Kúsok chleba

Pred niekoľkými rokmi sa ku mne dostala staršia kniha. Zaujala ma svojím obsahom, pretože priniesla pre mňa niekoľko nových informácií. Kniha navonok zodpovedala svojmu veku. Okrem poškodeného vonkajšieho obalu mala miestami zažltnuté, špinavé i zamastené strany.

Raz prišiel ktosi na návštevu a keďže bola kniha poruke, tak v nej začal listovať. Potom skonštatoval: „Dajte mi, ja sa o ňu postarám.“ Opýtal som sa ho, ako ju chce očistiť. Odpovedal: „Ani by ste neverili, aký zázrak dokáže kúsok chleba. Stačí jedna menšia skyva a striedkou z chleba sa údajne dajú celkom dobre očistiť stránky v knihách.“

Ak je pravdou, že bežný kúsok chleba dokáže „tzv. zázrak“,
t. j. primerane očistí špinavé stránky knihy, tak potom aký zázrak v živote dokáže urobiť kúsok chleba, ktorý my, katolíci, nazývame eucharistia. Ona je schopná očistiť našu myseľ, naše túžby, naše predstavy a nastaviť ich tak, aby čo najviac zodpovedali ideálu podľa Ježiša Krista.

1.) Predstavme si situáciu, ktorá nastáva v čakárni u lekára. Prichádzajú tam ľudia, mnohí z nich nalačno. Doba čakania sa predĺži až na niekoľko hodín. Jedna staršia pani stála, podišla k druhej a poprosila ju: „Nemáte pri sebe kúsok chleba? Potrebujem voľačo prejesť, som tu dlho a nalačno. Zvyknutá som jesť menej a častejšie.“

Svet sa síce tvári, že človeka sýti. A naozaj, mnohí na zemi fyzický hlad nepociťujú, hoci na druhej strane sú aj ľudia, ktorí od hladu zomierajú. Svet nám poskytuje telesný pokrm, ale nestará sa o nasýtenie duše.

Ak berieme do úvahy tento aspekt, na svete je veľa hladujúcich. Vtedy prichádzajú a žiadajú Cirkev o trochu chleba. O malú čiastku, ktorú nazývame eucharistia. Neexistuje totiž výdatnejší duchovný pokrm ako je Pánovo Telo a Pánova Krv. Prijímajúci pookreje nielen duchovne, ale aj telesne. Jeho sily sa zregenerujú, vráti sa mu primeraná energia, a tak je pripravený do ďalších životných zápasov.

Do chrámu prichádzame preto, lebo svet nás vnútorne nenasýtil, ale toto očakávame od Ježiša, ktorý jediný môže naplniť naše najvnútornejšie túžby.

2.) Spomeniem vyjadrenie istého človeka – inoverca. Hovorí takto: „Vy, katolíci, ste všelijakí, ale jedno vám závidím. Keď vidíte malý kúsok chleba, ktorý nazývate Božie Telo, hneď ste všetci na kolenách. My to nemáme – na našu škodu.“

Eucharistický Kristus dosahuje to, že človek robí to, prečo bol stvorený – klania sa Bohu. Našou hlavnou úlohou v živote je poklona Bohu. A my, kresťania – katolíci, to dosahujeme tým, že pri premenení v rámci sv. omše alebo pri inej návšteve kostola, pokľakneme pred malým kúskom chleba, ktorý nazývame Sviatosť Oltárna.

Často to robíme mechanicky, rutinne, ale  robíme to. Neprestaňme v tomto úkone aj v praxi bežného života! Bohu sa máme klaňať aj v bežných okolnostiach života, t. j. aj mimo kostola. Eucharistický Kristus na nás pôsobí tak, aby sme nezabudli, že sme iba stvorenia a že musíme vzdať poklonu svojmu Stvoriteľovi.

3.) Evanjelium sv. Marka (Mk 8, 1 – 9) hovorí o zázračnom rozmnožení chleba. Ježiš nasýtil  4-tisícový zástup. Na jeho pokyn vyzbierali po nasýtení zástupu 7 košov odrobín. Nazbierali také množstvo kúskov chleba, že im to poslúžilo ako pokrm aj na ďalšie putovanie. Tento zázrak naznačuje, že častým prijímaním drobného kúska eucharistického chleba dokážeme putovať ďalej. Neostávame na jednom mieste, ale poberáme sa za svojím cieľom do večnosti.

Zázrak rozmnoženia chleba nám pripomína aj to, že máme zhromažďovať drobné prejavy obety a dobrých skutkov, čo bude dostatočný a prijateľný materiál pre Božie kráľovstvo. Tak, ako prijímame Ježiša Krista v drobnom kúsku chleba, tak sa máme vyznačovať aj drobnými prejavmi lásky v ľudskom spoločenstve. Je to dôležité, lebo tým sa vzájomne sýtime. Kristus sýti nás a my, povzbudení jeho láskou, sa sýtime odovzdávaním rôznych foriem služby, pred ktoré nás život postaví.

Tí, ktorí prijímajú eucharistiu, len ťažko si zvykajú na absenciu v jej prijímaní. Mnohí si to vyskúšali počas pandémie. Hovorili, že im chýba tento drobný kúsok chleba, ktorým je sám Kristus. On je zmyslom ich života, naplnením, očistením, povzbudením a nádejou pre skutočnosť, ktorú nazývame Božie kráľovstvo.