pondelok 15. júna 2020

Bohatý pýta najviac.

Pred mnohými rokmi som absolvoval púť,ktorá sa mi z rôznych dôvodov vryla do pamäti. Spomeniem iba jeden aspekt. V našom spoločenstve bol aj človek,o ktorom sa vedelo,že je bohatý. Na tom by nebolo nič zvláštne,keby  spoluúčastníkov púte neustále o niečo nežiadal. Prišiel za jedným a prosil ho,aby mu niečo požičal. Vzápätí zašiel za iným,aby žobronil o niečo iné. Išlo o veci bežnej potreby. Namiesto toho,aby si dané veci kúpil,radšej ich žiadal od kolegov. Po istom čase začali účastníci púte šomrať,lebo takéto počínanie považovali  za neprimerané,otravné a ponižujúce. Ozývali sa hlasy,že môže mať všetko,čo si len zažiada,prečo si to teda nekúpi,ale neustále žobroní od ostatných. Potvrdila sa pravda,ktorá vychádza zo skúsenosti,podľa ktorej,človek ktorý oplýva a disponuje dostatkom prípadne nadbytkom,radšej sa zníži k požičiavaniu,akoby by mal siahnuť na svoje konto. Aj to sa stáva. Všimnime si udalosti,ktoré túto myšlienku potvrdzujú na základe Božieho zjavenia. Pritom nejde vždy iba o materiálny ukazovateľ,ale aj o duchovný zámer. 1,Lazár a boháč. /Lk 16,19-31/. Toto podobenstvo hovorí  najmä o dvoch ľuďoch:o bezmennom boháčovi a bedárovi menom Lazár. Napokon,keď obaja zomreli,boháč sa trápil v pekle a Lazár si užíval slasti večnej blaženosti. V pekle tpiaci boháč sa obrátil na Abraháma a takto ho oslovil:"Otec Abrahám,zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára,nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk,lebo sa hrozne trápim v tomto plameni". Sme svedkami paradoxu-bohatý si pýta niečo/nejakú službu /od chudobného. Vo svete žije veľa takých ľudí,ktorí sú "roztúžení a rozpálení" za dobrami tohto sveta. Ani si neuvedomujú,ako veľmi trpia tým,že sú doslova posadnutí honbou za majetkom,oceneniami,výsadami...Horúčkovito,nenásytne,bezohľadne, pri absencii morálky idú za vidinou trvalého ukotvenia nadštandardného štýlu života v rozmeroch pozemského sveta,čo je nereálne. Táto činnosť ich vnútorne rozpaľuje a keď precitnú,ak vôbec,zatúžia po zvlažení dočasného charakteru,aby mohli vo svojej činnosti pokračovať ďalej. O čo iný život vedú tí,ktorí sa "zvlažujú "  pokrmom eucharistie/takmer/ každý deň? Tým,že ju prijímajú pravidelne,stavajú pomyselnú prekážku horúčkovitéme roztúženiu za hmotným obsahom života. Aj toto leto vstúpia do Pánovej žatvy robotníci,ktorí budú o.i. "zhotovovať" eucharistický pokrm pre tých,ktorí si žiadajú v spare a horúčosti dňa a života zachovať ovlažujúcu cestu k Ježišovi. Bohu vďaka za to,že Prozreteľnosť sa znova  postará o nadprirodzené prostriedky,ktoré zvlažia našu dušu tak,aby sme občersvení pokročili tak fyzicky,ako aj duchovne. 2,Eliáš u vdovy zo Sarepty./1 Kr 17,7-16/. Z Božieho vnuknutia odchádza prorok Eliáš do pohanskej Sarepty. Má tam kontaktovať istú chudobnú ženu a urobiť v jej dome zázrak. Eliáš začína dialóg slovami:"Prines mi v džbáne trochu vody na pitie". A neskoršie svoju požiadavku ešte rozširuje,keď prosí:"Dones mi ,prosím,aj kúsok chleba". Ten,ktorí vlastní Božie poverenie,aby udržal židovský ľud v nádeji Božej lásky,pokorne prosí chudobnú vdovu o posledné zvyšky a zásoby,ktorými disponovala. Ohlasovatelia blahozvesti majú poverenie na to,aby žiadali  od ľudí zrieknuť sa posledných "zásob" pripútanosti k materialistickému zmýšľaniu. Trvajú na tom,aby to bolo bezo zvyšku. Ak tak neurobia,spôsobia si veľa bolesti. Predstavme si situáciu,kedy privezú človeka na izbu po operácii. Najprv povedia,že sa operácia podarila,no potom zbadajú,že v tele ostala ešte nejaká nečistota. Ak ju neodstránia,nečistota spôsobí bolesť a hnisavé procesy,ktoré môžu spôsobiť rýchlu agóniu.  Je nemožné prijať evanjelium a zároveň tolerovať "hnisavé procesy" pripútanosti k hriešnemu konaniu. Človek by sa mal udržiavať v čistom stave,za cenu pokánia a posilňovania najmä Božím slovom. Staré zásoby treba odstrániť a nahradiť ich novou úrodou,ktorá vzíde z čistého srdca. 3,Ježiš a Samaritánka/Jn 4,5-42/. Pán Ježiš sa okolo poludnia stretáva so ženou-Samaritánkou. Stalo sa tak v meste Sychar,pri Jakubovej studni.  Ide o ženu,s ktorou by ako Žid,nemal vôbec komunikovať. Bol to však Boží zámer,aby ju Pán priviedol na správnu cestu. Pamätná je najmä jej prosba:"Pane,daj mi takej vody,aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať". Tá,ktorá vlastní,ktorá disponuje obyčajnou vodou a aj nádobou na naberanie,si pýta piť od Toho,ktorý je prameňom vody prúdiacej do večného života,no momentálne,ako človek,trpí smädom bežného človeka. Ježiš sa dopytuje po jej viere a ona zas žiada o milosť vody,ktorá bude mať aj nadprirodzené účinky. Ako sa duchovne zladili! Ježiš pýta od nás čo máme,čím disponujeme,aby túto matériu premenil na hodnotný pokrm pre večný život. Všetko dobré,čím disponujeme,ak  to bude Božia vôľa, môže niekomu poslúžiť pre večnosť.  Takéto dary si môžeme vymieňať aj medzi sebou. "Jakubovou studňou" je aj slávenie eucharistie. Tam sa ľudia sretávajú,aby vlastníci rozdávali a aby chudobní našli platformu na prosbu. Nad tým všetkým bdie Pán,ktorý sa stará,aby toto vyrovnávanie dobier bolo rovnomerné a aby nikto zo slávenie neodchádzal naprázdno a roztrpčený.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára