvláštne,keď sa dívate na človeka,ktorý mal byť mŕtvy,a on akýmsi zázrakom žije. Ešte pred pár hodinami sa nachádzal na hranici života a smrti, a teraz svedčí o tom,ako sa mu podarilo vyviaznúť. Celé veľkonočné obdobie sa očami viery pozeráme na Zmŕtvychvstalého. Máme ho v kostole. Predstavuje nám ho socha,ktorá bude na oltári ešte do slávnosti Nanebovstúpenia. Je v tom niečo posvätné,mystické,keď sa pozeráme na Ježiša,ktorý mal byť mŕtvy za obvyklých okolností,ale on žije...A pritom celému svetu vydáva svedectvo o tom,ako a prečo sa tak stalo. Robí to spôsobom prijateľným ,vzhľadom na našu chabú schopnosť uveriť. On žije,a nielen to. On nám prisľúbil svojho Ducha,ktorý nám má všetko dôležité pripomínať/Jn 14,23-29/. Čo môžeme od Zmŕtvychvstalého očakávať? Lebo v ňom sa obdivuhodným spôsobom prejavuje Boží život. Výstižne o tom píše sv. Gaudencius,biskup. Jeho texty sú v Liturgii hodín vo veľkonočnom období/LH II,s.822/. Čítame tam,že on/Kristus/ 1, posilňuje tých,čo obetujú, 2,oživuje tých,čo uverili, a 3,premenený posväcuje tých,čo ho premieňajú. 1,Každý jeden z nás má pri sv.omši obetovať. Každý,primerane svojmu stavu,povolaniu,či postaveniu. Všetci máme obetovať zo svojho života, z toho čo máme,čím disponujeme. Každý má niečo priniesť vo svojom srdci. S prázdnym srdcom sa obetovať nedá. Výsledkom toho,že obetujeme, je skutočnosť,že sa potom v živote radostnejšie a ochotnejšie obetujeme. Eucharistická obeta má podstatný vplyv na naše angažovanie sa ako veriacich v konkrétnych skutkoch. Buď nás povzbudzuje,posilňuje,alebo nabáda hľadať možnosti realizácie viery. 2,Človek má tendenciu vo viere upadať. Potrebuje oživenie. Viera je krehká skutočnosť. Uvedomujeme si to zvlášť v tejto dobe. Raz som si pri nakupovaní všimol a počul dialóg medzi matkou a dospievajúcim dieťaťom. Kupovali aj nejaké krehké veci zo skla. Matka svojej ratolesti prizvukovala,že krehké veci sa nedávajú na dno košíka,alebo na dno nákupnej tašky,lebo by sa zničili pod tlakom ťažších vecí. Krehké veci majú byť na vrchu a odolnejšie na dne košíka. Viera,ako krehká záležitosť má byť na vysokom bode nášho záujmu. Ak by sa ocitla v suteréne nášho záujmu,tak by sa zničila,alebo stratila. Viere treba venovať maximálnu pozornosť. 3,Premenený Pán v eucharistii, posväcuje kňazov lebo oni ho premieňajú. Poskytuje im akoby prednostné možnosti posväcovania. Nesúvisia však so získaním popularity a slávy. Nerobia im život jednoduchším. Postavia ich na svietnik,postavia človeka do čela zástupu,ktorý chce nastúpiť cestu dokonalosti. No zároveň sa stávajú krehkými nádobami,ktoré sú v záujme prežitia,odkázané na spojenie s Kristom. Ak by to tak nebolo, vyvolená nádoba praskne a všetko užitočné čo je v nej ,vytečie. Na čo je potom prasknutá nádoba Božieho vyvoleného ,keď neudrží v sebe vzácny obsah: ambíciu viesť iných cestou spásy. Celá Cirkev sa má modliť,aby premieňajúci na Pánovom stole,žili svoje premieňanie v praxi každodenného života. Všetci zrejme poznáme pieseň z repertoáru chrámových spevokolov:"Náš Pán je živý...žije v nás.." On je Život v plnosti. Dáva nám aj dnes z neho okúsiť. Ak sme živí a otvorení pre obetu,znamená to,že jeho život prúdi v našich žilách, oživuje nás a skrze nás aj naše prostredie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára