Titul si treba zaslúžiť.

Vposlednom čase majú viacerí vysokopostavení ľudia problémy s dokázaním faktu,že oprávnene nadobudli akademický titul. Titul si treba zaslúžiť. Vedia to tí,ktorí nie podvodom a špekuláciami,ale poctivou prácou získali jednotlivé akademické stupne. Treba urobiť skúšky,publikovať články,zúčastňovať sa sympózii a nakoniec obhájiť prácu pred komisiou. Mnohí by asi nespávali pokojne,keby sa dopracovali k titulu špekuláciami a podvodmi. Božie Slovo nám v Druhej knihe Kráľov /4,8-11. 14-16/.ponúka obraz niekoľkých ľudí,ktorí oprávnene nosia tituly. Nie ten akademický,ale taký,ktorý hovorí o ich ušľachtilom charaktere. Pripomeňme si ich. 1,Zámožná žena. U jej  rodiny našiel prorok Elizeus prístrešie a pohostinstvo. Zámožný je ten,kto sa nemusí obávať materiálneho nedostatku,lebo je dobre zabezpečený. Duchovne zámožný človek je taký,ktorý sa nemusí obávať v tomto svete ničoho a je na dobrej ceste k spáse. Vo svojej duši,ale aj v praxi života vytvára prajné prostredie pre tých,ktorí potrebujú útočisko,odpočinok,pookriatie. Duchovne zámožný človek si neschováva iba pre seba,ale rozdáva a nikdy mu nechýba. V dnešnej dobe existujú celé mestské štvrte,kde majú svoje obydlia materiálne zámožní ľudia. Majú ich obohnané vysokými múrmi,vzájomne spolu nekomunikujú,ba dokonca sa ani nemusia poznať a nikdy sa nezblížia. Duchovne bohatí ľudia sa neschovávajú,nestavajú getá. Neizolujú sa,ale prostredníctvom hlasnej reči svojej viery sa stávajú viditeľnými a známymi. Nesústreďujú svoje aktivity na jedno miesto,ale ,všade vnášajú Božieho Ducha. Ich duchovné konto rastie a rozdávajú  z neho plným priehrštím. 2,Svoj titul si obháji aj samotný prorok Elizeus. Titul "svätý muž Boží" mu udelila vyššie spomenutá zámožná žena. Všímala si ho a zistila,že tento titul Elizeovi patrí. Mohli by sme ho pretlmočiť do takejto podoby:ide o človeka,ktorý často a pravidelne komunikuje s Bohom. Jeho komunikácia s Bohom je priama,chcená,nie náhodná. Každý,kto sleduje politické dianie vie,že zástupcovia spoločenského života si neraz posielajú odkazy cez média miesto toho,aby sa osobne stretli a rozprávali sa z tváre do tváre. Mnoho veriacich nekomunikuje s Bohom priamo. Svoj vzťah k Bohu vnímajú napríklad cez peniaze,postavenie a rôzne pozemské výhody. Ich vzťah k Bohu sa potom odvíja od toho,či sa im darí alebo nie. Svet potrebuje veriacich,ktorí hľadajú spôsoby priameho oslovenia Boha,nie sprostredkovane,cez materiálne skutočnosti. Medzi Bohom a človekom by nemal existovať nijaký predel. Ak existuje,znamená to jediné,že človek sa obáva otvoriť svoju dušu pred Bohom a chce sa pred  ním schovávať. 3,Ďalším človekom s plnohodnotným titulom je Elizeov sluha Giezi. Nejde o typického sluhu,ktorý bezmyšlienkovite a rutinne koná svoje povinnosti. Jeho pozícia je omnoho dôležitejšia. Keď sa ho Elizeus pýta,čo by mal pre domácu pani urobiť, hneď odpovedá,že manželia sú bezdetní a že to ťažko znášajú. Giezi citlivým spôsobom naznačuje,že vie o ich trápení,že je dobrý pozorovateľ a že domácim nezávidí ich majetok. Naopak,stáva sa ich tútorom pre Božím mužom Elizeom. Sluhom Božím je človek,ktorý vie o trápeniach svojich blízkych. Nezneužíva to,nevysmieva sa,nie je škodoradostný,ale hľadá možnosti pomoci. Nikto nemôže mať všetko na tomto svete. Sú takí,ktorí sa tak tvária,ale nie je to obraz skutočnosti. Buďme takými sluhami,ktorí citlivo predkladajú pred Boha náročné situácie tých,ktorí sa nachádzajú v žiali a súžení. Boh nás za takúto službu bohato odmení. Titul Boží sluha je v Cirkvi predstupeň na ceste k blahorečeniu a svätorečeniu. Ide o oficiálny proces. Ale snažme sa aj bez oficialít o titul služobníka,ktorý vie,že náš Pán je všemohúci a že môžeme od neho čakať maximum. Prosme ho,domáhajme sa,aby prejavil svoju moc a pomoc najmä vo vzťahu k tým,ktorí sú slabí a hynú nielen materiálne,ale aj duchovne. Pán sa aj nás pýta:"Čo môžem,podľa teba,pre niekoho niečo urobiť?".